Krvný prenos je možný tiež v nemocničnom prostredí, aj keď sa ho podarilo príslušnými preventívnymi opatreniami znížiť na minimum. Vyskytuje sa ako profesionálne ochorenie zdravotníkov (napr. pri poranení a kontakte s biologickým materiálom) alebo ako nemocničná nákaza pacienta (napr. nesterilne prevedené invazívne výkony). V súčasnosti sa krv a krvné deriváty pred ich použitím testujú na prítomnosť vírusu hepatitídy B, čím sa prakticky eliminovalo riziko možnej infekcie týmto spôsobom. K prenosu hepatitídy B môže dôjsť aj z matky na dieťa počas pôrodu. Ženy, u ktorých je prítomná infekcia vírusom hepatitídy B v tehotenstve ale hlavne v dobe pôrodu, kedy je prenos najčastejší, môžu nakaziť svoje dieťa (častý prenos v rozvojových krajinách).
Rizikové skupiny
Vzhľadom na spôsob prenosu medzi najčastejšie rizikové skupiny patria:
- Intravenózni narkomani (aplikovanie drogy injekčnou ihlou), ktorí používajú spoločné ihly, striekačky
- Mladí ľudia pri nechránenom pohlavnom styku
- Promiskuitné osoby s heterosexuálnymi a hlavne homosexuálnymi partnermi
- Ľudia s tetovaním alebo piercingom uskutočneným za nedostatočne sterilných podmienok
- Osoby, ktoré môžu prísť do kontaktu s nakazenou krvou pri manikúre, pedikúre
- Osoby, ktoré používajú spoločné hygienické potreby (zubná kefka, holiaci strojček)
- Zdravotníci, ktorí vykonávajú zákroky spojené s rizikom poranenia a infikovania sa od pacienta
- Hemodialyzovaní pacienti
- Novorodenci matiek infikovaných vírusom hepatitídy B (vírus sa môže preniesť z matky na dieťa počas pôrodu)
Kým hepatitída typu B sa najčastejšie vyskytuje v rozvojových krajinách u detí, vo vyspelých krajinách postihuje skôr dospievajúcich a dospelých.
Príznaky a symptómy
Väčšina pacientov infikovaných hepatitídou B nemá žiadne príznaky alebo len veľmi mierne, podobné chrípke. Najčastejšie nimi bývajú strata chuti do jedla, zvracanie, únava, bolesť svalov a kĺbov alebo zvýšená teplota. Asi u 30-50% chorých sa rozvinie ikterus - ožltnutie pokožky. V prípade chronickej infekcie môže byť pacient dlhodobo úplne bez ťažkostí a prvé príznaky sa môžu objaviť až pri pokročilom poškodení resp. zlyhaní pečene. Jediným spôsobom ako zistiť, či ste nakazený hepatitídou B je požiadať Vášho lekára o krvné testy, ktoré Vaše podozrenie potvrdia alebo vyvrátia.
Priebeh ochorenia
V porovnaní s hepatitídou A má akútna hepatitída B zväčša ťažší priebeh a vyššie riziko úmrtia. Príznaky oboch ochorení sú však veľmi podobné a nie je možné ich rozlíšiť len na základe klinických prejavov. K typickým patria stavy podobné chrípke, únava, bolesti kĺbov, nechutenstvo a nevoľnosť, neskôr pribúda charakteristické žlté sfarbenie pokožky a očného bielka, tmavý moč a svetlejšia stolica. Okrem týchto príznakov sa u hepatitídy B často objavujú aj kožné a nervové prejavy. Typický priebeh ochorenia má však len 1/3 dospelých chorých.
Zákernosť choroby spočíva aj v tom, že hepatitída B môže prejsť do chronického štádia a postupne progredovať až k závažnému poškodeniu pečene (cirhóza, rakovina pečene).
Akútna hepatitída B
Infekcia vírusom hepatitídy B sa považuje za "akútnu", pokiaľ je trvanie nepresiahlo šesť mesiacov od začiatku ochorenia. Za túto dobu dochádza u zdravého dospelého jedinca vo viac ako 90% prípadov k zbaveniu sa vírusu a vytvoreniu si ochranných protilátok. Zatiaľ čo počas akútnej infekcie môže človek prenášať nákazu na iných, po úspešnom uzdravení a vytvorení príslušných protilátok nie je ďalej infekčný pre svoje okolie a do budúcna získava trvalú imunitu proti hepatitíde B.
