1. Producenti
– autotrofné organizmy – rastliny. Rastliny získavajú energiu zo Slnka fotosyntézou. Energiu môžu získavať oxidáciou anorganických alebo jednoduchých organických látok – chemosyntézou /sírne baktérie v okolí vulkánov alebo dna morí/. Producenti vytvárajú na energiu bohaté látky /cukry/ a do ovzdušia uvoľňujú kyslík.
2. Konzumenti
– heterotrofné organizmy – živočíchy
Konzumenti I. rádu - primárne konzumenti /bylinožravé organizmy/
Konzumenti II. rádu – sekundárne konzumenti /mäsožravé organizmy alebo parazity/
Konzumenti III. rádu - terciálne konzumenti - predátory.
Medzi prírodné látky zaraďujeme: cukry, tuky, bielkoviny. To sú základné stavebné látky. Taktiež sem musíme zaradiť DNA, RNA, vitamíny a hormóny. Aby mohol organizmus fungovať optimálne, nesmie mať veľkú prevahu ani jednej prírodnej látky, resp. prvku. Zväčša vznikajú poruchy, ktoré sa musia odstraňovať a zakaždým to má negatívny dopad na živý organizmus, prevažne u ľudí.
Cukry:
je z 99,8 % tvorený organickou zlúčeninou sacharózou – disacharidom, ktorý sa skladá z jednej molekuly glukózy (hroznový cukor) a jednej molekuly fruktózy (ovocný cukor). Chemický vzorec sacharózy je C12H22O11. Môže sa získavať z mnohých rastlín, ale najdôležitejšími zdrojmi sú cukrová repa a cukrová trstina. V klimatických podmienkach Strednej Európy sa však darí len cukrovej repe. Sacharóza sa pri trávení a metabolizme štiepi a uvoľnenú energiu využíva ľudské telo. Glukóza vznikajúca rozkladom cukru je zdrojom energie pre mozgové bunky. Sacharóza prechádza ústami a žalúdkom takmer nezmenená. V tenkom čreve sa štiepi na glukózu a fruktózu, ktoré krvným obehom prechádzajú do pečene a do ostatných orgánov. Fluktóza zostáva v pečeni a využíva sa na tvorbu glykogénu – zásobárne energie. Glukóza prechádza až k jednotlivým bunkám, kde sa odbúrava na oxid uhličitý a vodu pri uvoľnení energie. Prebytok glukózy sa ukladá v pečeni a svaloch ako glykogén.
Tuky:
poškodzujú hrubé črevo, pľúca, prsníky, maternicu a prostatu. Najfrekventovanejším problémom je vysoký príjem tuku a ich nesprávna štruktúra pomer tuku živočíšneho a rastlinného pôvodu je v prospech živočíšnych, čo má nepriaznivé dôsledky. Veľa rokov sa zdôrazňuje vplyv tuku na aterosklerózu, ďalej na rakovinu, kde je významný napr. vplyv vysokej spotreby tukov na rakovinu prsníkov. Dôležitý je tento vplyv aj pri rakovine čreva a konečníka. Medzi novšie poznatky patrí aj zistený vplyv vysokého prívodu tuku na cukrovku (II. Typ cukrovky, kedy je inzulínu dosť, ale sa nemôže dostatočne uplatniť v cieľových bunkách). Zaujímavý je aj pomer kyseliny linolovej a linolénovej. Je potrebná určitá rovnováha týchto mastných kyselín, pretože medzi ich pôsobením sa ukazuje istá metabolická kompetícia, takže podľa niektorých autorov neúmerne vysoký prívod n-6 mastných kyselín z rastlinných olejov by mohol oslabovať priaznivý protisklerotický účinok n-3 mastných kyselín.
Bielkoviny:
sú po chemickej stránke zložené z aminokyselín, ktoré vo svojich molekulách obsahujú C, O, H, N, niekedy aj síru a fosfor. Sú to makromolekulové látky s osobitným postavením v živých systémoch. Predstavujú štruktúru, ktorá podmieňuje základné prejavy života organizmov. Možno povedať, že sám „život je vo svojej podstate osobitnou formou existencie bielkovín“ (F. Engels). Pri evolúcii živých systémov boli bielkoviny pralátkou (proteíny – gr. protos = prvý), na ktorej sa formoval celý ďalší vývoj organizmov. V súčasnosti nepoznáme život bez bielkovín. Bielkoviny plnia v organizme mnohé základné funkcie:
- štruktúrne (tvorba buniek a tkanív organizmov),
- Katalytické (vo forme rozmanitých enzýmov),
- Transportné (prenos biologicky aktívnych látok),
- Pohybové (kontrakcia svalových vláken a celých buniek),
- Obranné (vo forme protilátok),
- Regulačné (ako hormóny)
Aminokyseliny
Pre tvorbu bielkovín majú význam α-aminokyseliny, ktoré majú -NH2 a -COOH skupinu naviazanú na tom istom atóme uhlíka. Zo známych aminokyselín je proteínogénnych (tvoriacich proteíny) iba 20. Aminokyseliny bielkovín majú L-konfiguráciu, teda aminoskupina na chirálnom uhlíku sa nachádza vľavo.
Skupina -R vo všeobecnom vzorci aminokyselín predstavuje vedľajší uhlíkový reťazec, ktorý je pre každú aminokyselinu charakteristický.
Živočíšny organizmus nie je schopný syntetizovať všetky aminokyseliny. Molekuly aminokyselín sa nesyntetizujú z jednotlivých atómov, ale prijímajú sa vo forme potravy. Niektoré aminokyseliny si organizmus dokáže prestavať na iné aminokyseliny, ktoré potrebuje. Avšak aminokyseliny, ktoré majú vo svojej molekule rozvetvený reťazec, aromatický kruh alebo heterocyklus (Val, Leu, Ile, Met, Thr, Phe, Trp, Lys), potrebuje organizmus prijímať výlučne z potravy, lebo si ich nevie vyrobiť sám - nazývajú sa esenciálne aminokyseliny.