Neoddeliteľnou súčasťou v živote človeka je príroda, do ktorej patria aj zvieratá. Sú našimi miláčikmi, pomocníkmi, sú aj potravou, ale sú taktiež využívané na rôzne pokusy.

Tušili ste, že ten, čo kedysi dávno povýšil pokusy so zvieratami na vedu (mimochodom bol to francúzsky fyziológ Claude Bernard) si brával zranené zvieratá kričiace bolesťou na noc do postele? Jeho obľúbenou metódou bolo tiež „zničiť“ niektorý z orgánov zvieraťa a pozorovať následné príznaky.

Kriticky vnímaný je aj René Descartes, ktorý tým, že zvieratá pokladal za automaty podobné hodinkám, umožnil bolestivé a kruté pokusy s nimi bez použitia anestézie.

Zmena nastala až v období osvietenstva, keď zvieratám bola priznaná schopnosť vnímať a trpieť, rozlišovať zážitky. Za práva zvierat napríklad bojovali aj také osobnosti ako Voltaire, Rousseau, Nietzsche.

Na Slovensku po masívnej kampani Organizácie Slobody zvierat v roku 1995 je zákaz robiť pokusy so zvieratami na základných a stredných školách. Od roku 2009 bude pre členské štáty EÚ platný zákaz uvádzania kozmetiky testovanej na zvieratách.

U nás je podľa údajov z roku 2000 ročne použitých na pokusy asi 40.000 zvierat, z toho 20.000 sú myši a potkany, ostatnú časť tvoria psy, mačky, kone, dobytok a čiastočne exotické zvieratá.

Vo svete je každý deň na pokusy použitých viac ako milión zvierat. V laboratóriách je na väčšine z nich v mene pseudovedy prevádzaná vivisekcia (z lat. pitvanie za živa (in vivo)). Pri voľbe, ktoré zviera sa na pokus použije, sa neuplatňujú vedecké kritériá, ale kritérium dostupnosti. Obeťami sa stávajú najčastejšie umelo chované myši a potkany, ale aj zvieratá, ktoré boli kedysi domácimi miláčikmi. Utrpenie týchto nevinných tvorov sa dá priblížiť pomocou testov, ktoré sa vykonávajú kvôli "bezpečnosti" kozmetiky. Jedným z najkrutejších je Draize test prevádzaný na králikoch. Ich tenká rohovka a neschopnosť oka vyplaviť cudziu látku ich priam predurčujú na krutý test. Králikovi odstránia očné viečko, uväznia ho do krabice a nechajú pôsobiť chemikáliu v oku. Test trvá niekoľko dní a jeho výsledkom je zistenie intenzity podráždenia. Vzhľadom k tomu, že výsledné hodnoty sa líšia už aj u králikov, jasne vyplýva, že nie je možné preniesť výsledky testov na človeka. Ak sa látka dostane do ľudského oka, to začne slziť a objekt rýchlo z oka vyplaví.

Ďalším neskutočne krutým testom je LD 50, ktorý testuje, pri akom množstve látky zahynie polovica testovaných zvierat. Tento test je celkom nezmyselný, pretože neprináša žiadne výsledky a aj v prípade, že by sa dal preniesť na človeka, viete si predstaviť aké množstvo zubnej pasty by sme museli zjesť, aby polovica z nás zomrela? Pri kožných testoch citlivosti zvieratám nanášajú koncentrované chemikálie na vyholenú pokožku, pri iných testoch zavádzajú znehybneným zvieratám s vyrezanými hlasivkami sondy do mozgu alebo sú pálené, zasahované elektrošokmi, sú im očkované zubné choroby.

Medzi ďalšie nezmyselné experimenty na zvieratách patrí testovanie vplyvu pasívneho fajčenia na zdravie. Zatiaľ čo my, ľudia, máme na výber, či cigarety fajčiť alebo nie, zvieratá v pokusných laboratóriách si vybrať nemôžu. Psy, opice, prasatá, morčatá, škrečky, kohúty a ďalšie zvieratá umierajú pri zbytočných experimentoch aj keď zdravotné riziká fajčenia sú už dostatočne známe. Jedným z dôvodov, prečo tieto pokusy stále pokračujú, sú pretrvávajúce spory medzi tabakovým priemyslom a zdravotníckymi organizáciami o tom, či je pasívne fajčenie skutočne životu nebezpečné. Predstavitelia tabakového priemyslu prehlasujú, že neexistujú spoľahlivé vedecké dôkazy o tom, že by pasívne fajčenie bolo príčinou rakoviny pľúc a choroby srdca, a tak sa pokračuje v pokusoch na zvieratách, ktoré majú k tomuto tvrdeniu poskytnúť dôkazy. Medzi koncerny testujúce na zvieratách donedávna patrili firmy: Phillip Morris (Marlboro, L&m, Sparta, Start, Bond atď.), R.J. Reynolds (Camel, Winston, Monte Carlo), Ligget and Myers, Japan Tobacco a ďalší.

V praxi sa ukázalo, že mnohé lieky, ktoré sa na zvieratách testovali, sú neúčinné, ba priam až škodlivé. Niekoľko príkladov: prípravok Contergan, po mnohých rokoch testovania na zvieratách odporúčaný pre tehotné ženy, spôsobil viac ako 10.000 potratov a vrodených telesných chýb. Oxychinolín, neúčinný liek proti neškodnej tropickej hnačke, znamenal tisíce úmrtí a 30 000 ľudí ostalo slepých alebo na vozíčku. Hormón dietylstillbestrol bol dlhé roky podávaný tehotným ženám ako upokojujúci prostriedok. Až o desaťročia neskôr sa zistilo, že spôsobuje novú, dedičnú formu rakoviny u 95% žien. Nebolo nájdené zviera, u ktorého by sa prejavoval podobne.

Takéto neosožné experimenty spôsobili nízku dôveru verejnosti v etickú správnosť výskumov na zvieratách a odrádzajú lekárov od vážnych vedeckých pokusov a projektov, čím dochádza k závažnému ohrozeniu pokroku v oblasti medicíny. Niektoré zvieratá musia byť obetované pre dobro ľudstva, ale je potrebné oddeliť zbytočné utrpenie zvierat od skutočného výskumu, ktorý nám pomôže.