Vplyvom oslabenia organizmu dochádza i po mnohých rokoch od nákazy k reaktivácii a vzniku infekcie. S baktériou tuberkulózy sa v priebehu života stretol snáď každý z nás. U väčšiny prebehne nákaza skryto. Na neskoršej reaktivácii a rozvoji tuberkulózy sa podieľa oslabenie imunitného systému pri závažných chorobách (napr. u súčasnej infekcii vírusom HIV), vplyv nedostatočných sociálnych a ekonomických podmienok (typicky u bezdomovcov), alebo styk s nakazenými osobami (typicky zdravotníci).


Ako sa prejavuje?

Najčastejším prejavom ochorenia je tuberkulóza pľúc. Charakterizuje ju zápal pľúcneho tkaniva. Postihnuté miesta sa rozpadávajú a vyprázdňujú. Na ich mieste vznikajú typické dutiny – kaverny. Ochorenie sprevádza zdurenie lymfatických uzlín, horúčka a celkové vyčerpanie organizmu. Chorí trpia kašľom, sú unavení a strácajú telesnú hmotnosť. Pri vyprázdnení ložisiek zápalu do dýchacích ciest sa môže k obtiažam pridat vykašliavanie krvi s množstvom baktérií, ktoré sú zdrojom ďalšej infekcie. Prejavy mimopľúcnych foriem tuberkulózy sa odvíjajú od konkrétneho postihnutia. Mykobakterium spôsobuje zápal mozgových blán (meningitída), kostí a ľadvín.


Ako sa potvrdí?

Prvým krokom pri podozrení na tuberkulózu je podrobný odber anamnézy a základné lekárske vyšetrenie. Lekár sa bude pýtať na okolnosti, ktoré vzniku ochorenia predchádzeli. Budú ho zaujímať i udalosti, ktoré sa odohrali v zdanlivo hlbokej minulosti. Pokúste si spomenúť na všetky situácie, v ktorých ste mohli prijsť do kontaktu s nakazenou osobou. Výsluch môže odhaliť známky zápalu pľúcneho tkaniva a pohrudnice. Základom pre diagnózu je zhotovenie rentgenového snímku pľúc. Tuberkulóza na seba upozorní prítomnosťou infiltrátov v stredných a horných pľúcnych poliach a zväčšením lymfatických uzlín. Ďalšou diagnostickou možnosťou je prevedenie kožného tuberkulínového testu. Jeho spoľahlivosť je však do značnej miery obmedzená očkovaním. Pozitivita testu, spôsobená prítomnosťou protilátok, totiž nevypovedá nič o aktivite ochorenia. Jediným testom, spoľahlivo potvrzujúcim diagnózu TBC, je kultivácia spúta a dôkaz prítomnosti mykobaktérií v pľúcach.


Ako sa lieči?

Liečba tuberkulózy spočíva v podávaní antibiotík pôsobiacich proti mykobaktériám. V priebehu rokov bolo vypracovaných niekoľko liečebných schém. Spočívajú v podávaní kombinácie rôznych antibiotických preparátov. Obvykle sa volia počiatočné niekoľko týždňové intenzívné režimy, nasledované ďalšou niekoľko týždňovou tzv. pokračovacou terapiou. Cieľom takej kombinovanej terapie je vymytie čo najväčšieho množstva baktérií. Celková dľžka liečby závisí od rozsahu ochorenia a kultivačného dôkazu baktérií. Výber antibiotík závisí na celkovom stave chorého a prípadných pridružených chorobách.


Čo ďalej?

Väčšina prípadov tuberkulózy je pomerne dobre liečiteľných. Úspech však závisí na dokonalej spolupráci pacienta. Užívanie niektorých antituberkulotík so sebou nesie radu nežiadúcich účinkov. Prerušenie alebo dokonca predčasné ukončenie liečby významne zvyšuje riziko vzniku rezistencie mykobaktérií. Stávajú sa odolné voči pôsobeniu antibiotík a môžu sa v organizme množit i pri opätovnom zahájení liečby. Pred objavom antibiotík vykazovala tuberkulóza viac než 50 percentnú úmrtnosť. I v súčasnosti je neliečená TBC smrteľná. Každoročne zahubí až 3 milióny ľudí na celom svete. Výskyt ochorenia pritom neustále rastie. Podľe odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie sa v budúcich 20 rokoch môže počet úmrtí na tuberkulózu zdesaťnásobiť.


Ako se tomu všetkému vyhnúť?

Prevencia tuberkulózy spočíva v očkovaní, vyhýbaní sa kontaktu s nakazenými a v opatreniach, predcházajúcich aktivácii baktérií už prítomných v organizme. Princípom očkovania je aplikácia tzv. BCG vakcíny. Ide o oslabené baktérie, proti ktorým si telo dokáže vytvoriť protilátky. Pri neskoršom styku s mykobaktériami je imunitná reakcia búrlivejšia a dokáže ochrániť pred vznikom infekcie. Účinnosť očkovania sleduje tzv. tuberkulínový test. Ľudia sa s dokázanou tuberkulózou podrobujú povinnej liečbe. V prípade vysokého rizika ďalšieho šírenia infekcie je nutná ich izolácia. Pri nutnom kontakte s chorými by mali zdravotníci používať bariérové ochranné pomôcky (rúšky, respirátory). V prevencii aktivácie mykobaktérií pri latentnej infekcii sa uplatňuje podávanie antibiotík. Je vhodné, najmä v situáciách zníženia prirodzenej imunity organizmu – po zdĺhavej choroby alebo v prípade nákazy vírusom HIV. Ochrannú antibiotickú kúru by mali absolvovať všetci čo prišli do styku s nakazeným tuberkulózou.