Koža

Koža
(cutis - lat, kůže – česky, skin – angl. ,e Haut- nem, peaux – franc , piel - šp., pelle – tal.,
bör – maď.)


Úvod
Koža je vonkajšia vrstva tkaniva. Pokrýva celé ľudské telo, oddeľuje a chráni vnútorné orgány pred vonkajším prostredím. Jej bunky sú trvalo obnovované.
Dospelý muž o váhe 82 kg, 180 cm vysoký má kožu o váhe 4 – 4,5 kg, o ploche cca 1.8 m2.
Z toho na hlavu pripadá 11 percent, na trup 36 percent, na horné končatiny 23 percent, a na dolné končatiny 30 percent z celkovej plochy. Jej hrúbka dosahuje 1 – 4 mm v závislosti od miesta (viečko, päta), pohlavia a veku (rokmi sa stenčuje).

V minulosti (od mladšieho paleolitu) bola koža predmetom rôznych výtvarných aktivít – napríklad; maľovanie a tetovanie. Viedli k tomu dôvody náboženské a sociálne.
Tetovanie je veľmi obľúbené v Tichomorí a v Afrike.
V staroveku ho rozširovali Feničania po celom Stredomorí. Pre Rimanov bolo znakom otrokov a barbarov. Kresťanstvo a islam vystupovali proti nemu. V Afrike je dodnes veľmi obľúbené tzv. jazvové tetovanie. A v súčasnosti je zas módnou záležitosťou. Na prvý pohľad si môžeme všimnúť rozdiely vo farbe kože jednotlivcov ako aj ľudských rás. Farba kože je spôsobená rôznou koncentráciou farbiva – melanínu, ktoré vzniká v bunkách spodnej vrstvy pokožky, v tzv. melanoforoch. Rôzne sfarbenie kože spočíva v schopnosti absorbovať ultrafialové žiarenie a je dôkazom adaptácie organizmu k vonkajšiemu prostrediu.



Funkcia
Najdôležitejšou funkciou kože je funkcia ochranná. Koža pôsobí ako ochranná bariéra medzi vonkajším prostredím a vnútornými orgánmi tela: chráni pred poranením, škodlivými účinkami slnečného žiarenia, pred chemickými látkami i pred inváziou mikroorganizmov. Je tiež senzorickým (zmyslovým) orgánom(hmatu), lebo obsahuje veľké množstvo buniek citlivých na dotyk, teplo, bolesť, tlak, či svrbenie. Ďalej hrá dôležitú úlohu v udržiavaní konštantnej telesnej teploty. Pokiaľ telesná teplota príliš vzrastie, prispievajú k jej zníženiu potné žľazy produkciou zníženého množstva potu, a krvné cievy svojím rozšírením, ktoré umožňuje krvi pretekajúcej tesne pod kožou odovzdať teplo okoliu. Pokiaľ je človeku naopak zima, teplo sa zachováva tým, že potné žľazy sú neaktívne a v cievach dochádza ku sťahu. Pokožka tiež obsahuje špecifickú tukovú substanciu, ktorá robí kožu prakticky vodotesnú. Pokožka sama má však schopnosť vodu zadržiavať, čo umožňuje nielen zachovávať si elasticitu, ale tiež udržovať rovnováhu tekutín a elektrolýtov v organizme.

Ak obsah vody klesne pod určitú hranicu, koža stráca elasticitu, začína byť krehká a prestáva plniť funkciu ochrannej bariéry.


Stavba
Koža je v podstate tvorená dvoma vrstvami povrchovej - epidermis (pokožky) a dermis (kože). Epidermis je tvorená plochými bunkami, ktoré pod mikroskopom pripomínajú dlažobné kamene. Vonkajšia vrstva pokožky sa skladá z odumretých buniek, ktoré tvoria tuhú zrohovatenú ochrannú vrstvu. Tieto odumreté bunky sa postupne odlupujú a odpadávajú a sú nahradzované ďalšími. Tie vznikajú v dôsledku rýchleho delenia buniek v hlbších vrstvách pokožky. Medzi týmito vrstvami je oblasť tvorená aj živými aj odumretými bunkami. Dermis je tvorená väzivovým tkanivom, v ktorej sa nachádzajú najrôznejšie špecializované štruktúry, ako sú vlasové váčiky, potné žľazy, mazové žľazy, apokrinné žľazy a nechtové lôžka. Okrem toho obsahuje tiež hmatové telieska, krvné cievy, lymfatické cievy a nervy. Potné žľazy - ekrinné
Počet a veľkosť potných žliaz sa líši. Najmenej majú Eskimáci a najviac černosi. Dospelý muž vážiaci 80kg môže vylúčiť v horúčave aj 10 litrov potu. Pot obsahuje 98 percent vody, zbytok tvoria organické látky a chlorid sodný. Potné žlazy sú uložené hlboko v koži. Žľazu tvorí stočený kanálik, v ktorom dochádza k sekrécii potu a úzky vývod na povrch kože. Aktivita potných žliaz je riadená a kontrolovaná autonómnym nervovým systémom. K najväčšej produkcii potu dochádza, keď treba ochladiť organizmus; v týchto prípadoch je potenie najintenzívnejšie na čele, pod nosom, na krku a na hrudníku. Potenie môže byť vyvolané psychicky (úzkosť, strach) kedy sa prejavuje predovšetkým na dlaniach, chodidlách a v podpaží. Pri silnom potení sa objavujú v podpaží, okolo pásu a v hornej časti trupu potničky (miliária). Sú to malé vyrážky, ktoré svrbia.


Potné žľazy - apokrinné
Vyvíjajú sa až v období puberty. Nachádzajú sa pri pohlavných orgánoch, v konečníku a podpaží. Tieto žľazy produkujú spolu s potom celulárny materiál a ústia do vlasových vačkov. Mazové žľazy
Mazové žľazy ústia vo vlasových folikuloch, alebo vylučujú maz priamo na povrchu kože. Najviac je ich vo vlasovej časti hlavy, v tvári a v okolí konečníka. Úplne chýbajú na dlaniach a chodidlách. Produkcia mazu je do značnej miery produkovaná hormónmi. Narušená funkcia mazových žliaz môže spôsobiť ochorenie ako napríklad seborea alebo akné. Nechty, chlpy a vlasy
Necht vyrastá z nechtového lôžka. Na dolnej strane nechtu prekrýva tenká kožtička tzv. lunulu v tvare polmesiaca. Koža obklopujúca necht sa nazýva nechtový val. Nechty sú tvorené tvrdou bielkovinou keratínom. Necht sa vyvinul počas evolúcie z pazúrov. Je to tvrdá, zaguľatená, mierne konvexná plošinka na špičke každého z prstov na nohách a rukách.

Tvorí ho keratín, čo je tuhá bielkovina obsiahnutá tiež v koži a vlasoch. Nechty na rukách odrastajú od špičky až k báze cca šesť mesiacov, u nechtov na nohách je to približne dvojnásobný čas. Nechty sú náchylné na poškodenie pri najrôznejších úrazoch v dôsledku rozdrvenia alebo tlaku. Niekedy sa skrútia a zhrubnú. K poškodeniu nechtov často vedú aj bakteriálne a plesňové infekcie, rôzne iné ochorenia, nedostatok vitamínov a/alebo minerálnych látok, vrodené anomálie, ale niekedy aj nadmerné používanie lakov a fajčenie.


Vlasy a chlpy
Koreň vlasu či chlpu je uložený vo vlasovom folikule v koži. Vlastný vlas tvorí špongiovitá dreň uprostred, vrstva dlhých, tenkých vlákienok okolo nej a nakoniec niekoľko vrstiev navzájom sa prekrývajúcich buniek. Behom rastovej fáze vlasu je jeho korienok pevne obalený živým tkanivom, ktoré zásobuje vlas keratínom: tento bulbus svetlejšej farby je patrný najmä vtedy, keď sa vlas či chlp vytrhne. Vlastný vlas či chlp vzniká z keratínu a odumretých buniek z vlasového koreňa.
Vlas je vláknitá štruktúra tvorená odumretými bunkami obsahujúcimi keratín. Praktický význam vlasov a chlpov je u človeka minimálny. Rozlišujú sa tri typy ľudského ochlpenia. Od 4. mesiaca vnútromaternicového vývoja je telo plodu (fétu) pokryté jemným páperím, nazývaným lanugo, ktoré opäť mizne v priebehu deviateho mesiaca. Po narodení až do puberty pokrývajú povrch tela jemné, krátke a bezfarebné chĺpky. Tretím typom sú chlpy dospelé, ktoré sú dlhšie, tvrdšie a často tiež pigmentované: vyrastajú na vlasatej časti hlavy, na obočí a očných viečkach. V puberte tiež nahradzuje dospelý typ pôvodné ochlpenie v podpazuší a v oblasti genitálií. Často sa objavuje ochlpenie na končatinách, trupe a tvári. Farba ochlpenia je určovaná množstvom farbiva nazývaného melanín v strednej časti vlasu. Melanín produkujú bunky tzv. melanocyty lokalizované na báze vlasového folikulu. Červený melanín zodpovedá za ryšavé a svetle hnedé vlasy, čierny za ostatné odtiene. Ak je úplná absencia melanínu, vonkajšia vrstva sa stáva priesvitnou a vlas sa v dôsledku toho javí ako biely. To, či sú vlasy viac alebo menej kučeravé, závisí od tvaru vlasového folikulu (váčika). Väčšina porúch postihujúcich vlasy (lámavosť, krehkosť, nadmerná mastnota ai.) má kozmetický charakter, avšak poškodené vlasy môžu signalizovať aj nedostatok živín alebo choroby. Choroby kože
Koža je najzraniteľnejší orgán nášho tela. Aj keď zriedkakedy poškodenie či postihnutie kože vedie k ohrozeniu života, mnohé z nich môžu organizmus výrazne oslabiť a pôsobiť psychické problémy.

Choroby kože sa podľa príčiny delia na:

a)vrodené - materské znamienko je typom névu (pigmentovej kožnej škvrny), prítomného od narodenia. Medzi névy patria pehy a hemangiomy vo forme škvŕn a materských znamienok.

b)infekcie a zápaly – medzi vírusové infekcie kože patrí opar na perách (Herpes simplex), bradavice, ovčie kiahne, molluscum contagiosum a pásový opar (Herpes zoster). K bakteriálnym infekciám radíme furunkly, karbunkly, erysipel, a impetigo. Plesňové
(mykotické) infekcie, ako je dermatofytóza, spôsobujú časté medziprstové plesne (tzv. atletická noha), menej postihujú vlasy, nechty. Zápaly kože sa nazývajú dermatitída a ekzém, môžu byť vyvolané alergickou reakciou na nejakú látku(napr. nikel)rastlinu, jedlo, liek, zviera alebo detergent. Psoriáza je bežným a úporným kožným ochorením neznámej príčiny, pre ktorú sú charakteristické rôzne veľké oblasti šupiniek, po ktroých olúpaní zostávajú krvavé škvrny. Potničky(milliaria) sú podráždenia kože s vyrážkou, spôsobené upchatím potných žliaz.

c)nádory – benígne (nezhubné)nádory sú veľmi bežné, patrí medzi ne väčšina typov névov. Bowenova choroba je poruchou kože, ktorá sa pozvoľne môže vyvinúť do určitej formy rakoviny. Tri bežné formy rakoviny predstavujú karcinóm bazálnych buniek, epidermoidný karcinóm a malígny melanóm. K menej častým typom dermálnej rakoviny patrí Pagetova choroba bradavky, mycosis fungoides a Kaposiho sarkóm. d)poranenia – Koža je vystavená riziku poranení, včítane rezných rán a pohryznutia, prípadne bodnutia: takisto ako vzniknutiu závažnejších rán. Medzi ľahké poranenia kože patrí abrázia kože, kde sa obrúsi epidermis.

e)hormonálne poruchy – akné je sčasti výsledkom pôsobenia androgénov (mužských hormónov) na mazové žľazy: jedná sa o poruchu veľmi bežnú u dospievajúcich. f)poruchy výživy – nedostatok vitamínov A, B, C a niektorých minerálnych látok môže spôsobiť vyrážky a niektoré ďalšie problémy. g)postihnutia krvného zásobenia – vredy na dolných končatinách (ulcery), ktoré sa vyskytujú obzvlášť u starších osôb, môžu byť spôsobené zlým prekrvením kože v dôsledku aterosklerózy, nedostatočným odtekaním krvi kŕčovými žilami (varixy) alebo opuchom dolných končatín v dôsledku zlyhania srdca. h)autoimúnne choroby – sem patrí lupus erythematodes, porucha postihujúca samotnú kožu alebo kožu spolu s inými orgánmi,: ďalej vitiligo, charakteristické bielymi škvrnami a spôsobované ničením pigmentových buniek kože: dermatomyozitída s typickou kožnou vyrážkou a svalovou slabosťou: morfea a sklerodermia, pri ktorých dochádza k postupnému tvrdnutiu kože a ďalších tkanív: pemfigus a parapemfigus s veľkými pľuzgiermi na koži.

i)účinky liekov – mnoho liekov, vrátane antibiotík, barbiturátov, sulfónamidov, môže spôsobiť vyrážku. Niektoré spôsobujú žihľavku, iné ekzém, prípadne vyrážku pripomínajúcu osýpky. Niektoré spôsobujú fotosenzivitu, t.j. citlivosť na svetlo.

j)účinky ožiarenia – všetky formy ožiarenia majú potenciálne škodlivý vplyv na ľudskú kožu. Nadmerné vystavovanie kože slnečnému (ultrafialovému) žiareniu spôsobuje predčasné starnutie pokožky a zvyšuje riziko vzniku rakoviny kože. Vysoké dávky iných druhov žiarenia, napr. RTG lúče, môžu kožu ťažko poškodiť a spôsobiť rakovinu.

k)iné poruchy - napr. keloid – neprirodzene veľká vystupujúca jazva pokračujúca v tvorbe jazvovitého tkaniva aj potom, čo malo dôjsť ku zhojeniu. Strie (pajazvičky) sú nežiadúcim účinkom liečby kortikoidmi. Erytém znamená začervenanie a môže mať mnoho príčin. Purpura je poruchou, pri ktorej uniká krv do iných tkanív, a tak vznikajú petechie (drobné krvavé body) alebo väčšie modriny. Termínom xantelasma sa nazýva choroba vyznačujúca sa žltými škvrnami na očných viečkach. Sú tvorené cholesterolom.

l)popáleniny – bunky kože poškodzuje aj krátke zahriatie na teplotu vyše 49 stupňov Celsia. Popáleniny 1. stupňa - spôsobujú sčervenanie kože a rýchlo sa hoja, neohrozujú život postihnutého
Popáleniny 2. stupňa – poškodzujú hlbšie vrstvy kože (dermy) v menšej ploche sa hoja aj bez jaziev
Popáleniny 3. stupňa – ničia kožu v celej hrúbke, niekedy až na kosť. Postihnutá časť kože má bielu alebo popolavú farbu. Spálená koža prestáva byť schopná chrániť telo pred bakteriálnou infekciou zo vzduchu a môže spôsobiť smrteľné komplikácie, ak nie sú účinne liečení pomocou antibiotík. Pri popáleninách 2 a 3. stupňa, ktoré postihujú viac ako 10 percent telesného povrchu môže postihnutá osoba upadnúť do šoku s poklesom krvného tlaku a zostupom srdečnej frekvencie. Tento stav je vyvolaný stratou veľkého objemu tekutín a bielkovín. Pokiaľ nie sú stratené tekutiny rýchlo nahradené intravenóznou infúziou môže byť šok smrteľný. Aj rôzne interné choroby sa prejavujú na koži. Napríklad rôzne kontaktné alergie. Pri žltačke je to žlté sfarbenie kože, poruchy funkcie pečene vyvolávajú škvrny a podobne. Diagnostika
Väčšinu porúch kože je možné diagnostikovať podľa charakteristických príznakov.

Dá sa vykonať biopsia kože – odber vzorky tkaniva pod mikroskopom- , ktorá obvykle napomôže pri stanovení diagnózy poruchy kože alebo pri vylúčení rakoviny kože.

Operácie
Medzi najčastejšie vykonávané operácie patria :
I. Kozmetické operácie - rôzne odstraňovanie nežiadúceho ochlpenia, transplantácia vlasových váčikov, vyrovnávanie vrások, úprava kožného pigmentu a iné zákroky, majúce čisto kozmetický význam.
II. Kožné transplantáty- existujú dva typy :
a) štepený - ak treba zakryť veľké oblasti, ako pri popáleninách, používajú sa štepy s čiastočnou hrúbkou /pokožka a časť dermitis/: miesto, odkiaľ bol štep odobratý, sa regeneruje behom niekoľkých dní. Z týchto miest je možné odoberať štepy opakovane.
Štepené transplantáty sa obvykle odoberajú z brušnej steny alebo zo stehna nástrojom zvaným dermatóm.
b) neštepený - odoberá sa celá dermis a celá epidermis; takémuto typu sa prednosť pri operáciám tváre, lebo výsledok vyzerá prirodzenejšie. Počet možných miest odberu je však obmedzený a miesta je potrebné zašívať. Odber neštepeného transplantátu: Väčšina kožných transplantátov sa odoberá v celkovej anestézii. Štepy v celej hrúbke sa získavajú jednoducho pomocou skalpelu. Rez sa vyhýba podkožnému tuku, aby sa zabránilo krvácaniu na mieste transplantácie.1. Koža pre neštepený transplantát sa obyčajne odoberá z oblasti za uchom.2. Štep musí byť väčší než oblasť, ktorú treba zakryť. 3. Aby sa štep dobre „uchytil“, je potrebné ho presne usadiť a primerane pritlačiť. Kožu je možné bezproblémovo transplantovať medzi jednovaječnými dvojčatami, zatiaľ čo koža od nepríbuzného darcu alebo dokonca zvieracia koža (najčastejšie sa k tomuto úkonu používa bravčová koža) vyvoláva v organizme odmietavú (odhojovaciu) reakciu.
III. Kožný lalok – na rozdiel od predchádzajúcich transplantátov si kožný lalok ponecháva krvné zásobovanie. Je preto zvlášť vhodný tam, kde je odkrytá kosť alebo šľacha, teda tam, kde by štepené a neštepené kožné transplantáty neuspeli. Lalok sa oproti transplantátu lepšie hojí a má lepšie výsledky. Pokiaľ je oblasť, ktorá má byť pokrytá, relatívne malá a v jej blízkosti je k dispozícií dostatočná plocha voľnej kože, dá sa použiť tak, že zostane na jednej strane pripojená k pôvodnému miestu a len sa pretočí na určené miesto. Dá sa však celý lalok preniesť na inú časť tela a napojiť na cievy.


Odber kožného laloku
1.Prevádza sa v anestéze. Vyreže sa patričná časť kože. Ak sa prenáša aj sval, musí byť celá oblasť dobre prekrvená.
2. Konce budúceho laloku sa zúžia , aby sa rana mohla uzavrieť. 3. Pred uzavretím rany je niekedy nutné kožu oddeliť od podkožného tkaniva.
4. Na miesta uloženia laloku musí byť tepna a žila vhodnej veľkosti, aby bolo možné pripojiť ho k cievam laloku. Martina Z. Šimkovičová December 2001
















Martina™ Šimkovičová®, Tercia AL©, 2001/2002



















































STAVBA KOŽE
V pokožke sa nachádzajú vyústenia pórov (a) a vidieť z nej končeky vlasov (b). Medzi pokožkou a zamšou sa nachádza vrstva bazálnych(živých) buniek(c).

V zamši nájdeme potné žľazy(d),cievy (e) a nervy (f). Nachádzajú sa tu aj vlasové váčiky(g) a vzpriamovač chlpov(h). Toto všetko sa nachádza na podkožnom väzive (alebo podkožnom tuku) i.
STAVBA VLASU
Samotný vlas sa skladá z troch častí: z kutikuly, tvoria ju šupinky odumretých buniek z keratínu; je to určitý ochranný štít, ktorý chráni druhú časť, čo je – kôra kde sa bunky ochrannej vrstvy vytvárajú. Ešte je tu tretia časť – dreň kde sa nachádzajú pigmentové bunky. Celý vlas vyrastá v cibuľkez vlasového folikulu. Mazová žľaza zabezpečuje dostatočné mastenie vlasov. Driek vlasu – tak voláme časť vlasu hneď pri koži. Vzpriamovač chlpu sa pri strese alebo pocite zimy stiahne, čím vzniká efekt „husej kože“.














RAST VLASU
Vlasy rastú rýchlosťou cca 1cm za mesiac. Na hlave má človek okolo 300 000 vlasov, aj keď sú medzi jednotlivcami značné rozdiely. Presný počet závisí na počte vlasových folikulov, ktorý je daný pred narodením, t.j. geneticky. Každý vlas prechádza striedajúcimi sa obdobiami rastu a pokoja, kým vypadne. Denne vypadne človeku približne 100 až 500 vlasov.
Fáza rastu
Na začiatku rastovej fázy, ktorá trvá pri každom vlase okolo 3 rokov, stimuluje vlasový koreň rast vlasovej cibuľky a potom drieku.
Fáza pokoja
Behom pokojovej fáze(trvajúcej u vlasov cca 3 mesiace)sa vlasová cibuľka posunie hore a vlas vypadne. Nový vlas začína rásť v tom istom folikule. KOŽNÝ PAPILÓM
Ide o neškodný typ nádoru. Vyskytuje sa u starších osôb. STAVBA NECHTU
V rastovej oblasti sa samotný necht vyvíja a rastie, čo sa prejaví jeho dĺžkou. Usadený je v nechtovom lôžku a zvonka je prekrytý kožtičkoua zvnútra lunulou Konček prstu je sám nechránený.