Najčastejšie sa hepatitída A vyskytuje v jeseni. Je to obdobie po začiatku školského roku, kedy sa deti opäť stretávajú vo väčších kolektívoch, čo je predpokladom ďalšieho šírenia infekcie. Takisto v tomto čase aj dospelí prichádzajú z dovoleniek, často z teplých prímorských oblastí, kde sa mohli infikovať.

Medzi rizikové skupiny patria tiež zdravotníci, personál v zariadeniach dennej kolektívnej starostlivosti (domovy, ústavy...), pracovníci kanalizácií, skládok a zberní odpadových surovín a osoby s nižším hygienickým štandardom.


Príznaky a symptómy

Hepatitída A prebieha vo väčšine prípadov ľahko alebo úplne bezpríznakovo. U dospelých a starších osôb býva priebeh choroby výraznejší ako u detí. Hepatitída sa na začiatku prejavuje nešpecifickými príznakmi podobnými chrípke. Objavuje sa únava, niekedy zvýšená teplota, strata chuti, nevoľnosť, pocit zlého trávenia a neskôr tmavý moč, poprípade aj svetlá stolica. Následne sa najmä u dospelých objaví ikterus – ožltnutie kože a očných bielkov. V ikterickom štádiu (štádiu ožltnutia) dochádza k ústupu väčšiny ťažkostí a pacient sa subjektívne cíti lepšie. Ochorenie prechádza do fázy rekonvalescencie s postupným vymiznutím príznakov a celkovou úpravou stavu.


Priebeh ochorenia

Inkubačná doba je 15 – 50 dní, v priemere však 28 dní, keď vrcholí vylučovanie vírusu stolicou. Po krátkom niekoľkodňovom trvaní nešpecifických príznakov dochádza k rozvoju ikterického štádia ochorenia (ožltnutie), ktoré obvykle trvá niekoľko týždňov. Ochorenie zvyčajne odznieva do 2 až 4 mesiacov.

Hepatitída A neprechádza do chronického stavu, aj keď sa niekedy stretávame s protrahovaným priebehom alebo relapsom (znovuvzplanutím) ochorenia. Prognóza vírusovej hepatitídy A je väčšinou dobrá. Po prekonaní hepatitídy A vzniká celoživotná imunita na toto ochorenie. Len menej ako 0,5 percenta prípadov prebieha veľmi dramaticky ako tzv. fulminantná hepatitída, ktorá často končí zlyhaním pečene a smrťou.
Diagnostika

Diagnóza sa stanovuje na základe anamnézy, klinického obrazu a laboratórneho nálezu. Ochorenie však môže prebiehať bez akýchkoľvek príznakov, kedy sa môžu zachytiť (náhodne alebo cielene pri vyšetrovaní kontaktov chorých osôb) iba laboratórne zmeny, predovšetkým vzostup aktivity pečeňových enzýmov v sére pacienta. Na jednoznačné potvrdenie diagnózy je potrebné vyšetriť prítomnosť protilátok proti hepatitíde A, ktoré umožňujú aj rozlíšenie akútneho ochorenia od stavu po prekonaní hepatitídy A v minulosti. V niektorých prípadoch sa v čase prvých príznakov ešte nemusia protilátky objaviť, preto je potrebné testy opakovať


Liečba

Liečba akútnej hepatitídy A spočíva v režimových a dietetických opatreniach. Klinicky zjavné prípady sa obvykle hospitalizujú na infekčnom oddelení. Medikamentózna liečba je symptomatická, určená na zmiernenie jednotlivých príznakov ochorenia. Podávajú sa aj vitamíny a rôzne hepatoprotektíva (lieky na podporu metabolizmu pečene). V súčasnosti neexistuje špecifická protivírusová
liečba hepatitídy A.