Stavba tela

Tieto cicavce veľmi rýchlo plávajú pomocou relatívne malých pohybov vodorovnej chvostovej plutvy. Pohyb im uľahčuje prúdnicový tvar tela a rozmiestnenie podkožného tuku, ktorý tvaruje kožu takým spôsobom, že vírenie vody spôsobené trením je minimalizované. Oči im pred štipľavou slanou vodou chránia špeciálne mastné slzy. Mozog delfína, podobne ako ľudský mozog je zabratý ryhami.

Ako ich rozlíšiť?

Veľryby bývajú zvyčajne väčšie – ich dĺžka presahuje 4 m, kým delfíny dorastajú do menšej dĺžky. Je však veľa výnimiek a pomýliť by nás mohli aj ich anglické mená. Našťastie v slovenčine sa mená veľrýb a delfínov nepletú, naše dvojslovné pomenovania sú jednoznačné. Hoci v Spojených štátoch všeobecne pokladajú všetky malé veľrybotvaré za sviňuchy, inde označujú menom sviňucha iba tie najmenšie z nich. Presnejšie povedané, existuje iba šesť druhov sviňúch a všetky patria do jednej čeľade. Majú malé trojuholníkové chrbtové plutvy a zmenšené rypáky.

Rozmnožovanie

Samice delfínov rodia jedno mláďa raz za dva až tri roky. Novorodené mláďa sa hneď po narodení potrebuje dostať na hladinu, aby sa nadýchlo, pri čom mu pomáha matka alebo iná samica zo skupiny. Dojčenie sa odohráva pod vodou. Mlieko, ktoré samica ustrekuje mláďaťu priamo do úst, má vysoký obsah tuku a bielkovín, vďaka čomu mláďa veľmi rýchlo rastie.

Potrava

Delfíny sa živia dravým spôsobom a na každý druh ryby majú vypracovanú osobitnú techniku lovu. Príbrežné druhy žijúce v malých skupinkách lovia samostatne. Útočia na osamotenú korisť, za ktorou sa vyberajú k pobrežiu, a niekedy pritom prenikajú až do vôd, ktorých hĺbka nepresahuje dva metre. Zloženie ich potravy je oveľa pestrejšie ako v prípade ich súkmeňovcov z otvoreného oceánu. Žerú všetko, na čo natrafia: úhory a iné ryby žijúce pri dne, hlavonožce i krevety. Medzi ich najobľúbenejšiu patria mugily.

Skupinový lov delfínov

Spoločný lov v skupinkách umožňuje delfínom kŕmiť sa nepretržite dve až tri hodiny. V lete sa kŕdle týchto delfínov každé ráno sťahujú z plytkých príbrežných vôd pri južnej Argentíne do hlbokých častí oceánu a sliedia po húfoch sardel. Skupinu delfínov tvorí asi pätnásť jedincov, ktoré plávajú v 10 – metrových odstupoch. Pomocou echolokácie prehľadávajú asi 150 metrov široký pás mora, a keď sa idú nadýchnuť na hladinu, všímajú si aktivitu vtákov, ktorá je neklamným znakom prítomnosti rýb.