Hepatitida A,B,C

Pečeň

Pečeň je druhým najväčším orgánom ľudského tela. Váži približne 1,5 kg, je umiestnená v strednej časti brucha a má významný vplyv na všetky životné funkcie a procesy v organizme.

Uchováva vitamíny, minerály vrátane železa a cukru, reguluje zásoby tuku, navyše kontroluje produkciu a vylučovanie cholesterolu. Žlč, produkovaná bunkami pečene, pomáha stráviť potravu a absorbovať dôležité živiny. Neutralizuje a ničí jedovaté látky a metabolizuje alkohol. Plní dôležitú funkciu pri tvorbe protilátok, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri imunitných procesov v tele. Pečeň má schopnosť samoobnovovania sa a regenerácie. Poškodená pečeň môže dorásť do pôvodnej veľkosti.

Pre svoju veľkú dôležitosť na zdravý metabolizmus a celkové zdravie, ochorenie pečene akou je hepatitída C, môže mať ničivý vplyv, viesť k únave, nepokoju a dokonca k smrti.

Problémom je, že pečeň je tichý partner, ktorý sa nesťažuje ak niečo nie je v poriadku až do momentu, kým nie je poškodenie pomerne pokročilé.


Starostlivosť o pečeň

Čomu sa treba vyhýbať v prospech zdravej pečene:

1. Vyhýbať sa pitia nadmerného množstva alkoholu.

Väčšina ľudí vie, že pečeň pôsobí ako filter a môže byť poškodená pitím nadmerného množstva alkoholu. Odborníci na pečeň tvrdia, že viac ako dva alkoholické nápoje denne u muža a viac ako jeden nápoj denne u ženy, môže byť dokonca veľa pre niektorých jedincov.

Jednou z najpozoruhodnejších schopností tohto zázračného orgánu je schopnosť regenerácie. Tri štvrtiny pečene môžu lekári odobrať a ona sama dorastie a sformuje sa v priebehu niekoľkých týždňov! Avšak preťaženie pečene nadmernou konzumáciou alkoholu môže spôsobiť, že pečeňové bunky ("zamestnanci" v elektrárni) sa permanentne poškodia alebo zničia. Toto ochorenie nazývame cirhóza.

2. Vyhýbať sa drogám a kombinácii liekov s alkoholom.

Lieky – špeciálne zdanlivo neškodný acetaminofen by sa nikdy nemali kombinovať s alkoholickými nápojmi. Veľa liekov na predpis, ale aj voľnopredajných vrátane bylinných prípravkov, je zložených z chemikálií, ktoré môžu byť potenciálne nebezpečné
pre vzácne pečeňové bunky, špeciálne v kombinácii s alkoholom.

Ak máte vírusovú infekciu alebo metabolickú poruchu, poškodenie pečene môžu spôsobiť lieky, ktoré užívate. V takých prípadoch by ste sa mali spýtať lekára na možné poškodenie pečeňových buniek.


3. Vyhýbať sa ekologickému znečisteniu.

Výpary z maliarskych riedidiel, sprejov proti hmyzu a ďalších rozprašovačov zachytávajú cievy v pľúcach a prenášajú sa do pečene, ktorá ich detoxikuje a vylučuje žlčou. Množstvo a koncentráciu týchto chemikálií by ste mali kontrolovať a predísť tak poškodeniu pečene. Mali by ste mať zabezpečenú dobrú ventiláciu, použiť ochrannú masku, zakryť si pokožku a zmyť akúkoľvek
chemikáliu z pokožky mydlom a vodou, a to čo najskôr.


Odporúčaná úprava stravy pri hepatitíde

Nedostatočná výživa je len výnimočne príčinou ochorenia pečene, ale dobrá výživa formou vyváženej diéty, môže pomôcť pečeňovým bunkám zničeným vírusom hepatitídy k regenerácii a vytváraniu nových pečeňových buniek. Výživa môže byť
najdôležitejšou súčasťou liečby. Veľa chronických ochorení pečene je spojených s podvýživou.

Pri poškodení pečene sa odporúča vyvážená, kaloricky hodnotná strava, ktorá nevedie k zmenám v hmotnosti.

V strave treba uprednostňovať bielkoviny, predovšetkým živočíšneho pôvodu. Vhodné je chudé mäso, neodporúča sa konzumácia údenín, slaniny, masti, ani tučného mäsa, či pečené alebo vyprážané. Medzi bielkoviny živočíšneho pôvodu sa
radí aj tvaroh, odporúča sa denne skonzumovať 20 až 30g.

Neodporúča sa tepelná úprava jedál smažením, pri používaní oleja je vhodnejší olivový. Na pečeň tento olej pôsobí pozitívne, vďaka jeho zloženiu.

Dôležitý je aj dostatočný prívod vitamínov, najmä B a C. Vyhýbajte sa jedlám, ktoré obsahujú cholesterol ako napríklad vajíčka. Pečeni taktiež prospieva konzumácia zeleniny, predovšetkým mrkva a hlávkový šalát. Medzi nevhodnú zeleninu patrí kapusta, kel, pór, cibuľa. Z jedálnička vylúčte strukoviny, a to z toho dôvodu, že nafukujú. Ovocie jedzte radšej mimo hlavných jedál, ako napríklad banány, pomaranče, slivky, marhule.


Sledujte Proteíny

Najrýchlejšie ako určíte vašu dennú dávku proteínov v gramoch je, že podelíte svoju váhu dvomi. Priveľa proteínov denne môže spôsobiť pečeňovú encefalopatiu - mozgové ochorenie. K tomu môže dojsť ak je množstvo diétnych proteínov väčšie, ako je pečeň schopná spotrebovať. To spôsobuje zhromažďovanie toxínov, ktoré môžu narúšať funkciu mozgu. Proteín je zakázaný u pacientov so zjavnou klinickou encefalopatiou. Avšak sporne existuje práve typ proteínu, ktorú by mala diéta obsahovať. Zelenina a mliečne proteíny toleruje chorý lepšie než mäsové proteíny.


Sledujte Kalórie

Prebytok kalórií vo forme karbohydrátov môže prispieť k poruche pečene . Nie viac ako 30% prijatých kalórií by malo byť z mastných jedál, najmä kvôli nebezpečenstvu pre kardiovaskulárny systém. Na zistenie dennej spotreby kalórií budete potrebovať minimálne 15 kalórií denne na každé jedno kilo vašej skutočnej váhy. Sledujte kvalitu slanej výživy, ktorá takisto pomáha udržiavať v normále tekutiny a zabezpečuje rovnováhu v tele. Pacienti so zadržiavanými tekutinami a opuchlinami brucha (ascites), alebo nôh (okrajové opuchy), potrebujú diéty s nízkym obsahom soli, aby predišli zadržiavaniu sodíka, čo následne prispieva k zadržiavaniu tekutín. Vyhýbaním sa jedál ako sú mrazené polievky a zelenina, studené nárezy, mliečne produkty, koreniny, majonéza a kečup, môžete redukovať príjem sodíka. Čítajte pozorne návody na jedlách, pretože veľa z nich obsahuje
veľké množstvo soli. Najchutnejšia náhrada za soľ je citrónová šťava.


Sledujte vitamíny A a D

Nadmerné množstvo niektorých vitamínov môže byť ďalším zdrojom stresu pre pečeň, ktorá tieto musí pre telo filtrovať. Vitamínové doplnky, najmä ak obsahujú vitamíny A a D, môžu byť škodlivé. Prebytok vitamínu A je pre pečeň veľmi toxický.


Vyhýbajte sa alkoholu

Budete musieť úplne prestať piť alkohol, dať pečeni odpočinúť si a šancu zaceliť sa, obnoviť a nechať vzniknúť nové pečeňové bunky. To znamená vyhýbať sa piva, vína, koktailov, šampanského a likérov v akejkoľvek forme. Pokiaľ v pití budete pokračovať, doplatí na to vaša pečeň. Ak vám potom lekár urobí pečeňové testy, bude ťažké určiť či zmena výsledkov znamená, že vaša pečeň je poškodená chorobou alebo alkoholom.


Vyhýbajte sa alkoholu a Acetaminofenu

Acetominofen je súčasťou niektorých voľnopredajných liekov zmierňujúcich bolesť, a je súčasťou mnohých voľnopredajných liekov užívaných pri nachladnutí alebo kašli. Pri užívaní súčasne s alkoholom, môžu tieto produkty spôsobiť tzv. stav náhleho a vážneho zápalu pečene, ktorý môže spôsobiť až smrteľné zlyhanie pečene. Zrozumiteľne povedané, nikdy nekombinujte tieto dve veci dohromady. Pokiaľ máte akékoľvek pochybnosti o liekoch, ktoré užívate súčasne, poraďte sa s lekárom.


Čo je hepatitída

Hepatitída je zápal pečene spôsobujúci poškodenie a deštrukciu pečeňových buniek.
Príčinou hepatitídy je najčastejšie infekcia jedným zo 6 hlavných identifikovaných typov vírusov hepatitíd, medzi ktoré patria: Vírus hepatitídy A, B, C, D, E a G.


Hepatitídy podľa trvania infekcie možno rozdeliť do dvoch skupín:

1. akútne hepatitídy - možu ich vyvolať všetky vyššie uvedené vírusy

2. chronické hepatitídy - príčinou býva infekcia vírusom hepatitídy B alebo C, zriedkavejšie infekcie vírusom hepattiídy B a D


Hepatitída A

Hepatitída typu A je infekčné vírusové ochorenie pečene, prenášané fekálno – orálnou cestou. Ochoreniu sa tiež hovorí „choroba špinavých rúk“ a predstavuje približne 2/3 všetkých hlásených vírusových hepatitíd na Slovensku.


Čo spôsobuje hepatitídu A

Vírus hepatitídy A

Hepatitídu typu A spôsobuje vírus hepatitídy A (HAV) z čeľade Picornaviridae. Rovnako ako ostatné vírusy hepatitíd aj vírus hepatitídy A napadá pečeň. Človek sa infikuje znečistenými rukami, vodou a potravinami. Vírus sa po požití dostáva do črevného traktu, z ktorého ďalej krvou preniká do pečene a poškodzuje ju. Po pomnožení v pečeni sa vylučuje žlčou do čreva a stolicou do vonkajšieho prostredia. Vírus hepatitídy A sa vyznačuje pomerne vysokou odolnosťou voči vonkajším vplyvom.


Epidemiológia

K prenosu hepatitídy A dochádza najčastejšie v oblastiach s nízkym hygienickým štandardom. Ohniská nákazy alebo oblasti s vyšším výskytom ochorenia sa nachádzajú ako v zahraničí, tak aj na Slovensku. Každoročne sa na Slovensku objavujú sporadické prípady alebo menšie epidémie tohto ochorenia, zriedkavejšie aj epidémie väčšieho rozsahu. Hepatitída A je celosvetovo rozšírená, pričom najvyšší výskyt dosahuje v Afrike, Južnej Amerike, južnej Ázii.


Spôsoby nákazy

Choroba sa šíri fekálno-orálnym spôsobom. Zdrojom nákazy je človek infikovaný hepatitídou A, ktorý vylučuje vírus stolicou. K infekcii dochádza buď priamo špinavými rukami alebo nepriamo prostredníctvom infikovaných predmetov alebo požitím kontaminovanej vody či potravín.

Aj napriek tomu, že väčšina ľudí dodržiava základné hygienické pravidlá, riziko nákazy hrozí každému. Na prenos infekcie sa stačí napríklad chytiť infikovaného predmetu a potom sa podvedome dotknúť úst. Pomerne často sa človek nakazí aj prostredníctvom kontaminovanej potravy, pri príprave ktorej neboli dodržané zásady hygieny (napr. sa dostala do kontaktu s infikovanou osobou).

Hepatitída typu A sa môže šíriť aj vodou kontaminovanou fekáliami. Takéto odpadové vody obsahujúce vírus znečisťujú zdroje pitnej vody, najčastejšie studne. K nákaze môže dôjsť tiež pri kúpaní, z kociek ľadu v nápojoch, zo zmrzliny, ale aj z ovocia, ktoré bolo umyté v infikovanej vode. Vírus hepatitídy A môžu obsahovať aj nedostatočne tepelne spracované potraviny –
ryby, kraby a podobne. Prenos krvou je pomerne vzácny.


Rizikové skupiny

Riziko nákazy hepatitídou typu A hrozí prakticky každému. Najčastejšie sa však vyskytuje u detí školského a predškolského veku. Keďže vírus HAV je vysoko odolný a infekčný, ľahko sa šíri práve v tejto vekovej skupine. Prenáša sa kontaminovanými predmetmi (napr. hračkami), jedlom, vodou alebo priamym kontaktom s nakazenou osobou. Letné tábory a školské zariadenia sú práve miesta, kde sa deti najčastejšie nakazia. Keďže u detí prebieha ochorenie väčšinou veľmi ľahko a často skryto, bez výraznejších príznakov, stávajú sa zdrojom nákazy pre svoje okolie a rodinu.
Najčastejšie sa hepatitída A vyskytuje v jeseni. Je to obdobie po začiatku školského roku, kedy sa deti opäť stretávajú vo väčších kolektívoch, čo je predpokladom ďalšieho šírenia infekcie. Takisto v tomto čase aj dospelí prichádzajú z dovoleniek, často z teplých prímorských oblastí, kde sa mohli infikovať.

Medzi rizikové skupiny patria tiež zdravotníci, personál v zariadeniach dennej kolektívnej starostlivosti (domovy, ústavy...), pracovníci kanalizácií, skládok a zberní odpadových surovín a osoby s nižším hygienickým štandardom.


Príznaky a symptómy

Hepatitída A prebieha vo väčšine prípadov ľahko alebo úplne bezpríznakovo. U dospelých a starších osôb býva priebeh choroby výraznejší ako u detí. Hepatitída sa na začiatku prejavuje nešpecifickými príznakmi podobnými chrípke. Objavuje sa únava, niekedy zvýšená teplota, strata chuti, nevoľnosť, pocit zlého trávenia a neskôr tmavý moč, poprípade aj svetlá stolica. Následne sa najmä u dospelých objaví ikterus – ožltnutie kože a očných bielkov. V ikterickom štádiu (štádiu ožltnutia) dochádza k ústupu väčšiny ťažkostí a pacient sa subjektívne cíti lepšie. Ochorenie prechádza do fázy rekonvalescencie s postupným vymiznutím príznakov a celkovou úpravou stavu.


Priebeh ochorenia

Inkubačná doba je 15 – 50 dní, v priemere však 28 dní, keď vrcholí vylučovanie vírusu stolicou. Po krátkom niekoľkodňovom trvaní nešpecifických príznakov dochádza k rozvoju ikterického štádia ochorenia (ožltnutie), ktoré obvykle trvá niekoľko týždňov. Ochorenie zvyčajne odznieva do 2 až 4 mesiacov.

Hepatitída A neprechádza do chronického stavu, aj keď sa niekedy stretávame s protrahovaným priebehom alebo relapsom (znovuvzplanutím) ochorenia. Prognóza vírusovej hepatitídy A je väčšinou dobrá. Po prekonaní hepatitídy A vzniká celoživotná imunita na toto ochorenie. Len menej ako 0,5 percenta prípadov prebieha veľmi dramaticky ako tzv. fulminantná hepatitída, ktorá často končí zlyhaním pečene a smrťou.
Diagnostika

Diagnóza sa stanovuje na základe anamnézy, klinického obrazu a laboratórneho nálezu. Ochorenie však môže prebiehať bez akýchkoľvek príznakov, kedy sa môžu zachytiť (náhodne alebo cielene pri vyšetrovaní kontaktov chorých osôb) iba laboratórne zmeny, predovšetkým vzostup aktivity pečeňových enzýmov v sére pacienta. Na jednoznačné potvrdenie diagnózy je potrebné vyšetriť prítomnosť protilátok proti hepatitíde A, ktoré umožňujú aj rozlíšenie akútneho ochorenia od stavu po prekonaní hepatitídy A v minulosti. V niektorých prípadoch sa v čase prvých príznakov ešte nemusia protilátky objaviť, preto je potrebné testy opakovať


Liečba

Liečba akútnej hepatitídy A spočíva v režimových a dietetických opatreniach. Klinicky zjavné prípady sa obvykle hospitalizujú na infekčnom oddelení. Medikamentózna liečba je symptomatická, určená na zmiernenie jednotlivých príznakov ochorenia. Podávajú sa aj vitamíny a rôzne hepatoprotektíva (lieky na podporu metabolizmu pečene). V súčasnosti neexistuje špecifická protivírusová
liečba hepatitídy A.

Prevencia Hygiena

Najdôležitejšou formou prevencie je dodržiavanie zásad hygieny. Spočíva predovšetkým v dokonalom umývaní rúk po návšteve toalety, či pred prípravou jedál. Dôležité je tiež zabezpečiť kvalitnú pitnú vodu a ochranu potravín dostatočným tepelným spracovaním. Vodné zdroje je nutné chrániť pred kontamináciou.

Základné pravidlá prevencie:

- snažte sa konzumovať len spoľahlivo pripravované jedlá z nezávadných zdrojov (predovšetkým v oblastiach s vysokým výskytom tohto ochorenia)

- po použití WC, pred varením a jedením si dôkladne umyte ruky

- používajte ochranu pri sexe, obzvlášť pri análnom alebo orálnom

Osobám, ktoré boli v kontakte s infikovaným pacientom, je možné podávať ľudský imunoglobulín, čím sa síce nezabráni vzniku infekcie, ale zmierni sa jej priebeh. Tieto osoby sú pod zvýšeným zdravotníckym dozorom.


Očkovanie

Ďalšou účinnou formou prevencie je očkovanie, ktoré je možné odporučiť každému.


Kto by mal byť predovšetkým očkovaný:

- Osoby so zvýšeným profesionálnym rizikom infekcie - prichádzajúce do kontaktu s biologickým materiálom

- Osoby cestujúce do zahraničia, predovšetkým do krajín so stredným až vysokým výskytom hepatitídy A

- Osoby s chronickým ochorením pečene, ktoré neboli infikované hepatitídou A

- Osoby užívajúce aj občasne drogy

Najčastejšie otázky

Čo je hepatitída A?
Hepatitída A je zápalové ochorenie pečene spôsobené vírusom hepatitídy A.

Ako sa vírus hepatitídy A prenáša?
Zdrojom nákazy je človek infikovaný hepatitídou A, ktorý vylučuje vírus stolicou. K infekcii dochádza buď priamo špinavými rukami alebo nepriamo prostredníctvom infikovaných predmetov alebo požitím kontaminovanej vody či potravín. Často dochádza k infekcii pri úzkom kontakte s členom rodiny alebo sexuálnym partnerom, ktorý prekonáva hepatitídu A. Vírus sa najjednoduchšie šíri v oblastiach s nízkym hygienickým štandardom.

Aké sú príznaky a symptómy hepatitídy A?
Ľudia s infekciou vírusom hepatitídy A nemusia mať prítomné žiadne príznaky alebo symptómy ochorenia. U dospelých je väčšia pravdepodobnosť symptómov ako u detí. Ak sú symptómy prítomné, objavuje sa najskôr únava, strata chuti do jedla, teplota, nevoľnosť či bolesti brucha, neskôr tmavý moč, svetlá stolica a žltačka (zožltnutie pokožky a očí). Symptómy zvyčajne netrvajú dlhšie ako 2 mesiace, v niektorých prípadoch až do 6 mesiacov. Priemerná inkubačná doba hepatitídy A je 28 dní (v rozmedzí 15–50 dní).
Pokiaľ som v minulosti mal hepatitídu A, môžem ju znovu dostať?

Nie. Pokiaľ už raz hepatitídu A prekonáte, vytvoríte si protilátky, ktoré vám poskytnú ochranu pred ďalšou nákazou po zvyšok života. Takisto nebudete prenášačom vírusu ani zdrojom infekcie pre druhých.


Ako sa dozviem, že trpím hepatitídou A?
Na diagnostikovanie hepatitídy A je potrebné stanovenie protilátok proti hepatitíde A v sére (anti-HAV IgM). Pokiaľ máte dôvodné podozrenie, že ste boli nakazený hepatitídou A alebo akýmkoľvek iným typom vírusovej hepatitídy, je vhodné čo najskôr konzultovať Vašeho lekára.


Ako môžem predísť hepatitíde A?
Najdôležitejšou formou prevencie je dodržiavanie zásad hygieny. Spočíva predovšetkým v dokonalom umývaní rúk po návšteve toalety, či pred prípravou jedál. Dôležité je tiež zabezpečiť kvalitnú pitnú vodu a ochranu potravín dostatočným tepelným spracovaním. Pri kontakte s infikovaným pacientom je možné podávať ľudský imunoglobulín, čím sa ale nezabráni vzniku infekcie, iba zmierni jej priebeh. Najspoľahlivejšiu individuálnu ochranu predstavuje očkovanie.


Ako zničiť vírus hepatitídy A ?
Virus hepatitídy A dokáže prežiť mimo organizmu v závislosti od podmienok prostredia aj niekoľko mesiacov. Možno ho zničiť pri teplote 85° Celzia za 1 minútu. Dostatočné chlórovanie vody takisto dokáže vírus zničiť.


Môžem sa nakaziť vírusovou hepatitídou A zo zvieraťa?
Nie. Vírus hepatitídy A nemôže byť prenášaný medzi zvieratami a ľuďmi. Neexistuje žiadne zviera alebo hmyz, ktoré by predstavovalo prírodný rezervoár infekcie.

Hepatitída B

Hepatitída typu B je infekčné vírusové ochorenie pečene, prenášané krvou a inými telesnými tekutinami (sliny, spermie, materské mlieko). Vyskytuje sa na celom svete a predpokladá sa, že ročne na toto ochorenie zomrie viac ako 1 milión ľudí. Hepatitída B sa prenáša rovnakým spôsobom ako HIV infekcia (AIDS), je však približne stokrát nákazlivejšia.


Čo spôsobuje hepatitídu B

Hepatitída typu B je spôsobená vírusom hepatitídy B (HBV) z čeľade Hepadnaviridae. Ide o vírus postihujúci pečeňové bunky, ktorý okrem akútneho ochorenia môže spôsobovať aj chronickú infekciu s rozvojom chronickej hepatitídy, vrátanej jej následkov ako sú cirhóza alebo rakovina pečene. Vírus hepatitídy B je vysoko odolný vírus, ktorý dokáže v kvapke krvi prežiť až niekoľko týždňov. Zničiť ho možno napríklad až po 5 minútovom vare alebo vhodnými dezinfekčnými prostriedkami. Vírus sa prenáša krvou a telesnými tekutinami


Epidemiológia

Odhaduje sa, že asi 2 miliardy ľudí (teda každý tretí človek) na svete sa v priebehu svojho života dostal do kontaktu alebo infikoval vírusom hepatitídy B. Prítomnosť chronickej infekcie sa predpokladá približne u 400 miliónov ľudí. Je to stav s dlhodobo pretrvávajúcou infekciou a možnosťou progresívneho poškodenia pečene. Odborníci tiež odhadujú, že na hepatitídu B a komplikácie s ňou spojené umiera ročne viac ako 1 milión ľudí.


Spôsoby nákazy

Hepatitída B sa prenáša krvou alebo ďalšími telesnými tekutinami, ako sú spermie, vaginálny sekrét a sliny. Predpokladom pre vznik infekcie je preniknutie vírusu prostredníctvom niektorej z telesných tekutín do krvného obehu postihnutej osoby. Vstupnou bránou infekcie môže byť drobné poranenie na koži alebo malé porušenie sliznice. Na prenos stačí aj minimálne množstvo krvi.

Jedným z najzávažnejších spôsobov prenosu predovšetkým vo vyspelých krajinách je nechránený pohlavný styk. Vírus pri ňom preniká sliznicou pohlavných orgánov. Veľkým rizikom je aj tetovanie, predovšetkým ak sa vykonáva v nedostatočne hygienicky zabezpečenom prostredí a nesterilnými nástrojmi.

Nakaziť sa možno aj niekoľko týždňov zaschnutou krvou. Odborníci v poslednom období čoraz častejšie zaznamenávajú prípady infikovania sa malých detí, ktoré sa poranili zahodenou ihlou. Veľkému nebezpečenstvu sú vystavení drogovo závislí ľudia, ktorí si navzájom požičiavajú použité ihly a striekačky a umožňujú tak priamy vstup infikovanej krvi do svojho krvného obehu.

Krvný prenos je možný tiež v nemocničnom prostredí, aj keď sa ho podarilo príslušnými preventívnymi opatreniami znížiť na minimum. Vyskytuje sa ako profesionálne ochorenie zdravotníkov (napr. pri poranení a kontakte s biologickým materiálom) alebo ako nemocničná nákaza pacienta (napr. nesterilne prevedené invazívne výkony). V súčasnosti sa krv a krvné deriváty pred ich použitím testujú na prítomnosť vírusu hepatitídy B, čím sa prakticky eliminovalo riziko možnej infekcie týmto spôsobom. K prenosu hepatitídy B môže dôjsť aj z matky na dieťa počas pôrodu. Ženy, u ktorých je prítomná infekcia vírusom hepatitídy B v tehotenstve ale hlavne v dobe pôrodu, kedy je prenos najčastejší, môžu nakaziť svoje dieťa (častý prenos v rozvojových krajinách).


Rizikové skupiny

Vzhľadom na spôsob prenosu medzi najčastejšie rizikové skupiny patria:

- Intravenózni narkomani (aplikovanie drogy injekčnou ihlou), ktorí používajú spoločné ihly, striekačky
- Mladí ľudia pri nechránenom pohlavnom styku
- Promiskuitné osoby s heterosexuálnymi a hlavne homosexuálnymi partnermi
- Ľudia s tetovaním alebo piercingom uskutočneným za nedostatočne sterilných podmienok
- Osoby, ktoré môžu prísť do kontaktu s nakazenou krvou pri manikúre, pedikúre
- Osoby, ktoré používajú spoločné hygienické potreby (zubná kefka, holiaci strojček)
- Zdravotníci, ktorí vykonávajú zákroky spojené s rizikom poranenia a infikovania sa od pacienta
- Hemodialyzovaní pacienti
- Novorodenci matiek infikovaných vírusom hepatitídy B (vírus sa môže preniesť z matky na dieťa počas pôrodu)

Kým hepatitída typu B sa najčastejšie vyskytuje v rozvojových krajinách u detí, vo vyspelých krajinách postihuje skôr dospievajúcich a dospelých.
 

Príznaky a symptómy

Väčšina pacientov infikovaných hepatitídou B nemá žiadne príznaky alebo len veľmi mierne, podobné chrípke. Najčastejšie nimi bývajú strata chuti do jedla, zvracanie, únava, bolesť svalov a kĺbov alebo zvýšená teplota. Asi u 30-50% chorých sa rozvinie ikterus - ožltnutie pokožky. V prípade chronickej infekcie môže byť pacient dlhodobo úplne bez ťažkostí a prvé príznaky sa môžu objaviť až pri pokročilom poškodení resp. zlyhaní pečene. Jediným spôsobom ako zistiť, či ste nakazený hepatitídou B je požiadať Vášho lekára o krvné testy, ktoré Vaše podozrenie potvrdia alebo vyvrátia.


Priebeh ochorenia

V porovnaní s hepatitídou A má akútna hepatitída B zväčša ťažší priebeh a vyššie riziko úmrtia. Príznaky oboch ochorení sú však veľmi podobné a nie je možné ich rozlíšiť len na základe klinických prejavov. K typickým patria stavy podobné chrípke, únava, bolesti kĺbov, nechutenstvo a nevoľnosť, neskôr pribúda charakteristické žlté sfarbenie pokožky a očného bielka, tmavý moč a svetlejšia stolica. Okrem týchto príznakov sa u hepatitídy B často objavujú aj kožné a nervové prejavy. Typický priebeh ochorenia má však len 1/3 dospelých chorých.

Zákernosť choroby spočíva aj v tom, že hepatitída B môže prejsť do chronického štádia a postupne progredovať až k závažnému poškodeniu pečene (cirhóza, rakovina pečene).


Akútna hepatitída B

Infekcia vírusom hepatitídy B sa považuje za "akútnu", pokiaľ je trvanie nepresiahlo šesť mesiacov od začiatku ochorenia. Za túto dobu dochádza u zdravého dospelého jedinca vo viac ako 90% prípadov k zbaveniu sa vírusu a vytvoreniu si ochranných protilátok. Zatiaľ čo počas akútnej infekcie môže človek prenášať nákazu na iných, po úspešnom uzdravení a vytvorení  príslušných protilátok nie je ďalej infekčný pre svoje okolie a do budúcna získava trvalú imunitu proti hepatitíde B.

Chronická hepatitída B

Pokiaľ trvanie infekcie presiahlo 6 mesiacov hovoríme o "chronickej" infekcii vírusom hepatitídy B, ktorá môže pretrvávať aj po celý jeho život. Do chronickej formy ochorenie prechádza u menej ako 10% dospelých, ktorým hepatitídu B diagnostikovali v akútnom štádiu. Je potrebné ale rozlišovať tzv. chronické bezpríznakové nosičstvo HBV s dobrou prognózou a samotnú chronickú hepatitídu B spojenú s chronicky prebiehajúcim zápalom pečene a možnou progresiou do cirhózy.

U malých detí je pravdepodobnosť prechodu do chronického štádia oveľa väčšia a ochorenie prebieha častejšie bez príznakov. Riziko vzniku chronickej hepatitídy B u detí dosahuje v závislosti od veku až 90%.

- Dospelí – 90% sa zbaví vírusu a uzdraví; u 10% ochorenie prejde do chronicity.
- Malé deti – 40% sa zbaví vírusu a uzdraví; u 60% ochorenie prejde do chronicity.
- Dojčatá – 90% prejde do chronickej infekcie, iba 10% sa dokáže vírusu zbaviť.

Hepatitída B spôsobuje celosvetovo viac cirhóz pečene ako alkohol a je najčastejšou príčinou rakoviny pečene! Inkubačná doba je 30 – 180 dní, obvykle však v rozmedzí 60 – 90 dní.

Diagnostika

Diagnóza sa stanovuje na základe odobratia anamnézy, fyzikálneho nálezu a vyšetrenia krvi a moču (najmä aktivita pečeňových enzýmov v krvnom sére). Hepatitída B sa diagnostikuje testami z krvi na prítomnosť jednotlivých antigénov (HBsAg, HBeAg) resp. protilátok (anti-HBs, anti-HBe, anti-HBc IgM a IgG), ktoré umožňujú rozlíšiť prítomnú infekciu od prekonaného ochorenia alebo akútnu formu hepatitídy od chronickej. Na priamy dôkaz prítomnosti vírusu a jeho hladiny v krvi slúži dôkaz vírusovej DNA pomocou polymerázovej reťazovej reakcie (HBV DNA)


Liečba

Akútna hepatitída B

Pacienti s akútnou hepatitídou B sú obvykle hospitalizovaní na infekčnom oddelení. Liečba má v súčasnosti podporný a symptomatický charakter, pri ktorom je dôležitá diéta, pokoj, obmedzenie fyzickej námahy, zákaz konzumácie alkoholu. Súčasťou liečby sú aj vitamíny a rôzne hepatoprotektívne lieky.


Chronická hepatitída B

Na liečbu chronickej hepatitídy B sú v súčasnosti dostupné viaceré účinné preparáty. Na základe dôkladného zhodnotenia ochorenia ako aj celkového stavu pacienta je možné zvážiť použitie pegylovaného interferónu alfa 2a v monoterapii alebo niektorého z nukleozidových analógov (lamivudin, adefovir, entecavir). Ich cieľom je čo najviac potlačiť množenie vírusu a dosiahnuť tým spomalenie alebo úplné zastavenie vývoja choroby smerom k cirhóze a zlyhaniu pečene. V ideálnom prípade (aj keď len zriedkavo) je možné dosiahnuť aj zbavenie sa pacienta vírusu. Táto špecifická antivírusová liečba prebieha v špecializovaných ambulanciách.


Prevencia

Prevencia ochorenia spočíva predovšetkým v opatreniach na zabránenie kontaktu s infikovanou krvou alebo telesnými tekutinami. Vysoké riziko predstavuje intímny styk s nakazenou osobou, nechránený pohlavný styk, promiskuita, spoločné používanie ihiel a striekačiek u intravenóznych narkomanov, ale k prenosu môže dôjsť aj spoločným používaním hygienických
potrieb, pri tetovaní, akupunktúre, zubných a chirurgických výkonoch a podobne.

Preventívne opatrenia proti hepatitíde B, najmä pri krvných transfúziách a používaní biologického materiálu výrazne znížili možnosť takéhoto prenosu ochorenia. Súčasťou prevencie je aj dôsledné dodržovanie dezinfekcie, sterilizácia a používanie jednorazových nástrojov.

Najúčinnejšou prevenciou je očkovanie proti hepatitíde B. Na Slovensku bolo najprv zavedené očkovanie rizikových skupín obyvateľstva, následne od roku 1998 aj povinné očkovanie novorodencov a od roku 2005 aj očkovanie mládeže od 11 rokov. Vakcína je bezpečná a účinná, bežne je k dispozícii aj kombinovaná vakcína proti hepatitíde A a B.


Najčastejšie otázky


Prečo je hepatitída B nebezpečná?
Hepatitída B je nebezpečná, pretože ide o “tichú infekciu”, ktorá môže nakaziť ľudí bez toho, aby o tom vedeli. Väčšina ľudí infikovaných hepatitídou B ani o svojej infekcii nevie a môže tak nevedomky prenášať vírus na druhých (krvou a infikovanými telesnými tekutinami). Pre tých, ktorí trpia chronickou infekciou je zvýšené riziko rozvoja vážnej poruchy pečene v neskoršom veku. Vírus môže „potichu“ a postupne napádať pečeň v priebehu mnohých rokov bez toho, aby si to človek všimol.


Čo je to akútna hepatitída B?
Infekciu hepatitídy B považujeme za "akútnu" počas prvých 6 mesiacov od nákazy. Toto je doba, počas ktorej dochádza obvykle u zdravého dospelého jedinca k zbaveniu sa vírusu hepatitídy B a vytvoreniu ochranných protilátok. Počas akútnej infekcie je človek infekčný pre svoje okolie. Po prekonaní infekcie ochorenie zanecháva imunitu.


Čo je to chronická hepatitída B?
O "chronickej" infekcii vírusom hepatitídy B hovoríme, pokiaľ trvanie infekcie presiahlo 6 mesiacov, ale môže pretrvávať aj po celý jeho život. Do chronickej formy ochorenie prechádza u menej ako 10% dospelých, ktorým hepatitídu B diagnostikovali v akútnom štádiu. Je potrebné ale rozlišovať tzv. chronické bezpríznakové nosičstvo HBV s dobrou prognózou a samotnú chronickú
hepatitídu B spojenú s chronicky prebiehajúcim zápalom pečene a možnou progresiou do cirhózy.


Existuje liečba hepatitídy B?
Pacienti s akútnou hepatitídou B sú obvykle hospitalizovaní na infekčnom oddelení. Liečba má v súčasnosti podporný a symptomatický charakter, pri ktorom je dôležitá diéta, pokoj, obmedzenie fyzickej námahy, zákaz konzumácie alkoholu. Súčasťou liečby sú aj vitamíny a rôzne hepatoprotektívne lieky. Na liečbu chronickej hepatitídy B sú v súčasnosti dostupné viaceré účinné preparáty. Ich cieľom je čo najviac potlačiť množenie vírusu a dosiahnuť tým spomalenie alebo úplné zastavenie vývoja choroby smerom k cirhóze a zlyhaniu pečene. V ideálnom prípade (aj keď len zriedkavo) je možné dosiahnuť aj zbavenie sa pacienta vírusu. Táto špecifická antivírusová liečba prebieha v špecializovaných ambulanciách.


Uzdravím sa z ochorenia vírusom hepatitídy B?
Uzdravenie a zbavenie sa vírusu závisí od veku pacienta v čase infekcie. Väčšina dospelých ľudí nakazených infekciou sa bez problému uzdraví, ale bohužiaľ u väčšiny nakazených detí a dojčiat prejde ochorenie do chronickej infekcie vírusom hepatitídy B.


Aký je rozdiel medzi "akútnou" a "chronickou" infekciou vírusom hepatitídy B?
Infekciu vírusom hepatitídy B považujeme za “akútnu” v priebehu prvých 6 mesiacov po nakazení. Je to spravidla doba postačujúca na uzdravenie sa z tejto infekcie. Pokiaľ sú testy na hepatitídu B pozitívne aj po 6 mesiacoch (prítomnosť HBsAg), považuje sa tento stav za "chronický" a môže trvať po zvyšok života.
Ako sa dozviem, kedy sa uzdravím z „akútnej“ infekcie vírusom hepatitídy B?
Pokiaľ vám lekár potvrdí na základe krvných testov, že ste sa úspešne zbavili vírusu a vytvorili si ochranné protilátky (vymiznutie HBsAg a objavenie sa protilátok anti-HBs), môžeme hovoriť o vyliečení, nie ste viac infekčný pre okolie a ste chránený aj do budúcna pred možným opätovným nakazením sa infekciou hepatitídy B.


Čo by som mal robiť, ak mi bola diagnostikovaná chronická hepatitída B?
Ak sú vaše krvné testy pozitívne na vírus hepatitídy B viac ako 6 mesiacov, znamená to, že trpíte chronickou infekciou hepatitídy B. Mali by ste si dohodnúť vyšetrenie u infektológa alebo hepatológa, ktorý vám urobí špeciálne krvné testy a zariadi ostatné potrebné vyšetrenia, aby zhodnotil stav a pokročilosť ochorenia hepatitídou B. Lekár vás bude pravidelne sledovať, aby
monitoroval stav ochorenia a určil, či je pre Vás vhodná špecifická antivírusová liečba. Väčšina ľudí chronicky infikovaných hepatitídou B môže žiť dlho a zdravo. Je ale dôležité vedieť, že i keď nemáte žiadne subjektívne ťažkosti, môžete svojou
infekciou nakaziť iných. Preto je veľmi dôležité zabezpečiť, aby vaše najbližšie okolie a sexuálni partneri boli zaočkovaní proti hepatitíde B.


Aké testy sa používajú na monitorovanie hepatitídy B?
Bežné testy, ktoré sa používajú na monitorovanie hepatitídy B zahŕňajú krvný obraz, zrážanlivosť krvi a biochemické vyšetrenia – z nich predovšetkým aktivitu pečeňových enzýmov (ALT). Opakovane sa kontrolujú aj sérologické markery množenia vírusu (HBeAg, anti-HBe), indikuje sa ultrazvukové vyšetrenie pečene alebo v prípade potreby aj biopsia pečene (napr. pred začatím
antivirotickej liečby).


Pokiaľ trpím chronickou infekciou hepatitídy B, mal/a by som užívať lieky?
Je dôležité pochopiť, že nie každý človek s chronickou infekciou vírusom hepatitídy B potrebuje užívať lieky. Mali by ste pravidelne navštevovať infektológa, hepatológa alebo iného lekára so znalosťou problematiky hepatitídy B, ktorý na základe komplexného zhodnotenia Vášho stavu určí, či ste vhodným kandidátom na špecifickú antivírusovú liečbu, poprípade či by ste mali užívať iné lieky. Ubezpečte sa, že rozumiete kladom aj záporom každej možnosti liečby. Či už sa rozhodnete začať s liečbou alebo nie, je vhodné, aby ste neprestali chodiť na pravidelné kontroly.


Aké sú vhodné rady pre ľudí trpiacich chronickou hepatitídou B?
Dôrazne odporúčame vyhýbať sa alkoholu, ktorý môže byť extrémne škodlivý pre pečeň nakazenú vírusom hepatitídy B. Určite sa porozprávajte s vaším lekárom skôr, než začnete užívať akékoľvek predpísané lieky, voľno predajné lieky alebo bylinné prostriedky. Hoci neexistuje žiadna špeciálna diéta pre ľudí trpiacich chronickou hepatitídou B, odporúča sa zdravá, vyvážená strava s nízkym obsahom tukov a množstvom zeleniny. Je lepšie vyhýbať sa konzumácii surových rýb, pretože môžu obsahovať baktérie škodlivé pre pečeň.


Môžem darovať krv, ak mám hepatitídu B?
Nie. Krvná banka nebude akceptovať krv, ktorá bola nakazená hepatitídou B, aj keď ste už z akútnej infekcie vyliečení.



Hepatitída C

Žltačka typu C, alebo aj vírusová hepatitída typu C, či vírusový zápal pečene typu C sú rôzne názvy pre zápalové ochorenie pečene spôsobené vírusom hepatitídy C. Nebezpečenstvo ochorenia spočíva v jeho bezpríznakovom priebehu, ktorý môže trvať dlhé roky. To spôsobuje, že sa ho vo väčšine prípadov podarí diagnostikovať až v pokročilých chronických štádiách, keď dochádza k závažnému a už trvalému poškodeniu pečene.

Proti hepatitíde C zatiaľ neexistuje očkovacia látka (na rozdiel od hepatitídy A a B). V súčasnosti sú však dostupné lieky, ktoré pri včasnej diagnostike môžu väčšinu pacientov úplne vyliečiť.

Odhaduje sa, že v súčasnosti je na Slovensku infikovaných približne 20 000 ľudí. Z nich je len 1000 diagnostikovaných a lieči sa. Zvyšných 19 000 o svojim ochorení ani netuší a môže nevedomky ďalej prenášať infekciu.

Hepatitída C nie je len ochorenie narkomanov. Môže ju mať hocikto z nás a nemusí o nej vedieť...
Čo spôsobuje hepatitídu C

Asi pred 30 rokmi sa zistilo, že okrem hepatitídy A a B existuje pravdepodobne ďalšie vírusové ochorenie pečene. V tom čase ho označovali ako non-A, non-B. V roku 1989 bol identifikovaný ďalší pôvodca hepatitídy - vírus hepatitídy C (HCV).


Vírus hepatitídy C - HCV

Vírus hepatitídy C je mikroorganizmus, ktorý sa množí predovšetkým v pečeňových bunkách. Ide o extrémne malý vírus o priemere asi 50 nm, ktorý patrí do čeľade vírusov Flaviviridae. Len pre porovnanie, je tak malý, že je menší ako vlnová dĺžka viditeľného svetla.

Vírus hepatitídy C obsahuje jedno vlákno ribonukleovej kyseliny RNA, ktoré tvorí jeho podstatnú zložku a dáva mu značnú schopnosť mutovať. Novovzniknuté vírusy sa od svojej predlohy často líšia. Odchýlky sú spôsobené chybami pri replikácií, tzv. mutáciami. Vzniká tak rad vírusov, ktoré sa navzájom odlišujú v povrchových štruktúrach (antigénoch). Medzičasom vytvorené protilátky mieria na „staré“ vírusy a nové si nevšimnú. To spôsobuje, že choroba má možnosť neustále unikať prirodzeným obranným mechanizmom organizmu. Mutované vírusy majú tiež vplyv na to, akým spôsobom bude ochorenie prebiehať a ako bude reagovať na liečbu. Z uvedených dôvodov vyše 75 % infekcií HCV prechádza do chronicity.

Vírus môže spôsobiť dlhodobú (chronickú) infekciu a po dlhšom čase (10-30 rokov) môže spôsobiť cirhózu alebo rakovinu pečene a viesť až k zlyhaniu pečene.

Vírus hepatitídy C sa vyznačuje značnou heterogenitou a na základe rozdielnej štruktúry genómu sa delí na 6 základných genotypov a 50 subtypov. V Európe sa najčastejšie vyskytujú genotypy 1 a 3. Podľa genotypu vírusu sa stanovuje predpokladaná dĺžka liečby.


Epidemiológia

Hepatitída C predstavuje závažný celospoločenský a medicínsky problém nielen v SR, ale aj vo svete. Odhaduje sa, že vo svete sú vírusom hepatitídy C chronicky infikované asi 3% populácie , čo predstavuje asi 180 miliónov ľudí.

Výsledky epidemiologických prieskumov zo Slovenska svedčia asi pre 0,5 – 1% výskyt u obyvateľstva. Toto zdanlivo malé číslo však znamená približne 20 až 50 tisíc infikovaných ľudí! V skutočnosti diagnostikovaných a liečených je iba zlomok z nich, pre ostatných znamená táto infekcia skrytú hrozbu bez varovných príznakov. Sú to ľudia, ktorí o ochorení nevedia a pritom ju šíria ďalej.

V niektorých rizikových skupinách obyvateľstva ako sú napr. intravenózni narkomani, dialyzovaní pacienti, hemofilici a iní transfúziami liečení pacienti je výskyt hepatitídy C mnohonásobne vyšší, často viac ako 60-70 %.


Spôsoby nákazy

Vírus hepatitídy C sa prenáša prevažne priamym kontaktom s krvou, to znamená, že infikovaná krv sa dostane do krvi postihnutého človeka. Menej častými, ale možnými spôsobmi prenosu sú pohlavný styk, či prenos z infikovanej matky na dieťa počas tehotenstva alebo pôrodu. Infikovaný človek, ktorý sám nemá žiadne ťažkosti, je infekčný!


Transfúzia a krvné deriváty podané pred rokom 1992

Pred rokom 1992, pokiaľ nebolo zavedené rutinné testovanie darcov krvi, sa väčšina osôb infikovala pri transfúzii krvi alebo krvných derivátov. Najrizikovejšou skupinou boli hemofilici (pacienti s poruchou zrážanlivosti krvi ), pacienti v dialyzačnom programe (umelých obličkách) a pacienti, ktorým bol transplantovaný nejaký orgán. Odkedy zaviedli testovanie, prestal byť tento
spôsob prenosu vo vyspelých štátoch hrozbou. Odhaduje sa, že riziko prenosu predstavuje 1 infikovanú osobu na milión pacientov, ktorým podali transfúziu.
Používanie spoločných injekčných striekačiek pri užívaní drog

Predstavuje stále najväčšie riziko nákazy. Až 60% nových prípadov nákazy pochádza z tohto zdroja. Z pravidelných užívateľov drog sa 50-60 % nakazí vírusom HCV v priebehu prvých 12 mesiacov užívania.


Užívanie ostatných drog

Spoločné vdychovacie nástroje a pomôcky pri užívaní napríklad kokaínu môžu byť rovnako potenciálnym zdrojom nákazy.


Časté striedanie sexuálnych partnerov

Vírus hepatitídy C sa môže prenášať aj sexuálnym stykom. Tento spôsob prenosu nákazy však predstavuje oveľa menšie riziko ako u hepatitídy B. Podľa amerických štatistík je súčasný výskyt infekcie vírusom hepatitídy C medzi sexuálnymi partnermi žijúcimi v dlhdobom monogamnom vzťahu relatívne nízky, 2-3 percentný. V prípade, že ide o osoby, ktoré často striedajú sexuálnych partnerov, prostitútky alebo prostitútov či homosexuálnych mužov, výskyt ochorenia narastá na 4-6 %.   Nebezpečenstvo prenosu infekcie vírusom hepatitídy C sexuálnym stykom z infikovaného muža na ženu je asi 3x vyššie ako naopak. Riziko prenosu pri monogamných heterosexuálnych pároch sa odhaduje na 0,0 – 0,6 % ročne. Vírus hepatitídy C sa neprenáša bozkávaním ani objímaním.


Používanie spoločných kontaminovaných predmetov

Ďalší možný spôsob prenosu je používanie spoločných „predmetov“ osobnej hygiény, ktoré môžu byť kontaminované krvou. Môže ísť o zubné kefky, holiace strojčeky, manikúru, nástroje na tetovanie alebo piercing.


Lekárske zákroky

U zdravotníckych pracovníkov predstavuje riziko nákazy po poranení napríklad injekčnou striekačkou, ktorú použili u infikovaného pacienta, približne 2%.


Prenos z matky na dieťa pri kojení

Prenos infekcie vírusom hepatitídy C z matky na dieťa počas kojenia je veľmi vzácny a pravdepodobnosť infikovania dieťaťa počas pôrodu je len 2-6%.


Neznáme spôsoby prenosu

Približne u polovice pacientov, ktorým diagnostikovali toto ochorenie, sa aj pri najväčšej snahe a dôslednom skúmaní spôsob infekcie nezistí! Podľa skúseností ide o starších pacientov, ktorí sa infikovali pred niekoľkými desiatkami rokov a ochorenie diagnostikovali až v poslednom čase. Je veľmi pravdepodobné, že veľa z nich dostalo v minulosti krvné deriváty alebo
transfúziu. Niektorí z nich prekonali operácie, pri ktorých bola nevyhnutná transfúzia krvi, ale nepamätajú si to, lebo ich dostali v stave dospávania po operácii. Alebo mohlo ísť o krvné deriváty, ktoré nemajú „červenú farbu“, a teda ich laici nepovažovali za krvné produkty.

Zatiaľ neexistujú žiadne dôkazy o možnom prenose vírusu hepatitídy C kýchaním, kašlaním, vodou, potravinami, spoločným riadom alebo pohármi alebo inými podobnými spôsobmi, lebo nie sú spojené kontaktom s krvou.
Rizikové skupiny

- Ľudia, ktorí dostali krvnú transfúziu pred rokom 1992, v tomto období boli liečení krvnými derivátmi, alebo im bol  transplantovaný nejaký orgán (darcovia krvi a orgánov sa začali testovať na hepatitídu C až po roku 1992, keď boli dostupné testy na detekciu vírusu hepatitídy C).

- Ľudia, ktorí užívali, alebo užívajú injekčne podávané drogy – aj sporadicky (avšak podmienkou schválenia liečby zdravotnou poisťovňou je preukázaná 6-mesačná drogová abstinencia).

- Hemodialyzovaní pacienti (pacienti liečení umelou obličkou).

- Ľudia, ktorí si nechali urobiť tetovanie, piercing, akupunktúru či zubné ošetrenie za nedostatočne sterilných podmienok.

- Osoby, ktoré v minulosti alebo teraz často striedajú sexuálnych partnerov.

- Osoby, ktoré prekonali niektorú z pohlavne prenosných chorôb.

- Sexuálni partneri osôb s hepatitídou C.

- Zdravotnícki pracovníci, študenti medicíny a stredných zdravotných škôl.

- Osoby, u ktorých boli zistené zvýšené tzv. pečeňové testy (hlavne ALT).

- Rizikové môžu byť všetky ďalšie aktivity, pri ktorých môže dôjsť k priamemu kontaktu s ľudskou krvou.Ako zistím, či som nakazený?

Pri podozrení na ochorenie hepatitídou typu C je vhodné obrátiť sa na svojho praktického lekára. Prvým vyšetrením na zistenie prítomnosti infekcie je stanovenie prítomnosti protilátok proti vírusu hepatitídy C v krvi. V prípade pozitívneho výsledku je pre potvrdenie prebiehajúcej infekcie potrebné zrealizovať špeciálne vyšetrenia na priamy dôkaz prítomnosti vírusu v krvi, ktorými je možné určiť aj jeho množstvo a genotyp.
 
 
Príznaky a symptómy

Hlavnými prejavmi akútnej vírusovej hepatitídy C podobne ako aj iných typov hepatitíd môže byť únava, nechutenstvo, tráviace ťažkosti, bolesti brucha, hlavne tlak v pravom podrebrí. Môžu byť prítomné zvýšené teploty, hnačkovité stolice a vracanie, ako aj ťažkosti pripomínajúce ľahkú chrípku. Neskôr sa môže objaviť žlté sfarbenie očných spojoviek a kože, tmavý
moč a svetlejšia stolica.

Hepatitída C však prebieha v prevažnej väčšine prípadov bez ožltnutia a dokonca aj úplne bez akýchkoľvek príznakov.
No aj takto ľahko prebiehajúca infekcia môže viesť ku chronickej hepatitíde, ktorá takisto nemá často žiadne klinické prejavy. Infekcia sa preto nezriedka môže po prvý krát prejaviť u infikovanej osoby až v období pokročilého ochorenia (cirhóza, rakovina pečene).

Chronická hepatitída vzniká vo viac ako 75% po akútnej infekcii. Zákernosť hepatitídy C je predovšetkým v tom, že ani v akútnom štádiu a ani v pokročilom chronickom štádiu, keď už je prítomné ťažké poškodenie pečene, pacienti často nemajú žiadne klinicky zjavné prejavy.

Štádiá ochorenia

Hepatitída C môže prebiehať v dvoch základných formách:Akútna hepatitída C

Za akútnu hepatitídu C sa považuje prvých 6 mesiacov od nakazenia vírusom HCV. Žiaľ len veľmi málo pacientov býva v tomto štádiu diagnostikovaných, pretože sa u väčšiny infikovaných neobjavia žiadne príznaky. Ak sa aj nejaké príznaky u menšiny pacientov objavia, zvyčajne bývajú nevýrazné a nešpecifické. Symptómy akútnej hepatitídy zahŕňajú zníženú chuť do jedla, únavu, bolesť brucha, svrbenie a symptómy podobné chrípke. Vírus hepatitídy C je identifikovateľný v krvi 1 - 3 týždne, jeho protilátky 3 – 12 týždňov po nakazení. Približne 15 – 20% infikovaných pacientov je schopných vysporiadať sa s vírusom za pomoci vlastného imunitného systému. U zvyšných 80% sa vyvinie chronická hepatitída C.

Chronická hepatitída C

Ak infekcia vírusom hepatitídy C pretrváva viac ako 6 mesiacov, považuje sa za chronickú hepatitídu C. Táto predstavuje veľké riziko vzniku závažného poškodenia pečene. Priebeh chronickej hepatitídy je u pacientov zvyčajne rôzny. Závisí od samotného jedinca. Aj keď takmer všetci pacienti infikovaní vírusom HCV majú preukázateľný zápal pri bioptickom vyšetrení pečene, progresia fibrózy (väzivovatenia, tvorby jaziev) býva výrazne individuálna.

Chronická hepatitída často spôsobuje aj nebezpečné komplikácie ako cirhózu pečene alebo rakovinu pečene. Posledné výskumy dokazujú, že u takmer 1/3 neliečených pacientov prejde chronická hepatitída do cirhózy pečene v priebehu 30 rokov. U ostatných 2/3 je progresia taká pomalá, že počas ich života rozvinutie cirhózy pečene je nepravdepodobné.

Faktory, ktoré vplývajú na progresiu ochorení spôsobených hepatitídou C sú vek (vekom sa miera progresie zvyšuje), pohlavie (u mužov býva rozvinutie ochorení častejšie ako u žien), užívanie alkoholu (tiež významne vplýva na zvyšovanie progresie), HIV infekcia a ztukovatelá pečeň (prítomnosť tuku v pečeňových bunkách zvyšuje rýchlosť progresie ochorení).


Komplikácie chronickej hepatitídy C

Cirhóza pečene

Cirhóza pečene je koncové, nezvratné štádium s kompletným rozrušením štruktúry pečene. Predstavuje difúzny proces charakterizovaný fibrózou (náhradné tkanivo, obsiahnuté tiež v jazvách, menejcenné, neschopné plniť funkciu pôvodného
pečeňového tkaniva) a prestavbou architektúry pečene, s následnou nekrózou (odumretím) pečeňových buniek.

Komplikácie cirhózy pečene:

- rakovina pečene
- portálna hypertenzia (ascites, krvácanie, pažerákové varixy)
- hepatorenálny syndróm
- infekčné, hemoragické, kardiálne komplikácie
- spontánny zápal pobrušnice
- poruchy acidobázy, hypoglykémia
- zápal pankreasu
- poškodenie mozgu

Príznaky:

Bolesť brucha, zvracanie, chudnutie, nechutenstvo, slabosť, impotencia u mužov, porucha menštruačného cyklu u žien, opuchy dolných končatín, nahromadenie tekutiny v brušnej dutine.
Liečba cirhózy

V súčasnosti neexistuje žiadna liečba cirhózy pečene, ktorá by viedla k jej vyliečeniu. Lekári však vedia liečebnými postupmi jej priebeh spomaliť, znížiť poškodenie pečeňových buniek a redukovať komplikácie ochorenia.
Rakovina pečene

Rakovina pečene alebo karcinóm pečene patrí medzi závažné komplikácie hepatitídy C. Zistí sa pri 4 – 8% pacientov s cirhózou pečene.

Priebeh a príznaky:

Nádory v ranom štádiu nespôsobujú žiadne ťažkosti. S postupujúcim ochorením sa objavujú neurčité ťažkosti alebo trvalá bolesť v pravom podrebrí. Neskôr sa pridruží strata hmotnosti, nadúvanie alebo až typické silné bolesti a výpotok (ascites) v dôsledku hromadenia tekutín. Zvyčajne pacientov trápia zažívacie ťažkosti, nevoľnosť a zvýšená teplota.


Diagnostika

Základom diagnostiky infekcie vírusom hepatitídy C je vyšetrenie protilátok proti vírusu hepatitídy C (anti-HCV) v
sére. Ich prítomnosť (pozitivita) v sére určitého človeka svedčí, že táta osoba bola alebo je nakazená vírusom hepatitídy C.

Nateraz nie je dostupný test na odlíšenie akútnej a chronickej infekcie. Akútnu infekciu môžeme potvrdiť vyšetrením dvoch vzoriek sér v prípade, že prvá vzorka bola negatívna a druhá je pozitívna. Protilátky sa však objavujú so značným časovým odstupom (7-8 týždňov po infekcii) a naviac nie pri každej infekcii vírusom hepatitídy C. Protilátková odpoveď je zriedkavejšia a často len prechodná v prípadoch, ktoré sa končia uzdravením.

Pri infekciách prechádzajúcich do chronicity sa pozoruje tvorba protilátok anti-HCV prakticky skoro vždy, pričom protilátky u nich ostávajú trvale prítomné. Výnimku tvoria len osoby s nedostatočnou imunitou, u ktorých môže byť porušená tvorba protilátok (napr. hemodialyzovaní pacienti).

Prítomnosť vírusu v organizme je možné u infikovaných osôb dokázať vyšetrením HCV-RNA metódou PCR a to aj v prípade
neprítomnosti protilátok. V sére pacientov s hepatitídou C sa HCV-RNA dá zistiť s odstupom 1 až 3 týždňov po infekcii a je v ňom prítomná obyčajne kratšie ako 4 mesiace v prípadoch, ktoré končia uzdravením. Pri chronických chorobách pečene však HCV-RNA môže perzistovať v sére desaťročia.

Pre vyhľadávanie chronicky infikovaných (skríning) je preto základným vyšetrením vyšetrenie protilátok anti-HCV. Len v prípade, že sa jedná o imunodeficientné osoby je indikované skríningové vyšetrenie HCV-RNA aj u tých, ktorí sú anti-HCV negatívni.

KTO BY MAL BYŤ PREDOVŠETKÝM VYŠETRENÝ NA PRÍTOMNOSŤ PROTILÁTOK PROTI HEPATITÍDE C?

Skríningové vyšetrenie na prítomnosť infekcie vírusom hepatitídy C by malo byť urobené hlavne:

A. u pacientov, ktorí majú zvýšenú aktivitu ALT (tzv. „pečeňové testy“).
Keďže väčšina pacientov s chronickou hepatitídou C nemá vysokú aktivitu ALT, dôležité je aj minimálne alebo prechodné zvýšenie. Význam vyšetrenia týchto pacientov je ešte jednoznačnejší, ak nie je známa žiadna príčina ich poškodenia pečene.

B. u osôb z rizikových skupín alebo s rizikom parenterálneho prenosu infekcie.
V týchto prípadoch je nutné vyšetriť aj osoby s normálnou aktivitou ALT (až 25% pacientov s chronickou hepatitídou C môže mať trvale normálne hodnoty ALT). Týka sa to predovšetkým nasledovných skupín:

- príjemcovia krvných transfúzií, hlavne pred rokom 1992
- intravenózni narkomani
- osoby, ktoré boli tetované, majú piercing, alebo boli liečené akupunktúrou pokiaľ, nie je záruka, že tieto úkony boli robené za sterilných podmienok
- pacienti, ktorí boli opakovane operovaní, alebo opakovane podstupovali „krvavé“ zdravotnícke diagnostické alebo liečebné zákroky
- deti narodené matkám infikovaným vírusom hepatitídy C
- rodinní príslušníci osôb infikovaných vírusom hepatitídy C
- poranenie odhodenou injekčnou striekačkou alebo iným nebezpečným nástrojom, ktorý mohol byť infikovaný
- osoby s rizikovým sexuálnym správaním

Včasné stanovenie diagnózy má zásadný význam pre prognózu ochorenia!

Liečba

V priebehu posledných 15 rokov od objavenia vírusu hepatitídy C sa úspešnosť liečby tohto ochorenia neustále zvyšuje. V súčasnosti až 80% pacientov môže byť úspešne liečených. Cieľom liečby je eliminovať vírus z organizmu a dosiahnuť trvalú virologickú odpoveď.

Včasná diagnóza je pre prognózu chorého rozhodujúca. Akútne štádium je dobre liečiteľné, ale liečba chronického ochorenia býva zdĺhavejšia a komplikovanejšia .

A. Liečba akútnej hepatitídy C spočíva v režimových a dietetických opatreniach. V prvých dňoch sa odporúča pokoj na lôžku. Tradičná glycidová strava s nízkym obsahom tuku je vhodná pre pacientov len na začiatku, kým trvá nechutenstvo, neskôr je vhodná racionálna strava s vyšším obsahom proteínov. Tradične sa používajú v liečbe aj vitamíny a rôzne  hepatoprotektívne látky. Ich efekt na priebeh akútnych hepatitíd však nebol jednoznačne potvrdený. V poslednej dobe bol v liečbe akútnej vírusovej hepatitídy C úspešne použitý aj interferón alfa s cieľom zabrániť prechodu do chronickej infekcie. Širšiemu uplatneniu tejto liečby v praxi však bráni veľmi nízky záchyt pacientov v akútnom štádiu ochorenia a problém spoľahlivej diagnostiky tohto štádia.

B. Pri chronickej hepatitíde C sa stala štandardnou kombinovaná liečba pegylovanými interferónmi alfa a ribavirínom. Touto liečbou je možné viac ako polovicu infikovaných pacientov zbaviť vírusu a úplne ich vyliečiť. Pegylovaný interferón alfa (2a alebo 2b) sa aplikuje vo forme podkožných injekcií 1x týždenne. Dĺžka liečby závisí od genotypu vírusu hepatitídy C. Pri genotype 1 sa odporúča liečba po dobu 48 týždňov, pri iných genotypoch 24 týždňov.

Ribavirín je antivirotikum so širokým spektrom antivírusovej aktivity. Pri liečbe chronickej hepatitídy C dávka závisí od
hmotnosti pacienta, podáva sa perorálne 1000 až 1200 mg/deň rozdelených do dvoch dávok.

Úspech liečby sa hodnotí na základe tzv. virologickej odpovede (vymiznutie HCV- RNA). Za trvalú virologickú odpoveď sa považuje negativita HCV-RNA trvajúca 6 mesiacov od skončenia liečby. Lepšie výsledky liečby sa dosahujú u mladších osôb, u osôb s kratším trvaním ochorenia, s nízkou hladinou HCV RNA a pri infekcii spôsobenej genotypom 2 a 3 vírusu hepatitídy C.

Vzhľadom na celkovú náročnosť sa na Slovensku táto liečba realizuje na vybraných infektologických a hepatologických pracoviskách s osobitným zmluvným vzťahom s poisťovňami (Centrá pre liečbu chronických vírusových hepatitíd).


Aktívny prístup k liečbe

Na úspešnosť liečby významne vplýva postoj a prístup samotného pacienta. Dobrá komunikácia s lekárom je základným predpokladom, ktorý uľahčí prácu lekárovi, zníži stres pacientovi a celkovo uľahčí samotný priebeh liečby.

Milí pacienti, tu je zopár inšpirácií, ktoré Vám pri vzájomnej spolupráci určite prinesú prospech.

Vedieť, čo sa chcem spýtať
Ak sa chcete dozvedieť čo najviac informácii týkajúcich sa tohto ochorenia a liečby, potrebujete sa spýtať na všetko, čo Vám leží na duši. Najlepšie bude, keď svoje otázky vopred v pokoji premyslíte a možno aj napíšete na papier. Lekári sú väčšinou veľmi zaneprázdnení, preto nemožno očakávať, že dokážu odhadnúť, čo všetko chcete vedieť.

Pozorne počúvajte a nehanbite sa spýtať, ak niečomu nerozumiete
Lekári často používajú terminológiu, ktorej nie vždy my laici rozumieme. Preto počúvajte pozorne a nehanbite sa opýtať, ak niečomu nerozumiete. Radšej sa spýtajte aj viackrát, ako by ste si mali veci domýšľať alebo zle vysvetliť a zbytočne sa tak vystavili ďalšiemu stresu.

Buďte informovaní
Získavajte čo najviac informácii o svojom ochorení. Aj túto stránku sme vytvorili so zámerom poskytnúť informácie, ktoré vám pomôžu v procese liečby.

Poznajte svoj zdravotný stav ako aj jeho históriu
Informujte svojho lekára o všetkých svojich zdravotných problémoch, súčasných aj minulých. Rovnako by ste mali lekára informovať, ak užívate iné lieky. Nemajte strach, že ho zaťažujete „zbytočnými informáciami“.

Informujte svojho lekára o tom, ako znášate liečbu
Je veľmi dôležité, aby ste si všímali všetky vedľajšie účinky svojej liečby. Každú zmenu – k horšiemu alebo lepšiemu si  uvedomujte a zapamätajte, aby ste o nej mohli svojho lekára informovať.

Buďte partnerom
Ako pacient máte právo rozumieť stavu vášho ochorenia a celému procesu liečby. Ide o Vás a Vaše zdravie. Informujte sa a spolupracujte s Vaším lekárom.


Život s hepatitídou C

Veľa ľudí infikovaných hepatitídou C považuje za najťažšiu súčasť choroby sociálny aspekt spájaný s ochorením a strach ostatných ľudí, že sa pri určitom kontakte s chorým, môžu nakaziť.

Väčšinou sa ľudia o tom, že sú infikovaní vírusom hepatitídy C dozvedia pri krvných vyšetreniach, ktoré sú súčasťou bežnej lekárskej prehliadky alebo pri darovaní krvi. Pozitívny výsledok na vírus hepatitídy C určite nie je dobrá správa, ale nie je to ani ortieľ smrti. Preto je dôležité, aby ste mali na pamäti niektoré dôležité veci.

Dobrá komunikácia s Vaším lekárom

Odborní lekári, ktorí sa špecializujú na liečbu chronických hepatitíd Vám dokážu na základe rôznych vyšetrení nasadiť vhodnú liečbu a dlhodobo sledovať Váš zdravotný stav tak, aby čo najviac eliminovali budúce komplikácie. V prvom rade by ste svojho lekára mali informovať o všetkých príznakoch, ktoré pociťujete. Môžu byť indikátorom zmien vo funkcii Vašej pečene. Medzi
jednotlivými návštevami lekára si zapisujte otázky, ktoré sa budete chcieť spýtať pri najbližšej návšteve.

Vyvarujte sa kontaktu s krvou

Keďže sa vírus hepatitídy C prenáša krvou, musíte byť opatrní, aby sa Vaša krv nedostala na predmety, kde by mohla predstavovať riziko nákazy pre ostatných.

Chráňte svoju pečeň

Ak je už Vaša pečeň výrazne zaťažená vírusom hepatitídy C, musíte sa vyvarovať všetkého, čo bude pre pečeň ďalšou záťažou. Treba sa vyvarovať predovšetkým alkoholu a mnohých liekov. Rovnako je vhodné zmeniť svoje stravovanie a dať prednosť diétam, ktoré nezaťažujú pečeň. Voľnopredajné lieky a lieky na lekársky predpis, napríklad aspirín alebo vitamín A tiež zaťažujú pečeň. Preto informujte svojho lekára o všetkých iných liekoch, ktoré užívate. Mohli by predstavovať riziko ďalšieho poškodzovania pečene.
Zvládanie stresu a únavy

Život s hepatitídou C môže byť zložitý a frustrujúci. Infikovaní jednotlivci sa často musia vyrovnávať s únavou. Je dôležité nájsť harmonickú rovnováhu medzi relaxom a aktivitami. Častým a krátkym odpočinkom (spánkom) medzi jednotlivými aktivitami môžete predchádzať nadmernej únave na konci dňa. Okrem fyzických príznakov je chronická hepatitída často príčinou aj psychického stresu. Je veľmi dôležité, aby ste mali okolo seba blízkych ľudí, u ktorých nájdete podporu a ktorí Vám dodajú odvahu. Nebojte sa o svojom ochorení a problémoch so známymi rozprávať. Uvedomte si, že Vaši blízki Vám nedokážu čítať myšlienky, takže otvorená diskusia veľakrát dokáže eliminovať rôzne nedorozumenia a z nich prameniace problémy. Možno Vám pomôže podpora niekoho, kto je alebo bol rovnako konfrontovaný s týmto ochorením.


Zvládanie ďalších nepríjemných symptómov

Zvracanie

Zvracanie je nepríjemným symptómom, najmä pri chronickej hepatitíde C. Môže to zapríčiniť, že sa Vám konzumácia potravín stane stresom. V prvom rade by ste sa mali obrátiť na Vášho lekára, aby Vám predpísal lieky, ktoré tento symptóm dokážu potlačiť. Čiastočným riešením môže byť dobre vyvážená diéta, ktorá pozitívne vplýva na stav tráviacej sústavy. Snažte sa jesť častejšie a menšie množstvá ľahkých potravín namiesto veľkého množstva ťažkého jedla.

Buďte uvedomelí a zodpovední k svojmu sexuálnemu partnerovi

V každom prípade by ste o svojej infekcii vírusom hepatitídy C mali informovať svojho partnera a pri sexuálnom styku používať prezervatív.

Buďte informovaní

Usilujte sa sami hľadať informácie o najnovších výskumoch a možnostiach liečby. Informujte sa na vývoj svojho zdravotného stavu a o možnostiach, ktoré moderná lekárska veda ponúka.


Prevencia

Pasívna ani aktívna imunizácia nie je dostupná. Vývoj vakcíny je pre veľkú variabilitu vírusu hepatitídy C problemtický. Preto sa v prevencii ochorenia uplatňujú predovšetkým zásady na zabránenie parenterálneho prenosu infekcie. Preventívnymi opatreniami proti hepatitíde C pri krvných tranfúziách a pri používaní iného biologického materiálu sa možnosť šírenia infekcie takýmto spôsobom značne obmedzila. V súčasnosti sa na parenterálnom prenose významne podieľa intravenózna narkománia.


A. Všeobecné zásady prevencie:

• v rodinách a iných kolektívoch nepoužívať spoločné predmety, ktoré by mohli viesť hoci len k drobným poraneniam (holiace
strojčeky, britvy, kefy, injekčné ihly a pod.)
• v holičstvách, pedikúrach a tetovacích salónoch dôsledne dezinfikovať nástroje na opakované použitie
• dodržiavať zásady bezpečného sexu

B. V zdravotníckych zariadeniach:

- dodržiavať dôslednú sterilizáciu a dezinfekciu
- používať nástroje na jednorázové použitie
- zaistiť bezpečnú manipuláciu s biologických materiálom
- uskutočňovať výber darcov krvi a iných biologických materiálov za pomoci epidemiologických, klinických a laboratórnych metódJe vhodné, aby sa pacienti s hepatitídou C nechali zaočkovať aj proti hepatitíde A a B.


Najčastejšie otázky

1. Čo je hepatitída C?
Žltačka typu C, alebo aj vírusová hepatitída typu C, či vírusový zápal pečene typu C sú rôzne názvy pre zápalové ochorenie pečene spôsobené vírusom hepatitídy C. Odhaduje sa, že u nás je nakazených až 25 000 ľudí.


2. Čo je vírus hepatitídy C?
Vírus hepatitídy C je mikroorganizmus, ktorý sa množí predovšetkým v pečeňových bunkách. Tento vírus môže spôsobiť dlhodobú (chronickú) infekciu a po dlhšom čase (10-30 rokov) môže spôsobiť cirhózu pečene, rakovinu pečene a zlyhanie
pečene.


3. Aké sú príznaky hepatitídy C?
Veľká časť infikovaných nemá na začiatku ochorenia žiadne príznaky! K najčastejším počiatočným ťažkostiam patria únava a príznaky, pripomínajúce ľahkú chrípku, či žalúdočnú nevoľnosť, ktoré môžu prejsť do dlhodobého únavového syndrómu. Pozor! Žlté zafarbenie kože (žltačka) sa pri hepatitíde C vyskytuje veľmi zriedkavo!


4. Ako sa vírus hepatitídy C prenáša?
Vírus hepatitídy C sa prenáša prevažne priamym kontaktom s krvou, to znamená, že infikovaná krv sa dostane do krvi postihnutého človeka. Menej častými, ale možnými spôsobmi prenosu sú pohlavný styk či prenos z infikovanej matky na dieťa počas tehotenstva alebo pôrodu. Infikovaný človek, ktorý sám nemá žiadne ťažkosti, je infekčný!


5. Kto je ohrozený hepatitídou C a mal by sa dať vyšetriť?

- Ľudia, ktorí dostali krvnú transfúziu pred rokom 1992, v tomto období boli liečení krvnými derivátmi, alebo im bol transplantovaný nejaký orgán (darcovia krvi a orgánov sa začali testovať na hepatitídu C až po roku 1992, keď boli dostupné testy na detekciu vírusu hepatitídy C).
- Ľudia, ktorí užívali alebo užívajú injekčne podávané drogy – aj sporadicky (avšak podmienkou schválenia liečby zdravotnou poisťovňou je preukázaná 6-mesačná drogová abstinencia).
- Hemodialyzovaní pacienti (pacienti liečení umelou obličkou).
- Ľudia, ktorí si nechali urobiť tetovanie, piercing, akupunktúru, či zubné ošetrenie za nedostatočne sterilných podmienok.
- Osoby, ktoré v minulosti alebo teraz často striedajú sexuálnych partnerov.
- Osoby, ktoré prekonali niektorú z pohlavne prenosných chorôb.
- Sexuálni partneri osôb s hepatitídou C.
- Zdravotnícki pracovníci, študenti medicíny a stredných zdravotných škôl.
- Osoby, u ktorých boli zvýšené pečeňové testy (hlavne ALT).
- Rizikové môžu byť všetky ďalšie aktivity, pri ktorých môže dôjsť k priamemu kontaktu s ľudskou krvou.

6. Je možná prevencia proti hepatitíde C?
Proti hepatitíde C neexistuje v súčasnej dobe očkovanie (vakcína). Prevencia preto spočíva v zamedzení kontaktu s krvou iných ľudí (napr.nepoužívať spoločné ihly, predmety osobnej hygieny – žiletky, holiace strojčeky, zubné kefky, ostré predmety a pod.) a praktizovať bezpečný sex (používať prezervatív).

7. Dá sá hepatitída C liečiť?
Pokiaľ bola u Vás zistená hepatitída C, poraďte sa so svojim lekárom alebo s lekárom, ktorý sa špecializuje na liečbu chronických vírusových ochorení pečene, či je pre Vás vhodná protivírusová liečba. V súčasnosti existuje účinná liečba, ktorá je schopná vírus zničiť a väčšinu pacientov úplne vyliečiť. K liečbe sa používa pegylovaný interferón α, ktorý sa podáva 1x týždenne v podkožných injekciách v kombinácii s ribavirínom, ktorý sa užíva denne v tabletkách. Celková dĺžka liečby je približne 1 rok.


8. Prečo nie je 24 000 nakazených ľudí ešte identifikovaných a kto patrí do tejto skupiny?
Dôvodom je predovšetkým fakt, že tento vírus objavili až v roku 1989. Vírus hepatitídy C tu „bol“ stále, teda aj pred rokom 1989, nebol však identifikovaný. Keďže sa hepatitída C prenáša krvou, do ohrozenej skupiny ľudí patria všetci tí, ktorí pred rokom 1992 (odkedy sa vyšetruje krv na prítomnosť vírusu) prišli do „styku“ s krvnými transfúziami (najmä hemofilici), pacienti na dialýzach alebo tí, ktorých operovali pred rokom 1992 často dostali pri zákroku transfúzie krvi a nevedia o tom. Ďalej sem patria ľudia, ktorí mohli prísť do kontaktu s infikovanou krvou ďalšími spôsobmi Všetci, ktorí patria do týchto rizikových skupín, by mali cielene vyhľadať lekára a požiadať o test.


9. Kto mi môže urobiť test na hepatitídu C?
Test môže nechať urobiť praktický lekár a pokiaľ je pozitívny, je vhodné konzultovať liečbu s odborným lekárom – infektológom alebo hepatológom.


Ak bude výsledok testu pozitívny, čo ma čaká?
Liečba závisí od štádia ochorenia. Všeobecne pacient potrebuje dostatok oddychu, aj keď sa cíti dobre, potrebuje piť dostatok tekutín a jesť zdravé jedlá. O Vašom stave by ste mali informovať členov svojej rodiny a všetkých ošetrujúcich lekárov. Vašich blízkych by mali tiež vyšetriť. V prípade potvrdenej chronickej hepatitídy C ak neexistuje žiadna kontraindikácia sa v súčasnosti odporúča kombinovaná liečba pegylovanými interferónmi alfa a ribavirínom. Touto liečbou je možné viac ako polovicu infikovaných pacientov zbaviť vírusu a úplne ich vyliečiť. Jej celkové trvanie závisí od genotypu vírusu. Pri genotype 1 sa odporúča liečba po dobu 48 týždňov, pri genotypoch 2 a 3 postačuje 24 týždňov. Liečba sa vykonáva ambulantne na špecializovaných pracoviskách. Počas liečby treba pacientov monitorovať z klinického a laboratórneho hľadiska.