Netopier obyčajný (Myotis myotis)
Malé netopiere sa orientojú na základe prijímania zvukových vĺn odrazených od predmetu, a to bez ohľadu na to, či je tým predmetom strom, hmyz, ktorý letí okolo nich. Netopiere vysielajú pootvorenou papuľkou sériu veľmi krátkych, iba dve až tri tisíciny sekundy trvajúcich zvukov. Pomocou zachytených odrazených zvukových vĺn potom určia predmet v priestore. (Pripomeňme si, že tieto zvuky sú pre človeka nad hranicou počuťeľnosti.) Netopier obyčajný patrí medzi hojné európske druhy a práve s ním robili vedci veľa pokusov, aby zistili spôsob orientácie netopierov v tme. Obýva celú strednú a veľkú časť východnej Európy a združuje sa do veľkých kolónií, ktoré sa skladajú aj z niekoľko tisíc kusov. V lete žijú samice oddelene od samcov a venujú sa výchove mláďat. Takéto samičie kolónie nájdeme najčastejšie na povalách a vo vežiach. Cez zimu sa samce a samice spoločne uchýlia do pivníc, jaskýň a stôlní, kde po stovkách visia tesne vedľa seba v zimnom spánku. Letné sídla sú často od zimovísk pomerne vzdialené. Krúžkovanie netopierov, ktoré v poslednom čase vykonávajú viaceré štáty v úzkej spolupráci, ukázalo, že i netopiere sa na zimujú sťahujú južnejšie, aj keď nie tak ďaleko ako sťahovavé vtáky.