Arteriálna trombóza
•cievne zmeny pri artérioskleróze a jej rizikových faktoroch ako je fajčenie, vysoký krvný tlak (hypertónia), cukrovka (diabetes mellitus) alebo nadváha (adipozita)
•užívanie liekov, napr. hormonálnych prípravkov obsahujúcich estrogén (antikoncepčné pilulky)
•zápaly ciev

Symptómy

Ťažkosti sú v počiatočnej fáze ochorenia často necharakteristické. Ako jasné príznaky žilovej trombózy dolných končatín platia spontánne bolesti alebo bolesti pri záťaži, ktoré sa pri zvýšenej polohe zlepšia, tlaková bolesť na vnútornej strane chodidla (Payrov príznak) a počas trombózy v žile, bolesti v lýtku pri ohnutí chodidla (Homansovo znamenie), bolesti v lýtkach pri tlaku (Meyerov príznak), rastúci opuch s nárastom obvodu nohy ako i zosilnené vyrysovanie povrchových žíl („varovné žily“). Trombózy na pažiach sú často veľmi bolestivé, paža je opuchnutá a na povrchu vykazuje zosilnenú žilovú kresbu.

Diagnóza

Ak na základe ťažkostí pacienta existuje podozrenie na flebotrombózu, je na potvrdenie diagnózy nutné okamžité nasadenie zobrazovacích vyšetrovacích metód, lebo úspech terapie závisí od „veku“ trombózy.

Najvhodnejšou metódou na dôkaz trombózy ako i na určenie jej rozsahu je ešte stále röntgenologické vyšetrenie pomocou kontrastnej látky (flebografia). Pre skúseného vyšetrujúceho lekára sú rovnako vhodné špeciálne vyšetrenia ultrazvukom (Dopplerova sonografia). V poslednom čase sú k dispozícii látky, ktoré pri ultrazvuku umožňujú lepšie zobrazenie krvného toku. Ich nasadenie pri diagnostikovaní trombózy sa v súčasnosti skúma.

Terapia

Trombus ostáva vo svojej pôvodnej forme zachovaný len niekoľko dní. Po zmene štruktúry sa vo svojom konečnom štádiu „jazvovito“ mení a cieva je opäť čiastočne priechodná (rekanalizácia).

Cieľom terapie je v prvom rade obnovenie krvného toku. Táto terapia závisí od „veku“ trombu a je úspešná len počas prvých 10 dní po vzniku trombu. Obnova krvného toku môže na jednej strane nastať pomocou medikamentózneho rozpustenia trombu. Na druhej strane sú k dispozícii chirurgické metódy. Buď odstránenie uzavretia pomocou odstránenia zrazeniny (trombektómia) alebo premostenie uzatvoreného úseku cievy pomocou cievnej protézy (bypass).

V druhom rade smeruje terapia trombózy k tomu, aby sa zabránilo ďalšiemu rastu trombu ako i neskorším následkom resp. komplikáciám. Liečba sa začína intravenóznym podávaním heparínu a neskôr, po cca. jednom týždni sa môže zmeniť na orálne užívaný prípravok (Marcumar). Aby sa zabránilo recidíve trombózy, mala by sa táto liečba prevádzať minimálne 6 mesiacov. Okrem toho je nutné nosenie kompresívnych pančúch. Na posúdenie priebehu ochorenia sa ponúka pravidelné meranie obvodu postihnutej končatiny.

Komplikácie

Najviac obávanou komplikáciou trombózy je vytvorenie embólie uvoľnením a odplavením trombu. Ten sa môže krvnou dostať do pľúc (pľúcna embólia) alebo do mozgu (mozgová porážka) a viesť dokonca k smrti. Rovnako vážnou komplikáciou, ktorá ohrozuje život, je osídlenie trobmu baktériami a rozšírenie tohto zápalu na krvnej ceste (sepsa).

Veľmi dlhotrvajúcu komplikáciu predstavuje vytvorenie kŕčových žíl, keď cieva s trombom ostane uzavretá a vytvoria sa „obchvatné“ cesty povrchovými žilami. Trvalé bránenie toku krvi hlavne z nôh môže nakoniec ústiť do vytvorenia vredov (ulcus cruris), ktoré majú veľmi zlé vyhliadky na liečenie (takzvaná „otvorená noha“).

Profylaxia

•užívanie liekov proti zrážaniu krvi (heparín)
•orálne antikoagulanciá (Marcumar)
•používanie sťahovacích pančúch pred operáciami alebo po pôrodoch
•včasný pohyb
•liečebná gymnastika
•všeobecne vyhýbanie sa rizikovým faktorom ako je fajčenie, nadváha alebo užívanie antikoncepčných piluliek
•pri arteriálnych tromboembóliách kyselina acetylsalicylová (Acylpirín)
•dostatočný prísun tekutín
•po prekonanej venóznej trombóze dolných končatín sa odporúča, napr. pomocou špeciálnych „žilových vankúšov“, spávať s vysoko položenou (položenými) nohou (nohami), a síce 15 – 20 cm vyššie než srdce