Šváb americký (Periplaneta americana)
Vo voľnej prírode žijú šváby väčšinou na zemi pod listím, tlejúcim rastlinstvom, pod kôrou starých stromov či pod kameňmi.Niektoré sa však celkom prispôsobili životu v ľudských obydliach a spolu s ľudmi sa rozšírili po celom svete, takže hovorýme o nich ako o celosvetových, kompozitných živočíchoch.Šváby nepohrdnú ničím, nejakým materialom. Bez rozpakov sa pustia do zväzku kníh, kde je glej alebo škrob, a nezaváham ani pri kréme na topánky.So švábom americkým sa stretávame najmä v trópoch, ale bežne aj v prístavných mestách.Často ho chovajú aj v rôznich vedeckých laboratóriách.Patrí medzi največšie druhy švábov a od nášho 25 milimetrového švába obyčajného (Blatta orientalis) sa líši aj dobre vyvinutými dvoma pármi krídiel, ktoré má samček aj samička.Napriek vedeckému pomenovaniu nepochádza šváb americký z Ameriky, za jeho pravlasť sa pokladá severná Afrika.Samičky švábou kladú vajíčka do zvláštnych schránok, ktoré majú tvar tobolky a nazývajú sa ootéky.Tieto schránky nosia samičky istý čas na konci bruška, až neskôr ich uloži na vhodné miest.Asi po dvoch mesiacoch sa z vajíčok liahnu nymfy.Tie rastú veľmi pomaly: vývoj po dospelé okrídlené imága – samčela alebo samičku – môže trvať aj niekoľko rokov.Zvyčajne však šváby dospievajú za jeden rok, počas ktorého sa 6 až 12 krát zvliekajú.
Šváby sa môžu stať pre človeka úplnou pohromou, a to prále pre hrozivé rozšírenie a neviberavosť ´´v stravovaní´´.K dobru sa im ráta azda len to, že nespôsobujú ani neprenášajú nijaké ochorenie.Pre prírodovedcou sú šváby dôležitou živočíšnou skupinou. Vďaka početným fosílnym nálezom vieme, že je to veľmi stará skupina.Vymreté druhy, ktoré žili na našej planéte už pred 300 miliónmi rokov, sa vzhľadom veľmi nelíšili od dnešných.A pre tento starobylý pôvod zaraďujeme šváby do malej skupiny živočíchou, ktoré nazývame živé skameneliny.