Svetové podnebia

Tropické podnebie

KAKTUSY

• Ako väčšina rastlín, aj kaktusy majú svoje obdobie vegetačného rastu aj vegetačného pokoja. Klimatické podmienky pôvodnej domoviny kaktusov sa síce v mnohom líšia od podmienok u nás, ale sú tu spoločné predsa len určité rysy.
• Totiž "zima" sa v domovine kaktusov zhoduje s obdobím sucha. V tomto období by sme im aj my mali poskytnúť dostatok času na regeneráciu. V období rastu, zas maximum slnka.
• Naopak plný, maximálny a nerozptýlený slnečný svit potrebujú vysokohorské, ale aj púštne druhy. Sú to : Ariocarpus, Aztekium, Astrophytum, Epithelantha, Echinocactus, Ferocactus, Echinomastus, Copiapoa, Parodia, Mammillaria, Oreocereus, a mnohé ďalšie: Echeveria laui, Ipomola holubii, Eriocactus lenighausii


Subtropické podnebie

Granátovník púnsky - Punica granatum

V chránených zákutiach záhradiek v najteplejších oblastiach na južných svahoch sa stretávame s peknými exemplármi tejto peknej okrasnej dreviny. V chladnejších interiéroch ho môžeme úspešne pestovať. Je to opadavý ker alebo malý strom.


Figovník obyčajný - Ficus carica

Rastie na teplejších, chránených svahoch orientovaných na juh. V plazivej forme alebo pritlačený k južnej strane domu a v zime aspoň čiastočne chránený, v južných oblastiach, nielen prežije naše zimy, ale aj kvitne a rodí. V bytoch, oranžériách a v skleníkoch ho môžeme pestovať v celej republike. Botanicky patrí do rodu Ficus, do ktorého zaraďujeme aj okrasné rastliny známe ako fikusy. Po poranení ronia lepkavú mliečnu tekutinu - latex.


Mierne podnebie

Mäsožravé rastliny

• Väčšina mäsožravých rastlín rastie na pôdach chudobných na živiny. Vyskytujú sa takmer na celom svete. Mäsožravé rastliny potrebujú pre správny rast a prežitie zabezpečiť vyššiu vzdušnú vlhkosť ( 60-80-90% vzdušná vlhkosť).

- Dioneae muscipula, Drosera menziesii, Pinguicula agnata x Sethos


Chladné podnebie

Boreálne lesy

Druhové zloženie boreálnych ihličnatých lesov je veľmi chudobné. V stromovej etáži sú zastúpené z ihličnatých stromov len zástupcovia rodov smrek (Picea), borovica (Pinus), jedľa (Abies) a smrekovec (Larix). Z listnantých stromov sa uplatňujú tie, ktoré rýchlo obnovujú asimilačné orgány, ako napr. rody breza (Betula), jelša (Alnus), vŕba (Salix) a jarabina (Sorbus). Obdobná druhová chudobnosť sa objavuje i v bylinnom a krovinnom poschodí. Z krovín tu rastú druhy rodov ríbezľa (Ribes), zemolez (Lonicera) a bazy (Sambucus). V bylinnom poschodí sú kríčky čeľade Ericaceae, rody Pyrola a Oxalis, paprade, plavúne


Alpínske podnebie

Horec - Gentiana sp.

V oblasti Karpát sa vyskytuje do výšky 1500 až 1800 metrov nad morom. Vo voľnej prírode sa vyskytuje stále zriedkavejšie, je chránený. Pestovať ho odporúčajú v stredo- a vysokohorskom pásme, najmenej 600 metrov nad morom. Darí sa mu v slabo zatienených vyšších polohách, v ľahkej pôde, ktorá má byť dostatočne vlhká, hlboká a kyprá, bohatá na vápno.

Plesnivec (Leontopodium alpinum)

Je ohrozeným druhom napriek tomu, že sa vyskytuje i v iných vyšších vápencových horstvách Slovenska


Kosodrevina

Prirodzene sa vyskytuje v horských oblastiach južnej a strednej Európy, najmä v Alpách, Pyrenejach a na Balkáne. Zakrpatené formy sa vyskytujú vo vyšších nadmorských výškach.