Vitamíny: 

- rozpustné v tukoch - patria sem vitamíny A D E K

Retinol-vitamín A je terpentický alkohol skladajúci sa zo štyroch izoprénových jednotiek. Tvorí sa v pečeni z b-karoténu, ktorý je provitamínom A. Vyššie živočíchy ho prijímajú rastlinnou potravou. Nedostatok retinolu sa prejavuje šeroslepotou a poškodením funkcie buniek slizníc telových orgánov.

Kalciferoly-vitamín D chemicky patria medzi steroidy. Vznikajú napr. z ergosterolu, ktorý je základný steroid kvasiniek, ožiarením ultrafialovými lúčmi. Kalciferoly spolupôsobia pri vstrebávaní vápnika z tráviacej sústavy.

Tokoferoly-vitamín E tvoria sa v rastlinách. V bunkách živočíchov a človeka sú dôležité pri redoxných dejoch-zabraňujú oxidácii viacerých látok, a tým aj poruchám činnosti buniek.

Fylochinóny-vitamín K sú deriváty naftochitónu. Syntetizujú ich rastliny a mikroorganizmy. Bunky živočíchov a človeka ich potrebujú na zabezpečenie zrážania krvi, bunky rastlín pri fotosyntéze.

- rozpustné vo vode - Patria sem vitamíny skupiny B a C

Tiamín-vitamín B obsahuje v molekule pyrimidinove a tiazolové jadro. Je dúležitý tým, že sa z neho tvorí koenzým pre niektoré enzými. Jeho nedostatok sa prejavuje najmä nervovými poruchami

Riboflavín-vitamín B2 tvorí štruktúrny základ koenzímu oxidoreduktáz (flavínmonomukleotid-FMN a flavínadeníndinukleotid-FAD). Jeho nedostatok sa prejavuje poruchami látkovej premeny.

Niacín-vitamín PP chemicky kyselina nikotínová. Od nej sa odvodzuje významný derivát- nikotínamid, ktorý je základom koeznímu oxidoreduktáz (nikotínamidadeníndinukleotidu-NAD+ a jeho fosforečného esteru NADP+)

Pyridoxín-vitamín B6 je derivátom pyridínu a tvorí koenzímovú zložku enzímov. Ktoré katalyzujú premeny aminokyselín(ich transamilácie a dekarboxylácie). V týchto procesoch vystupuje vratne v dvoch štruktúrnych formách: ako pyridoxol, pyrodoxál a pyrodoxamín. Pri jeho nedostatku nastávajú poruchy metabolizmu a nervovej činnosti.

Kyselina pantoténová je chemicky derivátom kyseliny maslovej a b-alanínu. Je základom dôležitého koenzímu A, ktorý sa zúčastňuje na aktivácii karboxylových kyselín v ich metabolizme. Nedostatok kyseliny pantoténovej spôsobuje poruchy metabozlimu a činnosti buniek.

Kyselina listová-kyselina folová, folát obsahuje v molekule kyselinu glutámovú, p-amiobenzoovú a heterocyklickú zložku-pteridín. Je koenzýmom enzýmov, ktoré katalyzujú reakcie pri tvorbe nukleotidov. Jej nedostatok sa prejaví poruchami tvorenia krvných buniek.

Biotín-vitamín H má heterocyklickú štruktúru, ktorá tvorí koenzímovú zložku enzýmov katalyzujúcich vznik karboxylových kyselín a premenu sacharidov. Ľudia majú v čreve mikroorganizmy, ktoré biotín syntetizujú, preto jeho nedostato sa vyskytuje zriedkavejšie.

Kyselina l-askorbová-vitamín C

Je sacharidový derivát. Má dôležitú úlohupri oxidačno-redukčných dejoch v organizme. Oxidáciou sa mení na kyselinu L-dehydroaskorbovú. Nedostatok vitamínu C je porucha metabolizmu spojivového tkaniva, tzv. skorbut.

Hormóny:

rozoznávame endokrinné, živočíšne, rastlinné, tkanivové hormóny... Žľazy s nútornou sekréciou produkojúce hormóny sú pod kontrolov špeciálnej oblasti mozgu (hypotalamu), ktorá vysiela regulačné substancie do mozgového podvesku (hypofýzy). Tu sa pod ich vplyvom tvoria hormóny stimulujúce tvorbu hormónov v jednotlivých žľazách. Platí to pre štítnu žľazu, kôru nadobličiek, semenníky a vaječníky. Aby bol zaručený priebeh všetkých reakcií, musí byť hladina jednotlivých hormónou v organizme v rovnováhe. Ak sa do organizmu privádzajú dodatočné hormóny vo forme tabletiek alebo injekcií, prirodzená rovnováho hormónov v krvi a tkanvách sa naruší. Takáto porucha sa prenáša do všetkých článkov hormonálnej regulácie, od hypofýzy, cez hypotalamus až do jednotlavých oblastí mozgovej kôry.

Pri podávaní anabolických steroidov sa organizmus snaží ich zvýšené množstvo kompenzovať a obnoviť hormonálnu stabilitu obmedzením ich prirordzenej produkcie. Dôsledkom takéhoto umelého prívodu pohlavných hormónov v organizme je pokles produkcie vlastného testosteronu. Ak sa do organizmu dostáva umelý testosteron, semenníky nemusia vykonávať jednu zo svojich funkcií – tvorbu a vylučovanie testosteronu. Dlhšia trvajúca nečinnosť funkčného tkaniva vedie k jeho atrofii. Pri prívode umelých anabolických substancií do organizmu sa zvyšuje sekrécia mnohých iných hormónov, čo pomáha vykompenzovať rovnováhu narušenú vysokou koncentráciu anabolicko – adrogénnych hormónov. Zvyšuje sa napríklad hladina hormónov štítnej žľazy, hormónov kôry nadobličiek a dokonca i hormónov podžalúdkovej žľazy, vrátane inzulínu. Tieto zmeny môžu viesť k príznakom, ktoré sa za normálnych okolností vyskytujú iba ako výsledok abnormálnej funkcie niektorej zo žliaz, produkujúcich tieto hormóny.