Erytrocyty nie sú, prirodzene, večné. Dĺžka ich života je 120 dní. Po tomto termíne už nie sú natoľko tvarovo prispôsobivé a nepodarí sa im „precestovať“ cez slezinu. Tu sú zachytávané a „rozmontované“, pričom sa niektoré časti (napr. železo) recyklujú a využívajú na tvorbu nových erytrocytov. K tvorbe erytrocytov (erytropoéza) v kostnej dreni sú potrebné okrem železa aj iné stavebné látky (vitamíny – B12, kyselina listová a pod.). Erytrocyty zanikajú v pečeni a slezine, po zániku z nich zostáva žlčové farbivo – bilirubín.

Niektoré fakty o erytrocyte:

•1 červená krvinka obsahuje 270 – 300 miliónov hemoglobínových molekúl
•1 molekula Hb (hemoglobínu) = 4 bielkovinové reťazce globínu (96 % objemu) a 4 % hemu (obsahujúceho železo), pričom každý atóm železa viaže 1 molekulu kyslíka.


Biele krvinky - leukocyty

Biele krvinky – leukocyty, chránia organizmus pred infekciami a pred cudzorodými látkami. Človek ich má 7-8 tisíc / mm3, čo je asi 40 miliárd. To znamená, že jedna biela krvinka pripadá asi na 800 červených krviniek.

Na rozdiel od červených krviniek majú jadro, je ich niekoľko druhov (podľa funkcie, tvaru). Sú veľmi dôležité pri imunitných reakciách organizmu. Podľa druhu dokážu buď priamo ničiť pôvodcov infekcie, alebo vytvárať proti nim protilátky. Životnosť bielych krviniek je niekoľko dní až rokov. Biele krvinky sa delia do dvoch základných skupín, a to podľa prítomnosti drobných granuliek v ich telesnej tekutine – cytoplazme:

A. 70 % všetkých leukocytov má v cytoplazme drobné zrniečka a nazývajú sa granulocyty. Tie ďalej rozdeľujeme na:

•neutrofilné – 60 % leukocytov, fagocytujú (pohlcujú) zvyšky buniek,
•bazofilné (zásadité) – 0,5 % leukocytov, produkujú napr. heparín (protizrážanlivá látka), histamín (rozširuje priemer ciev),
•eozinofilné (kyslé) – uplatňujú sa pri alergických reakciách.

B. Tie, ktoré nemajú v cytoplazme drobné zrniečka, sa nazývajú agranulocyty a delíme ich podľa vzhľadu a podľa funkcie na:

•lymfocyty
-typu B : množením vznikajú dva druhy - plazmatická bunka (zúčastňuje sa boja), pamäťová bunka (zostáva pre uchovanie informácie o cudzorodej látke),
-typu T: podieľajú sa na tzv. bunkovej imunite: Tc- lymfocyty (aktívne ničia napadnuté bunky alebo baktérie), Th- lymfocyty (pomocné, pri stretnutí s cudzorodou látkou stimulujú Tc a B lymfocyty). Zároveň rozlišujú zmenené bunky, nádorové bunky, transplantované bunky a bojujú proti nim.
•monocyty - 5 % (ničia fagocytózou – pohlcovaním)


Krvné doštičky – trombocyty

Krvné doštičky - trombocyty - hrajú dôležitú úlohu pri zastavení krvácania, pri zrážanlivosti krvi. Majú nepravidelný tvar a ako červené krvinky sú bez jadra. Vznikajú „odštiepením“ z tzv. megakaryocytov, ktoré sa nachádzajú v kostnej dreni. V jednom mm3 ich je 200 - 300 tisíc, životnosť sa pohybuje v rozpätí 5 -12 dní. Ak dôjde k zraneniu, krvné doštičky sa zhluknú v mieste poranenia a uvoľňujú látky, ktoré spolupôsobia pri zrážaní krvi. Zrážanie krvi je veľmi zložitý proces, v ktorom majú krvné doštičky nezastupiteľnú funkciu. Takto je organizmus chránený pred vykrvácaním.


Funkcia krvi

Krv ako najdôležitejší transportný systém spája všetky súčasti organizmu. Život potrebuje neustálu dodávku energie. Pri našom type bunkových chemických reakcií sa uvoľňovanie energie z potravy odohráva ako aeróbny proces, to znamená - v prítomnosti kyslíka. Rast a obnova telesných tkanív sú závislé od živín, ktoré dostávame v potrave. Dýchací a tráviaci systém sa starajú o získavanie kyslíka, energie a surovín z okolitého sveta.

Ale čo vnútorný svet? Práve tu prichádza „na scénu“ krv a začína realizovať činnosti pre ňu typické – „nakladá“ na seba všetko, čo je potrebné a odnáša to tam, kde sa to môže využiť. V každom z 300 miliónov mikroskopických pľúcnych vačkov (alveol) je krv iba jednu tisícinu milimetra vzdialená od vzduchu. Kyslík sa obzvlášť dobre transportuje z pľúc do všetkých buniek tela pomocou erytrocytov, v ktorých je červené krvné farbivo hemoglobín, viažuce na seba kyslík. Opačným smerom (z buniek do pľúc) je transportovaný oxid uhličitý, ktorý vzniká pri bunkovom dýchaní.