2 atómy vodíka a 1 atóm kyslíka

Voda je pokoj v hlbinách,
voda je príboj, pohyb,
voda je tok neustály,
zmenená - len sa tak tvári,
keď zamŕza, či sa parí...

Voda, ktorú využívame je od vzniku sveta stále rovnaká. Vyparovaním z povrchu zeme sa dostáva v podobe vodnej pary do atmosféry, kde sa ochladzuje a v podobe dažďa alebo snehu sa opäť vracia na zem.Za neustáleho rozvoja našej civilizácie sa však zásoby zdravotne nezávadnej pitnej vody na zemi zmenšujú. Za posledných 50 rokov sa výrazne zvýšil obsah škodlivých látok. Kontaminujú pitnú vodu z dôvodu obrovskej expanzie priemyselnej výroby.

Fyzikálne vlastnosti

Chemicky čistá voda je bez farby, chuti a zápachu. Voda na našej planéte sa nevyskytuje takmer nikde v čistom stave, t.j. ako voda destilovaná. Vždy sú v nej prítomné rôzne prímesi a rozpustené rôzne zlúčeniny. Najviac obsahuje chloridy, sírany, bromidy a uhličitany (Na+, Mg2+, Ca2+, K+), vo vode sú rozpustené i plyny (CO2, O2).

Najväčšou zásobárňou vody je oceán. V morskej vode sú rozpustené soli. Medzi prvky, ktoré sa vo vode najčastejšie vyskytujú, patrí hlavne chlór (Cl), sodík (Na), horčík (Mg), síra (S), vápnik (Ca) a draslík (K). Na rozdiel od takmer všetkých ostatných látok sa vyskytuje v troch skupenstvách – tuhom, kvapalnom a plynnom – ktoré sa často nachádzajú vedľa seba. Voda tuhne pri 0 °C na ľad alebo sneh, pri normálnom tlaku vzduchu vrie pri 100 °C. S klesajúcim tlakom vzduchu (vo vyššej nadmorskej výške) vrie voda pri nižšej teplote (na Lomnickom štíte napríklad už pri 88 °C).

Svoju hustotu mení voda v závislosti od teploty. Pri teplote 4 °C dosahuje maximálnu hustotu – je najťažšia. Táto tzv. „anomália vody“ sa prejavuje tým, že voda teplá 4 °C klesá v nádrži na dno, kým teplejšia alebo chladnejšia voda stúpa k povrchu. Najmenšiu hustotu má ľad, ktorý sa vytvorí pri 0 °C a zostáva na hladine. Ľad súčasne slúži aj ako tepelnoizolačná vrstva, ktorá bráni zamŕzaniu nádrže až po dno. Táto vlastnosť chráni ryby a iné vodné živočíchy pred zamrznutím. Zachováva tak v rybníkoch a v nádržiach život aj cez zimu. Vzhľadom na túto vlastnosť má ľad väčší objem ako voda – preto z 10 l vody vznikne 11 l ľadu. Objemová zmena má rozhodujúci význam pri zvetrávaní kameňa, a tým pri pretváraní zemského povrchu. Voda, ktorá natečie do puklín v skalách zamrznutím zväčší svoj objem a skaly roztrhne.

Voda je 775-krát hustejšia ako vzduch. Ľudské telo aj telá viacerých zvierat majú hustotu blízku hustote vody, čo nám umožňuje plávať.

Ďalšou fascinujúcou vlastnosťou vody je povrchové napätie. Vďaka nemu môže niektorý hmyz (napr. korčuliarka) behať po hladine. Vodná hladina sa mu stáva životným prostredím.

Kapilarita znamená, že v úzkych štrbinách (kapilárach) voda napriek gravitačnej sile dokáže stúpať. Tento jav je životne dôležitý pre zabezpečovanie pôdy a vyšších rastlín vodou.

Voda v porovnaní s inými materiálmi nie je dobrý vodič tepla, preto dokáže teplo akumulovať v moriach a jazerách a v chladných ročných obdobiach pomaly vydávať von. Voda takto zmierňuje teplotné rozdiely a vo veľkej miere ovplyvňuje klímu Zeme. Oproti vzduchu však vedie teplo podstatne lepšie. Preto tepelnoizolačné materiály založené na veľkom obsahu vzduchu po navlhnutí rýchlo strácajú izolačné vlastnosti.

Voda a zdravie

Množstvo vody sa nemení. Ak sa vyparí, vracia sa v rámci prírodného kolobehu naspäť. Jej podstatná časť nie je použiteľná bez predchádzajúcej úpravy. Dážď a sneh sa pri prechode s atmosférou a vrstvami zemského povrchu zmení z vody na rôznorodé chemické zlúčeniny.

Voda v ľudskom organizme plní mnoho funkcií, ale presýtená minerálmi a rôznymi inými rozpustnými látkami má aj nepriaznivé účinky. Na Slovensku existujú normy na kvalitu pitnej vody. V zásade však je veľmi obtiažne udržať kvalitu vyrobenej pitnej vody aj na konci distribučnej sieti. Dopravou k spotrebiteľovi dochádza prostredníctvom staršieho, alebo menej kvalitného rozvodného potrubného systému k rôznym úrovniam znehodnotenia.

To, čo vyteká z vodovodného kohútika, je tekutá zmes vodíka, kyslíka a iných ďalších zložiek, nepotrebných v prípadne aj škodlivých (OLOVO – spôsobuje zhoršenie sluchu, vysoký krvný tlak, žalúdočné ťažkosti, alergie. KADMIUM – poškodzuje systém krvotvorby, pečeň a kosti. AZBEST – je rakovinotvorný. MANGÁN – poškodzuje pankreas a nervový systém. DUSIČNANY – za nepriaznivých podmienok môžu spôsobiť rakovinu tráviaceho traktu… )