Koža
(cutis - lat, kůže – česky, skin – angl. ,e Haut- nem, peaux – franc , piel - šp., pelle – tal.,
bör – maď.)


Úvod
Koža je vonkajšia vrstva tkaniva. Pokrýva celé ľudské telo, oddeľuje a chráni vnútorné orgány pred vonkajším prostredím. Jej bunky sú trvalo obnovované.
Dospelý muž o váhe 82 kg, 180 cm vysoký má kožu o váhe 4 – 4,5 kg, o ploche cca 1.8 m2.
Z toho na hlavu pripadá 11 percent, na trup 36 percent, na horné končatiny 23 percent, a na dolné končatiny 30 percent z celkovej plochy. Jej hrúbka dosahuje 1 – 4 mm v závislosti od miesta (viečko, päta), pohlavia a veku (rokmi sa stenčuje).

V minulosti (od mladšieho paleolitu) bola koža predmetom rôznych výtvarných aktivít – napríklad; maľovanie a tetovanie. Viedli k tomu dôvody náboženské a sociálne.
Tetovanie je veľmi obľúbené v Tichomorí a v Afrike.
V staroveku ho rozširovali Feničania po celom Stredomorí. Pre Rimanov bolo znakom otrokov a barbarov. Kresťanstvo a islam vystupovali proti nemu. V Afrike je dodnes veľmi obľúbené tzv. jazvové tetovanie. A v súčasnosti je zas módnou záležitosťou. Na prvý pohľad si môžeme všimnúť rozdiely vo farbe kože jednotlivcov ako aj ľudských rás. Farba kože je spôsobená rôznou koncentráciou farbiva – melanínu, ktoré vzniká v bunkách spodnej vrstvy pokožky, v tzv. melanoforoch. Rôzne sfarbenie kože spočíva v schopnosti absorbovať ultrafialové žiarenie a je dôkazom adaptácie organizmu k vonkajšiemu prostrediu.



Funkcia
Najdôležitejšou funkciou kože je funkcia ochranná. Koža pôsobí ako ochranná bariéra medzi vonkajším prostredím a vnútornými orgánmi tela: chráni pred poranením, škodlivými účinkami slnečného žiarenia, pred chemickými látkami i pred inváziou mikroorganizmov. Je tiež senzorickým (zmyslovým) orgánom(hmatu), lebo obsahuje veľké množstvo buniek citlivých na dotyk, teplo, bolesť, tlak, či svrbenie. Ďalej hrá dôležitú úlohu v udržiavaní konštantnej telesnej teploty. Pokiaľ telesná teplota príliš vzrastie, prispievajú k jej zníženiu potné žľazy produkciou zníženého množstva potu, a krvné cievy svojím rozšírením, ktoré umožňuje krvi pretekajúcej tesne pod kožou odovzdať teplo okoliu. Pokiaľ je človeku naopak zima, teplo sa zachováva tým, že potné žľazy sú neaktívne a v cievach dochádza ku sťahu. Pokožka tiež obsahuje špecifickú tukovú substanciu, ktorá robí kožu prakticky vodotesnú. Pokožka sama má však schopnosť vodu zadržiavať, čo umožňuje nielen zachovávať si elasticitu, ale tiež udržovať rovnováhu tekutín a elektrolýtov v organizme.