Diagnóza sa určuje krvným vyšetrením (diferenciálny krvný obraz), na presnú typizáciu leukemických buniek je potrebné vyšetrenie kostnej drene. Odber sa robí z hrudnej alebo panvovej kosti. Existujú rôzne formy, najdôležitejšia pritom udáva priebeh ochorenia. Rozlišuje sa pritom akútna a chronická leukémia.

Akútna leukémia má rýchly priebeh a bez terapie vedie v krátkom čase k smrti. Dochádza pritom k masívnemu rozmnoženiu leukemických buniek, ktoré sa potom ukladajú do rôznych orgánov (hlavne do pečene, sleziny, mozgových blán). Okrem toho rýchlo dochádza - kvôli nedostatku normálnych krviniek – k hore uvedeným symptómom.

Akútna lymfatická/lymfoblastická leukémia (ALL) sa v 80 % vyskytuje v detskom veku. Akútna myeloická leukémia (AML) je častejšia u dospelých. Liečba nastáva pomocou chemoterapie, ak je to možné, pomocou transplantácie kostnej drene.

Chronické leukémie majú pomalý priebeh s dlhšími stabilnými fázami. Chronická lymfatická leukémia (CLL) sa väčšinou objavuje až po 45. roku života, chronická myeloická leukémia (CML) o niečo skôr. Pre CML je typický posun k tvorbe blastov, objavujúci sa po istom čase, ktorý zodpovedá prechodu do akútnej leukémie. Liečba sa orientuje – odhliadnuc od imunoterapie – podľa chorobných symptómov. Najlepšiu prognózu sľubuje transplantácia kostnej drene, naproti tomu sa dobré výsledky dosiahli hlavne u detí chemoterapiou.

Všeobecné informácie

Leukémia znamená „bielu krv“. Označenie pochádza zo zvýšeného počtu bielych krviniek v krvi, vyskytujúceho sa pri niektorých formách leukémie. Tento veľký počet bielych krviniek vedie pri stojacej krvi k viditeľnému belavému limbu nad usadzujúcimi sa červenými krvinkami.

Pojem leukémia je hromadným pomenovaním ochorení, ktoré vznikajú malígnymi (zhubnými) zmenami v jednom alebo viacerých z rôznych druhov bielych krviniek (leukocytov) v krvotvorných orgánoch. Malígne bunky sa množia celkom nekontrolovane, nedozrievajú, a preto nemôžu vykonávať príslušnú funkciu zdravých buniek. Následne po množení bez zábran sa rozširuje malígny druh leukocytov v krvotvornej kostnej dreni, eventuálne aj v iných orgánoch. Leukemické bunky odtiaľ prestupujú do krvi. Rôzne druhy leukémie sú podrobne popísané v nasledujúcich odstavcoch. Pritom sa hlavne rozoznáva chronická a akútna leukémia.

Tvorba krvi

Malé šedé bunky sú červené krvinky. Iné typy buniek sú formou leukocytov: granulocyt; Eo: eozonofil; mono: monocyt; lymf: lymfocyt.

V krvi zdravého človeka cirkulujú rôzne druhy buniek, ktoré spĺňajú rôzne úlohy a prechádzajú rôznymi vývojovými štádiami. Pritom sú odumierajúce krvné bunky neustále nahrádzané novými krvinkami. Prípadnej nadmernej produkcii sa zabraňuje rôznymi riadiacimi mechanizmami. Novotvorba krviniek nastáva v kostnej dreni, hlavne v chrbtici.

Červené krvinky (erytrocyty)

Z určitých kmeňových buniek kostnej drene sa rôznymi štádiami dozrievania vyvíjajú červené krvinky, ktoré po ukončení procesu zrenia prechádzajú z kostnej drene do krvi, a tam spĺňajú úlohu transportu kyslíka z pľúc do jednotlivých telových buniek a úlohu odvádzania CO2 z tkanív do pľúc. Erytrocyty majú priemernú dĺžku života asi 100 až 120 dní.

Biele krvinky (leukocyty)

Rovnako sa z kmeňových buniek rôznymi štádiami zrenia v kostnej dreni a v lymfatických orgánoch, ako sú lymfatické uzliny, týmus a slezina, vyvíjajú rôzne druhy bielych krviniek, ktoré tam a v krvi spĺňajú rôzne úlohy obranyschopnosti organizmu na odstránenie pôvodcov ochorení a odpadových látok. Leukocyty majú dĺžku života od 3 do 120 dní, v krvi však len asi 1 deň. Biele krvinky (leukocyty) sa podľa ich vzhľadu rozdeľujú do troch skupín. Granulocyty sú pritom so 60 – 70 % leukocytov najväčšou podskupinou. Ďalšími druhmi leukocytov sú lymfocyty s 20 – 30 % a monocyty s 2 – 6 %. Každá z týchto podskupín spĺňa inú funkciu.