Delfíny sú výnimočne priateľské a veľmi hravé cicavce, ktoré majú zaujímavý spôsob života. Svojou inteligenciou patria tieto morské cicavce medzi jedny z najschopnejších živočíchov vôbec. Myslením a správaním sa veľmi podobajú ľuďom, preto ma všetko o nich zaujíma.

Obsah

Úvod
Delenie morských cicavcov
Charakteristika
Stručné údaje
Stavba tela
Ako ich rozlíšiť?
Rozmnožovanie
Potrava
Skupinový lov delfínov
Echolokácia
Najrozšírenejšie druhy delfínov
Ochrana
Zaujímavosti o delfínoch

Úvod

Morské cicavce obývajú rozľahlé priestory oceánov a príbrežných vôd. Sú teplokrvné, na tele majú chĺpky, dýchajú pľúcami a svoje mláďatá kŕmia mliekom – presne tak ako suchozemské cicavce. Pred miliónmi rokov žili na súši. Dnes žijú v mori, kde získavajú potravu a pohybujú sa, preto ich plutvy zodpovedajú tvaru tela.

Delenie morských cicavcov

Morské cicavce možno rozdeliť na tri odlišné skupiny:

- Tuleňotvaré - žijú vo vode a rozmnožujú sa na súši, nohy sa im premenili na plutvy a telo im pokrýva srsť, ktorá ich chráni pred chladom (tulene, uškatce)
- Veľrybotvaré - vyzerajú dosť podobne, žijú však výlučne vo vode, hoci dýchajú vzduch, a majú takmer celkom holé telo (veľryby, delfíny, sviňuchy)
- Lamantínotvaré - sú tiež takmer celkom holé, ich predné končatiny majú podobu veslovitých plutiev, zadné im chýbajú (lamantíny, dugongy)

Veľryby, delfíny a sviňuchy patria do spoločného radu veľrýb. Mnohé z nich sú veľmi inteligentné a priateľské. Dokážu dlhý čas zotrvať pod vodou, no keďže potrebujú k životu atmosferický kyslík, z času na čas sa vynoria a nadýchnu. Niektoré druhy veľrýb, napr. vorvane a kosatky, majú vyvinuté zuby. Iné druhy ako vráskavce majú na miesto zubov v papuli zvláštne lamely nazývané kostice, ktoré používajú ako sitá pri filtrovaní drobných kôrovcov, tzv. krilu, z morskej vody.

Tulene, uškatce a mrože sú výborný, zdatný plavci, na rozdiel od veľrýb však žijú aj na súši, kde sa pohybujú neobratným plazením. Na jar a v lete, v čase rozmnožovania sa tisíce tuleňov, uškatcov a mrožov sústreďuje vo veľkých kolóniách. Lamantíny, ktoré volajú aj morskými kravami sú veľké a takmer bezsrstné vodné cicavce. Dugongy sa im veľmi podobajú, ale chvostovú plutvu majú vykrojenú, čím sa podobajú veľrybám.Charakteristika

Delfínové cicavce – delfíny sú najväčšou čeľaďou veľrýb, do ktorej patria menšie i stredne veľké druhy, žijúce vo všetkých oceánoch sveta. Delfíny sú veľmi spoločenské zvieratá. Žijú v stádach, ktoré môžu mať stovky členov a niekedy pozostávajú z viacerých druhov. Pri love spolupracujú – spoločne obkolesujú kŕdle rýb a ženú ich do pasce, takže ulovia viac koristi, ako keby lovili samostatne. Korisť vyhľadávajú vydávaním zvláštnych zvukov, pomocou ktorých sa aj dorozumievajú. Pokusmi sa dokázalo, že delfíny sa navzájom poznajú a dokážu sa rozoznať iba podľa zvukov, podobne, ako sa ľudia vedia rozoznať podľa hlasu.

Stručné údaje

Meno: delfín
Počet druhov: 37
Počet čeladí: 3
Rad: veľrybotvaré
Dĺžka tela: 1,1m až 4m
Hmotnosť v dospelosti: 25kg – 450 kg
Rozšírenie: všetky oceány sveta
Habitat (nachádza sa): od príbrežných vôd po otvorený oceán, zátoky, ústia rieky, rieky, fjordy
Potrava: prevažne ryby, kalmary, chobotnice a kôrovce
Sociálna štruktúra: zvyčajne žijú v skupinkách, ktoré môžu mať od päť do niekoľko sto jedincov
Ťarchavosť: 10 – 12 mesiacov
Počet mláďat: 1
Hmotnosť pri narodení: 6 – 12 kg
Dĺžka života: 6 – 40 rokov
Ochranársky status: väčšina druhov je bežná, ale viaceré druhy sú ohrozené, najmä lovom a rybolovomStavba tela

Tieto cicavce veľmi rýchlo plávajú pomocou relatívne malých pohybov vodorovnej chvostovej plutvy. Pohyb im uľahčuje prúdnicový tvar tela a rozmiestnenie podkožného tuku, ktorý tvaruje kožu takým spôsobom, že vírenie vody spôsobené trením je minimalizované. Oči im pred štipľavou slanou vodou chránia špeciálne mastné slzy. Mozog delfína, podobne ako ľudský mozog je zabratý ryhami.

Ako ich rozlíšiť?

Veľryby bývajú zvyčajne väčšie – ich dĺžka presahuje 4 m, kým delfíny dorastajú do menšej dĺžky. Je však veľa výnimiek a pomýliť by nás mohli aj ich anglické mená. Našťastie v slovenčine sa mená veľrýb a delfínov nepletú, naše dvojslovné pomenovania sú jednoznačné. Hoci v Spojených štátoch všeobecne pokladajú všetky malé veľrybotvaré za sviňuchy, inde označujú menom sviňucha iba tie najmenšie z nich. Presnejšie povedané, existuje iba šesť druhov sviňúch a všetky patria do jednej čeľade. Majú malé trojuholníkové chrbtové plutvy a zmenšené rypáky.

Rozmnožovanie

Samice delfínov rodia jedno mláďa raz za dva až tri roky. Novorodené mláďa sa hneď po narodení potrebuje dostať na hladinu, aby sa nadýchlo, pri čom mu pomáha matka alebo iná samica zo skupiny. Dojčenie sa odohráva pod vodou. Mlieko, ktoré samica ustrekuje mláďaťu priamo do úst, má vysoký obsah tuku a bielkovín, vďaka čomu mláďa veľmi rýchlo rastie.

Potrava

Delfíny sa živia dravým spôsobom a na každý druh ryby majú vypracovanú osobitnú techniku lovu. Príbrežné druhy žijúce v malých skupinkách lovia samostatne. Útočia na osamotenú korisť, za ktorou sa vyberajú k pobrežiu, a niekedy pritom prenikajú až do vôd, ktorých hĺbka nepresahuje dva metre. Zloženie ich potravy je oveľa pestrejšie ako v prípade ich súkmeňovcov z otvoreného oceánu. Žerú všetko, na čo natrafia: úhory a iné ryby žijúce pri dne, hlavonožce i krevety. Medzi ich najobľúbenejšiu patria mugily.

Skupinový lov delfínov

Spoločný lov v skupinkách umožňuje delfínom kŕmiť sa nepretržite dve až tri hodiny. V lete sa kŕdle týchto delfínov každé ráno sťahujú z plytkých príbrežných vôd pri južnej Argentíne do hlbokých častí oceánu a sliedia po húfoch sardel. Skupinu delfínov tvorí asi pätnásť jedincov, ktoré plávajú v 10 – metrových odstupoch. Pomocou echolokácie prehľadávajú asi 150 metrov široký pás mora, a keď sa idú nadýchnuť na hladinu, všímajú si aktivitu vtákov, ktorá je neklamným znakom prítomnosti rýb.Echolokácia

Delfíny vydávajú a prijímajú zvuky s frekvenciou 250 – 220 000 Hz. Nízkofrekvenčné zvuky vydávajú cez tzv. melón a zisťujú nimi prítomnosť a polohu veľmi vzdialených predmetov. Vysokofrekvenčné zvuky vydávajú cez koniec rypáka a spresňujú si pomocou nich znalosti o blížiacich predmetoch. Odrazený zvuk prijímajú tukovým tkanivom v spodnej čeľusti, odkiaľ zvuk smeruje do bubienkovej vydutiny. Mozog prijaté zvuky analyzuje a poskytuje delfínovi zvukový obraz o skúmanom predmete.

Najrozšírenejšie druhy delfínov

Delfín obyčajný je asi 2,5 cm dlhý s asi 15 cm dlhým pyskom. Žije v teplých a miernych moriach celého sveta. Zdržuje sa blízko morských pobreží, ale zachádza aj ďaleko od mora. Príležitostne sa však zatúla i do riek.
Delfín skákavý je asi 4 m dlhý. Združuje sa do kŕdľov a vyskytuje sa v Atlantickom oceáne i v Stredozemnom mori. V minulosti ho lovili kvôli oleju.
Delfín škvrnitý má na chrbte mnoho bielych plošiek. Žije pri pobreží Južnej Ameriky, v pobrežných pásmach Atlantického oceána a v Mexickom zálive. O spôsobe jeho života vieme len málo.
Delfín guľatohlavý sa vyskytuje v severných oblastiach Atlantického a Tichého oceána a je okolo 6,5 m dlhý. Žije vo veľkých kŕdľoch. Ako všetky vo vode žijúce cicavce, aj delfín guľatohlavý sa čas od času vynára, aby vydýchol a nadýchal sa. Samička porodí a odchová len jedno mláďa.

Ochrana

Nadmerný lov určitých jedlých druhov v polárnych moriach človekom vážne destabilizoval niektoré ekosystémy. Výsledkom moderných metód rybolovu je často veľké zníženie miestnych populácií rýb, pričom takto sa nevyhnutne vyčerpávajú zdroje potravy tuleňov a veľrýb, ktorých počet sa potom zmenšuje. Na priemyselnom základe sa lovia a spracúvajú malé druhy rýb až po drobný planktón, čím sa ďalej narúša potravinový reťazec normálne produktívnym oceánov.

Všetky tri skupiny morských cicavcov sú lovené pre mäso a tuk, ktorý ich chráni pred chladom. Mnohé veľrybotvaré sa preto dostali na pokraj vyhynutia, našťastie však ochranári v súčasnosti vyvíjajú veľké úsilie na ich záchranu.

Zaujímavosti o delfínoch

-Delfín akokoľvek vyzerá ako ryba, je to cicavec.
-Delfín dýcha vzduch, a to pomocou dýchacieho otvoru na vrchole hlavy. Na rozdiel od človeka, ktorý automaticky konzumuje a dýcha vedome, delfín každých 3 až 5 minút sa musí nadýchnuť nad hladinu, niekedy dokonca aj častejšie. Záleží na tom akú veľkú námahu zrovna vykonáva.
-Delfín má ochranné sfarbenie. Pri pohľade zdola je svetlý ako slnečné lúče odrážajúce sa na hladine, pri pohľade zhora je tmavý ako hladina alebo morské dno.
-Delfín 80 % svojho času trávi hľadaním potravy, zvyšok odpočinkom a hrou.
-Delfín nemá čuch, zato má dobre vyvinutú chuť.
-Drobné ostré zuby mu slúžia k chyteniu koristi a nie na kúsanie.
-Delfín dokáže plávať rýchlosťou až 35 km/h.
-Delfín keď spí, opiera sa o ostatných a jedným okom vždy pozerá. Je to pretože, jedna polovička mozgu odpočíva, druhá bdie a dáva pozor na prekážky a nebezpečenstvo. Po dvoch hodinách sa polovičky mozgu vystriedajú.
-Delfín vie plakať – veľké a mastné slzy chránia oko pred slanou vodou.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk