Každý nerast je originálny svojím chemickým zložením vyjadreným chemickým vzorcom, svojou štruktúrou a fyzikálnymi vlastnosťami (farba, tvar, lesk, tvrdosť, štiepateľnosť a i.). Ich skúmanie a štúdium pomocou rôznych identifikačných metód umožňujú určiť skúmaný nerast a porovnaním s už známymi a skôr opísanými minerálmi aj zistiť, či študovaný nerast už bol opísaný alebo nie. Ak nie a boli pritom vykonané všetky potrebné analýzy, môžeme tieto výsledky zverejniť a predložiť na zaradenie do medzinárodného zoznamu nových minerálov. Každý nový minerál dostáva pomenovanie podľa prvého publikovaného odborného popisu z miesta nálezu - lokality výskytu (Ďuďa - Galvánek, 1996).
Z územia Slovenska vzišli viaceré prvé nálezy minerálov (nerastov) nových pre svetovú vedu. Veľmi často, aj vo svete, sa nové minerály pomenúvajú podľa obce, kde prebieha ťažba nerastných surovín a kde sa našla vzorka, ktorá po vedeckom zhodnotení mala i nerast, aký ešte nikde inde dovtedy nenašli. Prvé predstavené svetové nerasty boli pomenované podľa obce z územia Slovenska. Ďalšie minerály dostali meno po význačných osobnostiach z oblasti vedy, prípadne podľa ich charakteristických vlastností.
Kartografické údaje
Rozloha (údaje k r. 1997): Absolútne v %
Celková výmera územia: 7 256 ha 100 %
Poľnohospodárska pôda: 5 464 ha 75,4 %
Nepoľnohospodárska pôda:1 792 ha 24,6 %
- lesné pozemky 2,7 %
- vodná plocha 2,0 %
- zastavaná plocha a nádvoria 13,7 %
- ostatná plocha 6,2 %
- iná 1960,5 %
- nezistená 4131,0 %
Nadmorská výška:
119 m nad morom
Zemepisná poloha:
18° 09´ východnej dĺžky
47° 59´ severnej šírky
Geografická poloha:
Nové Zámky ležia v južnej časti západného Slovenska. Od hlavného mesta Bratislavy ju delí 100 km. Mesto tvorí významnú križovatku južného Slovenska. Má vybudovanú pestrú dopravnú sieť pomocou železníc Slovenskej republiky, autobusovú, ako aj individuálnu osobnú dopravu po pozemných komunikáciách.
Meteorologické údaje
- priemerná ročná teplota vzduchu je 9,7°C
- najteplejším mesiacom je júl s priemernou teplotou vzduchu 20,1°C
- najchladnejším mesiacom je január s priemernou teplotou vzduchu -1,8°C
- najnižšia nameraná teplota vzduchu v roku 1929 bola -35°C
- priemerný ročný úhrn zrážok je 556 mm
- snehová pokrývka trvá ročne priemerne 37,3 dní, jej priemerné maximum je 20 cm
- dĺžka slnečného svitu je priemerne 2 200 hodín ročne
Príroda
Územie regiónu leží na Podunajskej nížine vo výške 119 m. n. m. Podunajská nížina sa tu rozdeľuje na Podunajskú rovinu a Podunajskú pahorkatinu. Podunajská rovina vypĺňa juhozápadnú časť regiónu, je takmer bez lesov. Nachádzame tu černozem. Súčasťou Podunajskej roviny je aj Martovská mokraď a Novozámocké pláňavy, na ktorých leží mesto Nové Zámky. Podunajská pahorkatina, súčasťou ktorej je Nitrianska, Žitavská, Ipeľská a Hronská pahorkatina, zaberá 5/6 územia regiónu. Tu prevládajú piesočnato - hlinité pôdy.
Regiónom Nové Zámky pretekajú rieky Dunaj, Hron, Nitra, Žitava, Ipeľ a okrajovo aj Váh. Keďže pretekajú cez toto územie dolnými tokmi ovplyvňujú vodohospodárske pomery okresu len nevýrazne. Územie Podunajskej nížiny odvodňujú v okrese rieky Váh, Nitra, Žitava, Hron, Ipeľ a Dunaj. Okrem spomínaných riek je v okrese niekoľko menších vodných tokov, ako sú potoky Paríž, Chrenovka a Cabajský potok.
Klíma
Mimoriadne priaznivé klimatické podmienky radia územie mesta medzi najsuchšie, najteplejšie, ale aj najúrodnejšie oblasti Slovenska.
- priemerná ročná teplota vzduchu je 9,7°C
- najteplejším mesiacom je júl s priemernou teplotou vzduchu 20,1°C
- najchladnejším mesiacom je január s priemernou teplotou vzduchu -1,8°C
- najnižšia nameraná teplota vzduchu v r.1929 bola -35°C
- priemerný ročný úhrn zrážok je 556mm
- snehová pokrývka trvá ročne priemerne 37,3 dní, jej priemerné maximum je 20cm
- dĺžka slnečného svitu je priemerne 2.200 hodín ročne
Termálne vody
Na území okresu sa nachádza množstvo zdrojov termálnej vody - Nové Zámky, Štúrovo, Dvory na Žitavou, Tvrdošovce, Šurany, Komjatice a Bruty. Okrem toho sa tu nachádzajú významné náleziská štrkopieskov vo Dvoroch nad Žitavou, Kostolnom Seku, Šuranoch, Nitrianskom Hrádku, Rúbani, v Štúrove a tehliarskej hliny v Semerove a Gbelciach. Zásoby rašeliny v obmedzenom množstve sa nachádzajú v oblasti obcí Zemné a Andovce.
Rastlinstvo a živočístvo
Zloženie flóry a fauny je ovplyvnené povrchom a podnebím, teda močiarmi, rašeliniskami, piesčinami, lesostepmi a lužnými lesmi. Vyskytujú sa tu vzácne druhy bezstavovcov, mäkkýšov, plazov a vtákov. Rovnako sa tu nachádzajú vzácne druhy slanomilných, teplo a suchomilých rastlín. V okrese sa nachádza 48 druhov zákonom chránených rastlín. Najvýznamnejšou je limonka Gmelinova (Limonium Gmelinii), u ktorej tu bol zaznamenaný jediný výskyt na celom Slovensku. Žije tu celkom 189 druhov vtáctva, z ktorých 112 druhov tu aj hniezdi.
Chránené porasty
Mesto má aj jedinečné prírodné hodnoty a chránené porasty:
- duby v lesoparku Berek (dub letný - Quercus robur má vyše 200 rokov)
- hruška v Berku
- dub na Podzámskej ulici
- jaseň pri hrádzi rieky Nitra
- stromy na Námestí slobody
- vodné kaskády Zúgov
- chránená prírodná pamiatka - potok Chrenovka
Dub letný - Quercus robur (vyše 200 ročný)
Chránená príroda
V meste sa nachádzajú jedinečné prírodné hodnoty. Ku dňu 1.1.1995 bolo na našom území vyhlásených 6 národných prírodných rezervácií, 8 prírodných rezervácií, 8 prírodných pamiatok, 11 chránených areálov a 16 chránených stromov.
Lesopark BerekNachádza sa v juhozápadnej časti mesta vo Veľkom háji. Leží na okraji mesta Nové Zámky pri rieke Nitra. Prístup do lesoparku umožňuje most cez rieku, po ktorom je možné prejsť peši, na bicykli, prípadne na mopede. Premávka v lesnej zóne je pre jedno- a viac-stopové motorové vozidlá prísne zakázaná. Čo sa týka ovzdušia, je to asi najčistejšia časť nášho mesta. Podobne je to aj s odpadkami. Stromy sú rôzneho druhu, snáď najrozšírenejším je javor obyčajný, pagaštan konský a dub letný.
Nechýba tu ani skupina gaštana jedlého, ktorá je schovaná hlboko v lese. Unikátny vyše 200 ročný dub letný sa nachádza pri hlavnom asfaltovom chodníku po pravej strane. Je to zákonom chránený strom.
V období, keď sa sneh pustí a jarné obdobie sa nenávratne blíži, mnohí obyvatelia mesta ale aj z blízkeho okolia sa vyberú na prechádzku spojenú so zberom fialiek voňavých. Kamkoľvek stúpite, tade rastú jednotlivo, alebo v skupinkách. Zriedkavo môžete naraziť aj na snežienky, ale tie sa tu vyskytujú len ojedinele.
Zúgov - prírodná rezervácia
Prekrásna prírodná rezervácia Zúgov s úkazmi ako sú vodné kaskády sa nachádza na severo-východnom okraji mesta Nové Zámky. Patrí medzi chránené prírodné oblasti. Rieka Nitra sa nad vodnými kaskádami rozdeľuje na dve časti, tým je spôsobené, že sa tu nachádzajú až dve vodné kaskády. Rieka sa opäť spája v jeden celok a tečie po východnom a južnom okraji mesta. Mesto opúšťa na juho-západnej strane za lesoparkom Berek. Prístup k vodopádom Zúgov je možný autom, bicyklom alebo peši. Prístupová cesta pre motorové vozidlá sa nachádza na výpadovke v smere na Bánov. Je to posledná odbočka vpravo, asi 200 metrov za tabuľou mesta. Druhá možnosť je pre cyklistov a chodcov po hrádzi pri rieke Nitre.
Očarujúce posedenie v letných mesiacoch pri šume vody a speve vtákov. Najobľúbenejším miestom je hlavne pre rybárov, ktorí sa tu schádzajú každý deň v letnom období. Priam ideálne miesto pre športové vyžitie, tiché prostredie a čistý vzduch.
Drieňová hora - prírodná rezervácia
Chránené územie bolo zriadené v roku 1964 a nachádza sa v katastri obce Nová Vieska. Zámerom ochranárov je zachovať zvyšok stepných rastlinných a živočíšnych spoločenstiev. Medzi chránené rastlinné druhy, ktoré sa tu nachádzajú patrí mandľa nízka (Amygdalus nana), hlaváčik jarný (Adonis vernalis), kavyľ pôvabný (Stipa pulcherrima), poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis) a kosatec nízky (Iris pumila), medzi živočíchov jašterica zelená (Lacerta viridis) a vidlochvost zelený (Papilio machaon). Nie sú tu povolené žiadne ľudské zásahy, ktoré by narušili alebo ohrozili prírodné pomery.
Parížske močiare - národná prírodná rezerváciaChránené územie od roku 1966 sa nachádza v katastri obce Gbelce. Je to územie, na ktorom sa nachádza významná medzinárodne chránená lokalita vodného vtáctva. V skutočnosti ide o stredoeurópske hniezdisko vodného vtáctva a využíva sa ako vedecko - výskumný objekt. Je významným útočiskom vodného vtáctva v dobe migračných letov. Hniezdia tu rôzne druhy kačíc, trsteniarik (Acrocephalus sp.), pŕhľaviar čiernohlavý (Saxicola torquata), rybárik obyčajný (Alcedo atthis), chriašť malý (Porzana parva), bučiak veľký (Botaurus stellaris) a bučiarik malý (Ixobrychus minutus). Najvzácnejší je šašinarik tenkozobý (Lusciniola melanopogon), ktorý tu dosahuje najsevernejšie miesto svojho rozšírenia. V rezervácii je vstup na územie povolený od 1.9. do 31.3. a nie sú povolené žiadne ľudské zásahy, ktoré by narušili prírodné podmienky. Jedná sa o rezerváciu zaradenú do Svetového dedičstva ľudstva.
Kamenínske slanisko - národná prírodná rezerváciaChránené územie od roku 1953 sa nachádza v katastri obce Kamenín. Na tomto území sa nachádza jeden zo zvyškov soľných pôd typu slancov so zachovalou pôvodnou slanomilnou vegetáciou. Charakteristické sú tzv. slaniskové okná, t.j. miesta s vyššou koncentráciou solí. K najvýznamnejším druhom rastlín tu patria limonka Gmelinova (Limonium Gmelinii) a kosatec pochybný (Iris spuria). Z ďalších rastlín je potrebné spomenúť gáfrovku ročnú (Caruphorossma annua) žeruchu prerastenolistú (Lepidium perfoliatum), astru solomilnú (Aster tripolium), skoroceľ prímorský (Plantago maritima) a astru bodkovanú (Aster punctatus). Aj v tejto oblasti je zakázaný akýkoľvek ľudský zásah.
Čenkovská step - národná prírodná rezervácia
Chránené územie od roku 1951 sa nachádza v katastri obce Mužla v Čenkovskom lesnom komplexe. Predstavuje zvyšok pôvodnej stepi na viatych pieskoch s výskytom mnohých druhov flóry a fauny. Medzi najvýznamnejšie rastlinné druhy patrí chvojník dvojklasý (Ephedra distachva), kosatec piesočný (Iris arenaria), kavyľ Ivanov (Stipa Joannis), klinček neskorý (Dianthus serotimus), ľan rakúsky (Linum austriacum), alkana farbiarska (Alkana tinctoria) a vstavač vojenský (Orchis militaris). Taktiež sú tu zakázané akékoľvek ľudské zásahy, ktoré by mohli zmeniť prírodné podmienky.
Čenkovská lesostep - národná prírodná rezervácia
Chránené územie od roku 1965 sa taktiež nachádza v katastri obce Mužla. Zachovalo sa tu pôvodné spoločenstvo panónskej piesočnej lesostepi mimoriadnej vedeckej hodnoty. Pre toto územie je charakteristické topoľovo - borievkové spoločenstvo (Junipero-populetum). Rastie tu borievka obyčajná (Juniperus communis), hloh jednosemenný (Crataegus monogyna), vtáčí zob obyčajný (Ligustrum vulgare), dráč obyčajný (Berbiris vulgaris), topoľ biely (Populus alba) a topoľ sivý (Populus canescens). V bylinnom podraste prevažujú trávy ako lipnica lúčna (Poapratensis angustifolia), smlz kroviskový (Calamagrostis epigeios), kostrava žliabkatá (Festuca sulcata) a mrvica lesná (Brachypodium silvaticum). V oblasti sú akékoľvek formy ľudských zásahov zakázané.
Vŕšok - prírodná rezervácia
Chránené územie od roku 1965 sa nachádza v katastri obce Štúrovo - Nána. Zachovalo sa tu pôvodné spoločenstvo xerotermofilnej fauny a flóry. Z chrobákov sa tu vyskytuje Ditomus clypeatus, z hmyzu k najvýznamnejším patrí Licinus cassideus, Podonta nigrita, Henicopus pilosus. Z plazov sa tu vyskytuje chránená jašterica zelená (Lacerta viridis), chránený zmijovec hladký (Coronella austriaca), z vtákov chránený včelárik zlatý (Merops apiaster) a strakoš červenohlavý (Lanius senator). Medzi chránené druhy rastlín patria mandľa nízka (Amygdatus nana), sinokvet mäkký (Jurinea mollis), zimozeleň bylinný (Vrnica pannonica) a ibiš bledý (Althaea pallida). V oblasti sú všetky formy ľudského zásahu zakázané.
Kováčovské kopce - juh - národná prírodná rezervácia
Chránené územie zriadené v roku 1966 sa nachádza v katastroch obcí Kamenica nad Hronom a Chľaba v lesnom komplexe Burda. Skrýva mnoho geomorfných prvkov. Vyskytujú sa tu skalné múry, suťové kužele, veže a skalné lavíny. Špecifické prírodné podmienky na južných svahoch pohoria spôsobili, že na týchto miestach (ako na jedinom mieste Slovenska) sa nachádza mnoho mimoriadnych rastlinných druhov. Sú tu aj také druhy rastlín, ktoré sa inde nachádzajú len sporadicky. Sú to zákonom chránené - jaseň mannový (Fraxinus ornus), mechúrnik stromovitý (Colutea arborescens), svíb drieň (Cornus mas), hlaváčik jarný (Adonis vernalis) a zimozeleň bylinný (Vrnica herbacea). Zo živočíchov spomenieme krátkonožku panónsku (Ablepharus pannonicus), hada hôrneho (Elaphe longissima), jaštericu múrovú (Lacerta muralis), výrika obyčajného (Otus scops), skaliara pestrého (Monticola saxaticis) a murárika červenokrídleho (Tichodroma muraria). Na území sú zakázané ľudské činnosti, ktoré by mohli zmeniť alebo ohroziť prírodné podmienky.
Kováčovské kopce - sever - národná prírodná rezervácia
Chránené územie od roku 1966 sa nachádza v katastri obce Lelá a Chľaba v lesnom komplexe Burda. Nachádzame tu lesné spoločenstvá dubové a dubovo - bukové. Lesné porasty so zachovalou drevinnou skladbou poskytujú možnosť štúdia vývoja lesov v Podunajskej nížine. Väčšinu územia tejto lokality pokrývajú zmiešané pôvodné dreviny, zvyšky pôvodných lesov a preto sú predmetom ochrany.
Žitavský luh - prírodná rezervácia
Chránené územie od roku 1980 sa nachádza v katastri obcí Maňa, Kmeťovo, Michal nad Žitavou. Na území sa ochraňuje vodné a lužné vtáctvo, slúži na vedecko-výskumné a náučné ciele. V týchto oblastiach je preto zakázané odvodňovanie, výrub a poškodzovanie stromov a krovín, zakladanie ohňa, pastva dobytka, kosenie, výstavba a chemizácia.
Čierna voda - prírodná rezervácia
Chránený prírodný výtvor od roku 1976 tvorí úsek starého koryta rieky Nitry, odrezaný od hlavného toku pri regulácii. Nachádza sa v katastroch obcí Šurany, Úľany nad Žitavou a Kostolný Sek. Križuje cestu a železničnú trať medzi Šuranmi a Úľanmi nad Žitavou. Vyvinuli sa tu formy vegetácie stojatých vôd na vodnej hladine a i v podobe ponorených spoločenstiev zakorenených na dne. Vyskytuje sa tu druh čiastočne chránený zákonom - leknica žltá (Nuphar lutea). Táto lokalita patrí medzi vzácne zvyšky vegetácie mŕtvych ramien v Podunajskej rovine.
Bíňanský sprašový profil - prírodná pamiatka
Chránený prírodný výtvor od roku 1976 tvorí sprašová stena a breh Hrona s 50m širokým pásom polí. Nachádza sa v katastri obce Bíňa na pravom brehu Hrona pri hranici v okrese Levice. Je tu bohatý výskyt hniezdnych dier brehule obyčajnej (Riparia riparia) a včelárika zlatého (Merops apiaster), oba druhy sú zákonom chránené.
Dub vo Veľkom Háji - chránený strom
Ide o dub letný (Quercus robur), ktorý rastie vo Veľkom Háji (Berek) pri lesovni v katastrálnom území Nové Zámky. Strom je mimoriadneho vzrastu a veku. Obvod kmeňa je 460cm, výška 30m a vek asi 200 rokov. V tejto lokalite je viac mimoriadne veľkých dubov, z ktorých 3 sú chránené a 10 ďalších je navrhnutých na ochranu.
Torozlín - prírodná rezerváciaIde o povodňové rameno rieky Nitry v katastri obce Komjatice, tzv. Kňazova jama. Je to jediné miesto regiónu, kde sa nachádza chránený živočích - korytnačka bahenná (Emys orbicularis). Vyskytuje sa tu typická močiarna vegetácia s mnohými vzácnymi druhmi rastlín.
Kamence - prírodná rezerváciaÚzemie zaberá lesné porasty na hlavnom hrebeni Ipeľskej pahorkatiny na hranici katastrov obcí Salka a Kamenín.
Vrch Dank - navrhovaná prírodná rezervácia
Patrí sem južná časť Modrého vrchu v katastri obce Štúrovo - Nána juhovýchodne od Modrého majera. Vyskytujú sa tu chránené druhy rastlín a živočíchov, ktoré sú zrovnateľné s druhmi v najteplejších častiach Slovenska.
Rekreácia a turistikaOkolie Nových Zámkov tiež poskytuje nepreberné množstvo zaujímavostí a možnosti k aktívnemu oddychu.
Štúrovo
Prvé zmienky o osade, pri ktorej ležal dôležitý brod cez Dunaj, pochádzajú z 11. storočia. Dnes je však Štúrovo známe najmä ako železničný a riečny prechod do Maďarskej republiky. Sú tu známe Juhoslovenské celulózky a papierne - jedna z najmodernejších tovární svojho druhu v strednej Európe. Štúrovo je len na skok od tisícročného Ostrihomu, kde je sústredené množstvo historických pamiatok našich južných susedov. Turistov v minulosti prevážala cez Dunaj za niekoľko minút, vrátane automobilov, kompa. Dnes je tam už zrekonštruovaný most Márie-Valérie, ktorý bol zničený koncom 2. svetovej vojny. Návštevníkov však najviac priťahuje areál termálneho kúpaliska Vadaš. Rekreanti tu majú k dispozícii 22-hektárové priestranstvo s krásnou panorámou, ktorú tvoria Kováčovské a Pilišské vrchy a kopula Ostrihomskej baziliky, ktorá je akoby na dosah ruky. V prevádzke je 6 bazénov, vrátane detského, bazéna s vírivkou a bazéna s vlnobitím, ako aj krytá plaváreň. V malom jazere je možnosť rybolovu a na osrovčeku sa chovajú kone. Rekreanti tu majú k dispozícii športové ihriská a zariadenia, vrátane tenisových dvorcov, požičovňu bicyklov, člnov a iných športových potrieb.
PodhájskaNa polceste medzi Novými Zámkami a Levicami sa nachádza obec Podhájska. Vznikla v roku 1960 spojením dvoch obcí Belek a Svätuša. Nachádza sa tu 13-hektárový areál termálneho kúpaliska, ktorého voda má priaznivé účinky na regeneráciu organizmu. Výdatnosť prameňa je 50 l za sekundu 80° C teplej vody pri tlaku 4-7 atmosfér - to sú parametre, ktoré nemá žiaden iný termálny prameň na celom Slovensku. Kúpalisko využívajú návštevníci po celý rok, nakoľko para, stúpajúca z bazéna, chráni telo v každom ročnom období. K dispozícii návštevníkom sú bazény, ihriská, reštaurácia, občerstvenie, pre malých návštevníkov detské kúpalisko, pieskovisko a preliezačky.
Palárikovo
Obec sa nachádza západne od Nových Zámkov. Nachádza sa tu pôvodne barokový kaštieľ z 18. storočia, neskôr prestavaný v klasicistickom slohu, ktorý má vysokú umelecko-historickú hodnotu. Interiér je zariadený v poľovníckom štýle. V anglickom parku rastú vzácne dreviny. Okrem tohto skvostu je Palárikovo v celej strednej Európe známe rozsiahlou asi 3000 hektárovou bažantnicou.
Nitrarozloha 108 km2
počet obyvateľov 87 533
hustota obyvateľov na km2 187
Geologické a klimatické pomery mesta NitryNitra leží na území rozprestierajúcom sa medzi masívom Zobora (587 m) a vrchmi (Kalvária 215 m, Šibeničný vrch 218,5 m), ktoré možno považovať za časť Tribečského pohoria oddeleného riekou Nitrou od hlavného masívu. Kataster mesta meria 4083 ha, z toho zastavaná plocha 194 ha. Nadmorská výška sa pohybuje od 138 do 587 metrov nad morom.
Poloha mesta Nitry je daná týmito krajnými súradnicami:
48° 17´18´´ severnej šírky (Čermáň)
48° 20´15´´ severnej šírky (Zobor)
18° 04´00´´ východnej dĺžky (Mlynárce)
18° 06´30´´ východnej dĺžky (mesto Nitra)
