- Ľudia, ktorí dostali krvnú transfúziu pred rokom 1992, v tomto období boli liečení krvnými derivátmi, alebo im bol transplantovaný nejaký orgán (darcovia krvi a orgánov sa začali testovať na hepatitídu C až po roku 1992, keď boli dostupné testy na detekciu vírusu hepatitídy C).
- Ľudia, ktorí užívali, alebo užívajú injekčne podávané drogy – aj sporadicky (avšak podmienkou schválenia liečby zdravotnou poisťovňou je preukázaná 6-mesačná drogová abstinencia).
- Hemodialyzovaní pacienti (pacienti liečení umelou obličkou).
- Ľudia, ktorí si nechali urobiť tetovanie, piercing, akupunktúru či zubné ošetrenie za nedostatočne sterilných podmienok.
- Osoby, ktoré v minulosti alebo teraz často striedajú sexuálnych partnerov.
- Osoby, ktoré prekonali niektorú z pohlavne prenosných chorôb.
- Sexuálni partneri osôb s hepatitídou C.
- Zdravotnícki pracovníci, študenti medicíny a stredných zdravotných škôl.
- Osoby, u ktorých boli zistené zvýšené tzv. pečeňové testy (hlavne ALT).
- Rizikové môžu byť všetky ďalšie aktivity, pri ktorých môže dôjsť k priamemu kontaktu s ľudskou krvou.Ako zistím, či som nakazený?
Pri podozrení na ochorenie hepatitídou typu C je vhodné obrátiť sa na svojho praktického lekára. Prvým vyšetrením na zistenie prítomnosti infekcie je stanovenie prítomnosti protilátok proti vírusu hepatitídy C v krvi. V prípade pozitívneho výsledku je pre potvrdenie prebiehajúcej infekcie potrebné zrealizovať špeciálne vyšetrenia na priamy dôkaz prítomnosti vírusu v krvi, ktorými je možné určiť aj jeho množstvo a genotyp.
Príznaky a symptómy
Hlavnými prejavmi akútnej vírusovej hepatitídy C podobne ako aj iných typov hepatitíd môže byť únava, nechutenstvo, tráviace ťažkosti, bolesti brucha, hlavne tlak v pravom podrebrí. Môžu byť prítomné zvýšené teploty, hnačkovité stolice a vracanie, ako aj ťažkosti pripomínajúce ľahkú chrípku. Neskôr sa môže objaviť žlté sfarbenie očných spojoviek a kože, tmavý
moč a svetlejšia stolica.
Hepatitída C však prebieha v prevažnej väčšine prípadov bez ožltnutia a dokonca aj úplne bez akýchkoľvek príznakov.
No aj takto ľahko prebiehajúca infekcia môže viesť ku chronickej hepatitíde, ktorá takisto nemá často žiadne klinické prejavy. Infekcia sa preto nezriedka môže po prvý krát prejaviť u infikovanej osoby až v období pokročilého ochorenia (cirhóza, rakovina pečene).
Chronická hepatitída vzniká vo viac ako 75% po akútnej infekcii. Zákernosť hepatitídy C je predovšetkým v tom, že ani v akútnom štádiu a ani v pokročilom chronickom štádiu, keď už je prítomné ťažké poškodenie pečene, pacienti často nemajú žiadne klinicky zjavné prejavy.
