Väčšinou sa nasadzujú pri kombinovaných terapiách podľa pred tým určených schém, ktoré môžu dosahovať miery vyliečenia 70 až 80 %.

Prvá tzv. remisná indukčná liečba má znížiť počet malígnych buniek o minimálne mocninu desiatich. To sa pri ALL v detskom veku dosiahne v 95 %. Následnou tzv. konsolidačnou liečbou sa majú zničiť ďalšie leukemické bunky. Tzv. remisná konzervatívna chemoterapia trvá minimálne 2 až 3 roky. Jej cieľom je kompletná remisia, tzn. úplná regresia ochorenia spojená s normalizáciou krvného obrazu a kostnej drene a so zmiznutím ďalších chorobných prejavov.

Pri transplantácii kostnej drene sa po umŕtvení napadnutej kostnej drene pacienta prenesú zdravé bunky kostnej drene od darcu. „Chorá“ kostná dreň sa umŕtvuje prostredníctvom chemoterapie s vysokými dávkami a prostredníctvom celotelového ožiarenia. Pritom musia byť zachytené všetky leukemické bunky. Bunky darcu sa potom podávajú ako infúzia a usídľujú sa v kostnej dreni príjemcu. Problémom je dočasná slabosť obranyschopnosti organizmu kvôli chýbajúcej vlastnej produkcii leukocytov v dobe medzi umŕtvením vlastnej kostnej drene a „rastom“ transplantovanej kostnej drene darcu. Pacient sa preto musí v čase oslabenia obranyschopnosti organizmu po zničení vlastného imunitného systému vrátane malígnych (zhubných) leukocytných buniek a opätovného budovania intaktného imunitného systému vďaka kostnej dreni darcu, chrániť hlavne pred choroboplodnými zárodkami. Každý, inokedy neškodný zárodok, by v čase chýbajúceho imunitného systému organizmus zničil a pacienta usmrtil. Túto kritickú fázu musí preto pacient stráviť v sterilnom prostredí na osobitných oddeleniach.

Ďalší problém predstavuje nutnosť vhodnej kostnej drene darcu. Transplantovaná kostná dreň vybuduje v tele pacienta celkom nový imunitný systém. Transplantovaná kostná dreň má pritom niektoré vlastnosti darcu kostnej drene. Novo vybudovaný imunitný systém „nevie“, že sa už nenachádza v darcovi, ale v inom organizme (v organizme príjemcu = pacienta). Ak sa darca a príjemca príliš odlišujú, tak nový imunitný systém považuje príjemcu za „cudzieho“ a jeho organizmus napadne. Nájdenie darcu kostnej drene s - podľa možnosti -rovnakými vlastnosťami tkanív ako sú tie pacientove, je preto veľmi dôležité, ale žiaľ aj veľmi drahé a ťažké. Novšie snahy preto o. i. smerujú k tomu, aby sa v laboratóriu z buniek kostnej drene vytriedili zdravé kmeňové bunky, tam sa umelo rozmnožili a dali pacientovi k dispozícii ako „darcovská“ kostná dreň. Bolo by to perfektné, lebo darca a príjemca by boli identickí. Pri tomto spôsobe treba vyriešiť niekoľko ťažkostí, ako napr. spoľahlivé oddelenie zdravých kmeňových buniek od malígne (zhubne) zmenených buniek. Pretože je pri ALL prognóza na dlhú dobu po 1. remisii veľmi dobrá, prevádza sa transplantácia kostnej drene až po recidíve (opätovnom výskyte ochorenia).

Ožarovanie lebky nasleduje pri diagnostikovanom napadnutí mozgových blán. Môže sa však robiť aj profylakticky, pretože pri ALL často dochádza k napadnutiu mozgových blán (meningiosis leucaemica); tie sú tiež zdrojom komplikácií a recidív. Okrem toho sa ožarujú nádory mediastína (veľké nádorové uzly medzi oboma pľúcnymi lalokmi) – väčšinou následne po chemoterapii.
Doplnkovými terapeutickými opatreniami sú nahradenie krvných buniek, čiže transfúzia erytrocytov a trombocytov, iniciácia novej tvorby leukocytov podávaním G-CSF a GM-CSF, profylaxia proti infekciám resp. liečba infekcií.

Prognóza ALL

ALL vedie, ak sa nelieči, v priebehu niekoľkých mesiacov k smrti. Terapiou cytostatikami (tzv. chemoterapia) možno naproti tomu dosiahnuť často roky trvajúcu remisiu (regresiu) a uzdravenie. Po 5 rokoch žije ešte 80 % detí chorých na ALL a približne 60 % liečených mladistvých a dospelých, po 10 rokoch ešte 50 %.

Neskoršie následky

Neskoršími následkami terapie môžu byť orgánové poškodenia na mozgu, pľúcach, orgánoch produkujúcich hormóny a na pečeni, ako i zvýšené riziko metastáz. Pacienti často bývajú i neplodní. Tieto vedľajšie následky terapie sa viac než vyvážia zjavným zlepšením prognózy. Aktuálne snahy smerujú k menej škodlivej terapii pri rovnakej miere úspešnosti.


Menštruačné krvácanie, anomálie pri menštruačnom krvácaní

Prehľad

Pod anomáliami pri menštruačnom krvácaní rozumieme odchýlky od normálneho mesačného cyklu ženy. Je zmenená buď sila krvácania alebo interval medzi krvácaniami. Patrí k tomu aj vynechávanie periódy (amenorea) a silné menštruačné bolesti (dysmenorea). Príčiny siahajú od funkčných alebo hormonálnych porúch cez organické zmeny až po celkové ochorenia a genetické defekty. Podľa druhu anomálie pri krvácaní a v závislosti od túžby po dieťati sa odlišujú ďalšie kroky pri vyšetrovaní a liečba.