V súčasnosti neexistuje žiadna liečba cirhózy pečene, ktorá by viedla k jej vyliečeniu. Lekári však vedia liečebnými postupmi jej priebeh spomaliť, znížiť poškodenie pečeňových buniek a redukovať komplikácie ochorenia.
Rakovina pečene
Rakovina pečene alebo karcinóm pečene patrí medzi závažné komplikácie hepatitídy C. Zistí sa pri 4 – 8% pacientov s cirhózou pečene.
Priebeh a príznaky:
Nádory v ranom štádiu nespôsobujú žiadne ťažkosti. S postupujúcim ochorením sa objavujú neurčité ťažkosti alebo trvalá bolesť v pravom podrebrí. Neskôr sa pridruží strata hmotnosti, nadúvanie alebo až typické silné bolesti a výpotok (ascites) v dôsledku hromadenia tekutín. Zvyčajne pacientov trápia zažívacie ťažkosti, nevoľnosť a zvýšená teplota.
Diagnostika
Základom diagnostiky infekcie vírusom hepatitídy C je vyšetrenie protilátok proti vírusu hepatitídy C (anti-HCV) v
sére. Ich prítomnosť (pozitivita) v sére určitého človeka svedčí, že táta osoba bola alebo je nakazená vírusom hepatitídy C.
Nateraz nie je dostupný test na odlíšenie akútnej a chronickej infekcie. Akútnu infekciu môžeme potvrdiť vyšetrením dvoch vzoriek sér v prípade, že prvá vzorka bola negatívna a druhá je pozitívna. Protilátky sa však objavujú so značným časovým odstupom (7-8 týždňov po infekcii) a naviac nie pri každej infekcii vírusom hepatitídy C. Protilátková odpoveď je zriedkavejšia a často len prechodná v prípadoch, ktoré sa končia uzdravením.
Pri infekciách prechádzajúcich do chronicity sa pozoruje tvorba protilátok anti-HCV prakticky skoro vždy, pričom protilátky u nich ostávajú trvale prítomné. Výnimku tvoria len osoby s nedostatočnou imunitou, u ktorých môže byť porušená tvorba protilátok (napr. hemodialyzovaní pacienti).
Prítomnosť vírusu v organizme je možné u infikovaných osôb dokázať vyšetrením HCV-RNA metódou PCR a to aj v prípade
neprítomnosti protilátok. V sére pacientov s hepatitídou C sa HCV-RNA dá zistiť s odstupom 1 až 3 týždňov po infekcii a je v ňom prítomná obyčajne kratšie ako 4 mesiace v prípadoch, ktoré končia uzdravením. Pri chronických chorobách pečene však HCV-RNA môže perzistovať v sére desaťročia.
Pre vyhľadávanie chronicky infikovaných (skríning) je preto základným vyšetrením vyšetrenie protilátok anti-HCV. Len v prípade, že sa jedná o imunodeficientné osoby je indikované skríningové vyšetrenie HCV-RNA aj u tých, ktorí sú anti-HCV negatívni.
KTO BY MAL BYŤ PREDOVŠETKÝM VYŠETRENÝ NA PRÍTOMNOSŤ PROTILÁTOK PROTI HEPATITÍDE C?
Skríningové vyšetrenie na prítomnosť infekcie vírusom hepatitídy C by malo byť urobené hlavne:
A. u pacientov, ktorí majú zvýšenú aktivitu ALT (tzv. „pečeňové testy“).
Keďže väčšina pacientov s chronickou hepatitídou C nemá vysokú aktivitu ALT, dôležité je aj minimálne alebo prechodné zvýšenie. Význam vyšetrenia týchto pacientov je ešte jednoznačnejší, ak nie je známa žiadna príčina ich poškodenia pečene.
B. u osôb z rizikových skupín alebo s rizikom parenterálneho prenosu infekcie.
V týchto prípadoch je nutné vyšetriť aj osoby s normálnou aktivitou ALT (až 25% pacientov s chronickou hepatitídou C môže mať trvale normálne hodnoty ALT). Týka sa to predovšetkým nasledovných skupín:
