Preventívne epidemické opatrenia:

Povinné očkovanie BCG vakcínou je metódou programu prevencie tbc v SR. Očkovacia látka sa aplikuje intrakutálne u novorodencov, príp. u starších detí a jej účinnosť sa prejaví konverziou tuberkulínového testu po 6-9 týždňoch. K revakcinácii sa pristupuje v školskom veku u jedincov, u ktorých je reakcia na Mantouxov tuberkulínový test negatívna. Metóda pasívneho vyhľadávania neznámych zdrojov tbc je založená na identifikácii chorých so symptomatickými formami ochorenia, ich izolácii, liečbe a dispenzarizácii. Depistáž je ďalej cielená na rizikové skupiny chorých (diabetes, silikóza, imunosupresívna liečba, HIV pozitivita, AIDS a pod.) a na populačné skupiny imigrantov, bezdomovcov, drogovo závislých a pod. Aktívne vyhľadávanie tbc napr. hromadným snímkovaním zdravej populácie sa nevykonáva pre vysokú ekonomickú náročnosť a nízkú efektivitu.

Preventívne represívne opatrenia:

* hlásenie ochorenia
* izolácia a liečenie
* šetrenie v ohnisku, vyhľadávanie zdrojov a ohrozených kontaktov
* v rodine, okolí a na pracovisku chorého sa vyšetrenie kontaktov vykonáva tuberkulínovým testom. U reaktorov s hodnotami induračnej reakcie nad 10 mm (ktoré u vakcinovaných jedincov svedčia skôr o postinfekčnej hypersensitivite než o postvakcinačnej imunitnej odpovedi) sa vykonáva rtg vyšetrenie hrudníka. Osoby v kontakte s chorým seňa dispenzarizujú a vyšetrenie sa opakuje po 3-6 mesiacoch. V indikovaných prípadoch (napr. u HIV pozitívnych osôb alebo detí v kontakte s novo zisteným rozsiahlym bacilárnym nálezom) je možné indikovať chemoprofylaxiu izoniazidom po dobu 6-12 mesiacov.
* priamo kontrolovaná chemoterapia (viď Princípy terapie) je najúčinnejším prístupom k zneškodneniu infektivity zdrojov tbc infekcie. Nesprávna voľba liečebných režimov, nedostatočná kontrola prijímania liekov a zlá spolupráca chorého sú hlavnými dôvodmi zlyhania terapie a vzniku liekovej rezistencie so všetkými dôsledkami pre chorého i pre spoločnosť. Správne liečenie je dnes podľa SZO pokladané za najúčinnejšiu metódu programu tbc.


Čo ste možno netušili:

Tuberkulóza, TBC, hovorovo souchoty, je infekčné ochorenie, postihujúce najčastejšie pľúca, ľadviny, mozgové obaly a kosti. Typicky sa prejavuje tvorbou tuberkulóznych uzlíkov v postihnutých tkanivách. Ďalšie prejavy závisia na konkrétnej forme ochorenia. Tuberkulóza je bez nadsádzky ochorenie staré ako ľudstvo samo. Potvrdzujú to kostné nálezy pochádzejúce už zo 4. tisícročia pred naším letopočtom. Stopy tuberkulózneho zápalu nesú i staroegyptské múmie. O celosvetovom rozšírení choroby svedčí fakt, že podobné zmeny možno okrem Afriky nájsť na pozostatkoch mŕtvych v Indii i v latinskej Amerike. Starí Gréci označovali tuberkulózu ako „phtisis“, čo v preklade znamená „vyčerpanie“. Hippokrates o nej hovoril ako o najrozšírenejšej, a zároveň najsmrtelnejšej chorobe. Tuberkulózou trpela a vo väčšine prípadov na ňu i zomrela celá rada významných historických osobností zo všetkých oblastí spoločenského diania. Mocných v smutnej štatistike zastupujú napríklad kardinál Richelieu alebo venezuelský revolucionár Simon Bolivar. Medzi spisovateľmi si tuberkulóza vybrala svoju daň na Georgovi Orwellovi alebo Edgarovi Allanovi Poeovi. K ďalším slávnym pacientom patril napríklad René Descartes, Franz Kafka, Frederic Chopin alebo Rembrandt van Rijn.


Ako vzniká?

Ľudskú tuberkulózu vyvoláva baktéria Mycobacterium tuberculosis. Podľa svojho objaviteľa je celosvetovo známa tiež pod označením Kochov bacil. Šíri sa prevážne formou kvapôčkovej infekcie pri kontakte s chorým človekom. K ďalším možným, aj keď vzácnym spôsobom prenosu, patrí priamy kontakt so zasiahnutými tkanivami (napríklad u lekárov v chirurgických oboroch) a vstup baktérií do organizmu tráviacim ústrojenstvom. Baktérie pri vdýchnutí prenikajú až do pľúcnych aleveol a vyvolávajú tu miestny zápal. Rýchlo sa množí a šíri do spádových lymfatických uzlín. Spôsobujú ich zväčšenie. Na prítomnosť votrelca reagujú bunky imunitného systému – makrofágy. Pohlcujú bacily a ohraničujú zápal. Vo väčšine prípadov dokážu ďalšie šírenie tuberkulózy zastaviť. Zápal sa zahojí. Ďalšou možnosťou je šírenie zápalu v pľúcach. Ohraničené ložiská sa rozpadávajú a uvolňujú baktérie. Rozvíja sa zápal pľúc a vnútrohrudných uzlín. Tretia situácia je šírenie baktérií krvou mimo pľúca. Usadzujú sa a množia v mozgových obaloch, v ľadvinách alebo kostiach. Prvotná nákaza sa ani pri masívnom rozšírení baktérií po tele nemusí nijako výrazne prejaviť. Imunitný systém vo väčšine prípadov infekciu zvládne. Baktérie však môžu v tele ďalej prežívať. Nasleduje rôzne dlhé obdobie tzv. latencie.