Pokiaľ trvanie infekcie presiahlo 6 mesiacov hovoríme o "chronickej" infekcii vírusom hepatitídy B, ktorá môže pretrvávať aj po celý jeho život. Do chronickej formy ochorenie prechádza u menej ako 10% dospelých, ktorým hepatitídu B diagnostikovali v akútnom štádiu. Je potrebné ale rozlišovať tzv. chronické bezpríznakové nosičstvo HBV s dobrou prognózou a samotnú chronickú hepatitídu B spojenú s chronicky prebiehajúcim zápalom pečene a možnou progresiou do cirhózy.
U malých detí je pravdepodobnosť prechodu do chronického štádia oveľa väčšia a ochorenie prebieha častejšie bez príznakov. Riziko vzniku chronickej hepatitídy B u detí dosahuje v závislosti od veku až 90%.
- Dospelí – 90% sa zbaví vírusu a uzdraví; u 10% ochorenie prejde do chronicity.
- Malé deti – 40% sa zbaví vírusu a uzdraví; u 60% ochorenie prejde do chronicity.
- Dojčatá – 90% prejde do chronickej infekcie, iba 10% sa dokáže vírusu zbaviť.
Hepatitída B spôsobuje celosvetovo viac cirhóz pečene ako alkohol a je najčastejšou príčinou rakoviny pečene! Inkubačná doba je 30 – 180 dní, obvykle však v rozmedzí 60 – 90 dní.
Diagnostika
Diagnóza sa stanovuje na základe odobratia anamnézy, fyzikálneho nálezu a vyšetrenia krvi a moču (najmä aktivita pečeňových enzýmov v krvnom sére). Hepatitída B sa diagnostikuje testami z krvi na prítomnosť jednotlivých antigénov (HBsAg, HBeAg) resp. protilátok (anti-HBs, anti-HBe, anti-HBc IgM a IgG), ktoré umožňujú rozlíšiť prítomnú infekciu od prekonaného ochorenia alebo akútnu formu hepatitídy od chronickej. Na priamy dôkaz prítomnosti vírusu a jeho hladiny v krvi slúži dôkaz vírusovej DNA pomocou polymerázovej reťazovej reakcie (HBV DNA)
Liečba
Akútna hepatitída B
Pacienti s akútnou hepatitídou B sú obvykle hospitalizovaní na infekčnom oddelení. Liečba má v súčasnosti podporný a symptomatický charakter, pri ktorom je dôležitá diéta, pokoj, obmedzenie fyzickej námahy, zákaz konzumácie alkoholu. Súčasťou liečby sú aj vitamíny a rôzne hepatoprotektívne lieky.
Chronická hepatitída B
Na liečbu chronickej hepatitídy B sú v súčasnosti dostupné viaceré účinné preparáty. Na základe dôkladného zhodnotenia ochorenia ako aj celkového stavu pacienta je možné zvážiť použitie pegylovaného interferónu alfa 2a v monoterapii alebo niektorého z nukleozidových analógov (lamivudin, adefovir, entecavir). Ich cieľom je čo najviac potlačiť množenie vírusu a dosiahnuť tým spomalenie alebo úplné zastavenie vývoja choroby smerom k cirhóze a zlyhaniu pečene. V ideálnom prípade (aj keď len zriedkavo) je možné dosiahnuť aj zbavenie sa pacienta vírusu. Táto špecifická antivírusová liečba prebieha v špecializovaných ambulanciách.
Prevencia
Prevencia ochorenia spočíva predovšetkým v opatreniach na zabránenie kontaktu s infikovanou krvou alebo telesnými tekutinami. Vysoké riziko predstavuje intímny styk s nakazenou osobou, nechránený pohlavný styk, promiskuita, spoločné používanie ihiel a striekačiek u intravenóznych narkomanov, ale k prenosu môže dôjsť aj spoločným používaním hygienických
potrieb, pri tetovaní, akupunktúre, zubných a chirurgických výkonoch a podobne.
