Názory odborníkov na zimovanie korytnačiek rodu Trachemys Scripta (známu ako korytnačka písmenková ozdobná) sa líšia. Podľa odborníkov zimovanie nie je nutné. Napriek tomu zimovanie korytnačkám len prospieva, organizmus sa vypne, korytnačka si odpočinie a v neposlednom rade žije oveľa dlhšie. Napríklad suchozemská korytnačka zelenkastá (Testudo Hermanni) sa bez zimovania dožíva zhruba 10 rokov, ale ak túto korytnačku pravidelne zimujete, dožije sa vám viac než dlhých 80 rokov.
Z toho je myslím jasné, že každopádne treba korytnačku zazimovať. Je to pre ne prirodzené. Na mnohých stránkach sa môžete dočítať, že vodné korytnačky treba zimovať vo vode, znie to logicky, ale ja vám napíšem možno trocha zvláštnejší spôsob, a myslím si, že aj trošku prirodzenejší ako zimovanie vo vode (ale netvrdím, že zimovať vo vode je chyba, je to len na vás). Napísal som prirodzenejšie zimovanie preto, lebo všetky obojživelníky a plazy sa vyvinuli pred miliónmi z toho istého zvieraťa, z jednej ryby. Obojživelníky postupom času odbočili od spoločného vývoja, a tak vznikli z pôvodnej ryby aj plazy, aj obojživelníky. Ako viete, žaby zriedka zimujú vo vode. Väčšinou z nej vylezú a zahrabú sa do zeme. A aj žaby, aj korytnačky dýchajú kyslík, žijú aj na súši, aj vo vode. Preto si myslím, že je prirodzenejšie zimovať vodné korytnačky v pôde. Síce je pravda, že korytnačka, ktorú chováte celoročne v záhradnom jazierku, vám začiatkom zimy klesne na dno jazierka, a tam prespí, čiže zimuje vo vode, ale korytnačka močiarna, ktorá sa vyskytuje aj u nás na Slovensku, zimuje aj vo vode, aj v pôde zároveň. A to tak, že klesne na dno jazierka, a tam sa ešte zahrabe zhruba 1 meter do blata, a tak prečká zimu. To potvrdzuje, čo som písal vyššie, že je len na vás, ako svoju Trachemys Scripta zimujete. Oba spôsoby sú správne.
A aj to zimovanie v pôde začína vo vode. Niekde sa dočítate, že korytnačky by nemali zimovať mladšie ako 3 ročné. A to je zase o tej prirodzenosti, v prírode sa na jar vyliahnu mladé korytnačky a nasledujúcu zimu už musia zazimovať, bez ohľadu na to, aké sú staré. Z toho vyplýva, že najlepšie je si kúpiť mladú korytnačku, ak ju chcete dostatočne pripraviť na zimovanie, kúpte ju v zime, alebo skoro na jar. Ten rok ju odchováte v akváriu, poprípade v záhradnom jazierku (to je lepšie, lebo si zvykne za striedanie teplôt), nasledujúcu zimu ju môžete zimovať. Aj v prírode sa korytnačky liahnu na jar, čiže minimálne 8 mesačné korytnačky zazimujú, mladšie by to skutočne nezvládli.
Vašu Trachemys Scripta postupne začnite v polovici októbra pripravovať na zimný spánok. Ak chováte korytnačky v jazierku, zazimujú sa samy, ale jazierko musí byť minimálne 1 meter hlboké. Prestaňte ju kŕmiť, a znižujte teplotu vody. Po týždni premiestnite akvárium, alebo nejakú nádobu s vodou, na chladné miesto, kde nie je menej ako 10 stupňov Celzia. Korytnačke pravidelne vymieňajte vodu, a keď sa úplne vyprázdni (zhruba za 2 týždne), ju z vody vyberte. Do ďalšej nádoby dajte vlhšiu pôdu, nie moc suchú, ani moc mokrú, a tam položte vašu Trachemys Scripta. Môžete ju mierne pozahadzovať listami, a tam ju nechajte. Celú nádobu umiestnite do nejakej pivnice, kde je zhruba 5-8 stupňov Celzia. Korytnačka sa nezahrabe hneď, musíte počkať, kým sa spamätá a ukľudní. Musíte brať do úvahy aj to, že po dvoch týždňoch, ktoré korytnačka strávila v chladnej vode, je unavená a spomalená, lebo jej organizmus sa pripravuje na zimný spánok. Môže byť pre ňu namáhavé sa zahrabať.
Ak sa nezahrabe do niekoľkých dní, skúste povyhadzovať všetky listy, možno ste dali príliš tvrdú zeminu a oslabená korytnačka sa nevládze zahrabať, tak sa pokúša zimovať v listoch, čo by jej vôbec neuškodilo. To je ďalší spôsob zazimovania. Keď sa nezahrabe ani potom, už asi zazimovala a spí. Ak je tak, tak kľudne vykopte v nádobe jamu, hlbokú približne ako dvojnásobok dĺžky panciera vašej Trachemys Scripta a zľahka ju zahádžte hlinou až po vrch vykopanej jamy. V žiadnom prípade hlinu NEUTLÁČAJTE. Ak zeminu neudupete na betón, korytnačka sa vám nezadusí. Keď hibernuje (spí zimným spánkom), potrebuje minimálne množstvo kyslíka, ktoré jej vystačí aj pod zemou. Keď pôda moc vyschne, ju pokropte vodou, ale nie moc, lebo vám vaše zviera splesnivie.
Na jar, keď sa začne otepľovať, položte nádobu na slnko a korytnačka sa vám sama vyhrabe. Ak nie, musíte jej pomôcť. Najlepšie je korytnačku potom dať do nejakého jazierka alebo nádoby vonku, ľahšie si tak zvykne na pobyt vonku, ako keby ste ju dali najskôr do akvária a až potom von. V akváriu pod žiarovkou je 30 stupňov Celzia, keď ju potom dáte von, kde je 20, prechladne a umrie. Ale ak nemáte priestory a svoju korytnačku chováte v akváriu, tak ju tam dajte, ale svietiť začnite až po pár dňoch. Jesť jej skúste dať, ale asi pár dní po prebudení nebude žrať. Dôležité je, aby ste vašu korytnačku nedávali hneď do vody, ale ju položte na nejaký kameň blízko vody. Korytnačka musí sama vliezť do vody, lebo po 5-6 mesiacoch hibernovania má vodná korytnačka zoschnutú pokožku a sama si ju musí zregenerovať. Zhruba po 2 týždňoch sa obnovia všetky korytnačkine životné funkcie. Dôležitým pozorovacím znakom je vylučovanie potravy. To si všímajte najmä po prebudení. Ak sa korytnačka naje, a potom strávenú potravu vylúči, všetko je v poriadku a korytnačka je pripravená na najbližšieho polroka vyhrievania sa na slniečku.
Zimovanie Trachemys Scripta v pôde nie je obvyklé, ale skúsiť ho môžete. Ja s ním mám zatiaľ veľmi dobré skúsenosti, moju vodnú korytnačku písmenkovú som zimoval prvý krát, keď mala 1 rok, a nechám ju zimovať až do marca - apríla.
