Úplne iná je situácia napr. v Afrike. Odhaduje sa, že je tam v súčasnosti infikovaných dobrých 29,4 milióna ľudí. AIDS sa medzičasom stal otázkou existencie pre radu štátov. Preto je postoj prezidenta Južnej Afriky obzvlášť nepochopiteľný. Ten existenciu AIDS ako samostatného ochorenia spochybňuje a hovorí o ochorení z chudoby. Takéto nebezpečné tvrdenie podobného druhu bolo šírené pred niekoľkými rokmi aj v Nemecku pod heslom „lož o AIDS“. Vďaka medzičasom už existujúcemu presnému pochopeniu infekcie vírusom HIV a AIDS je dávno dokázaná neudržateľnosť takýchto tvrdení.


Z histórie

1980

Počas roka 1980 sa predovšetkým v Los Angeles, New Yorku a San Franciscu vyskytli choroby, resp. priebehy chorôb, ktoré v tejto forme predtým neexistovali. Najprv boli postihnutí výlučne homosexuálne orientovaní muži. Postihnutí trpeli na napadnutie parazitami, na Kaposiho mnohonásobný idiopatický hemoragický sarkóm alebo na špeciálny zápal pľúc, na pneumóniu Pneumocystis-carinii. Pri krvných vyšetreniach sa ukázalo, že podiel T-lymfocytov - to sú určité leukocyty, ktoré zohrávajú osobitnú úlohu pri obranyschopnosti organizmu – klesol z normálnych 4000 až 6000 na µl krvi čiastočne až blízko k nule. To znamenalo (a znamená) trvalé oslabenie životne nevyhnutnej obranyschopnosti organizmu. To vedie k tomu k možnému výskytu ťažkých ochorení.

V rovnakom čase vyvolali podobné prípady nutnú pozornosť, aj keď oneskorene, v roku 1977 v Kopenhagene a 1978 v Paríži. Jeden frankokanadský steward leteckej spoločnosti vyhľadal v roku 1980 lekára kvôli hnedému fľaku na koži. Intenzívnymi otázkami sa ozrejmilo, že mal často a po mnoho rokov vo veľkých častiach sveta homosexuálny pohlavný styk.

V roku 1980 bolo zaznamenaných okolo 80 prípadov tejto novej choroby s asi 26 mŕtvymi. Štátne zdravotnícke úrady v USA začali skúmať príčiny tohto ochorenia. Vznikli mnohoraké hypotézy a teórie, ale žiadne presvedčivé dôkazy. V tomto čase sa verilo, že touto chorobou sú postihnutí len homosexuálne orientovaní muži. Začalo sa priamo s kriminálnym pátraním po informáciách a kontaktných osobách už práve infikovaných, resp. chorých. Neskôr bol hore uvedený steward označený ako „pacient O“, čiže ako prvotne infikovaný.

1981

V roku 1981 sa objavili prvé vážne upozornenia na to, že pôvodcom ochorenia by mohol byť vírus, prenášaný napr. spermiami alebo krvou. Avšak vedecky jasný dôkaz vtedy nemohol byť podaný. Medzitým bolo známych 125 prípadov pri úmrtnosti okolo 40 %. Choroba sa v tomto čase označovala ako „rakovina teplošov (rakovina buzerantov)“ alebo ako „pneumónia teplošov (pneumónia buzerantov)“. Aj v ostatných krajinách sa vyskytli ochorenia vo zvýšenom množstve, tak napr. vo Francúzsku, kde bolo v danom roku ca. 20 prípadov úmrtia.

1982

Veľký zmätok vznikol, keď na Miami (USA, spolkový štát Florida) ochoreli Haiťania, ktorí neboli homosexuálne orientovaní; okrem toho ochoreli v New Yorku na túto záhadnú chorobu novorodenci a chorí na hemofíliu. Medzičasom bolo registrovaných 400 prípadov ochorení s 270 mŕtvymi. Zdalo sa, že ochorenie nadobúda rozmery epidémie.

Verejnosť sčasti reagovala extrémne hystericky. Ako pôvodcovia tejto nevysvetliteľnej choroby boli menované lekárske experimenty CIA alebo KGB, antihomosexuálni pravicoví radikalisti alebo dokonca UFO. Silne veriaci videli v tejto chorobe trest od Boha za, podľa nich, hriešne správanie sa homosexuálov.

Postupne sa v odborných kruhoch prichádzalo čoraz viac k názoru, že pôvodcom ochrenia musí byť vírus, prenášaný spermiami alebo krvou. Preto sa požadovalo zatvorenie saún pre homosexuálov v Los Angeles a San Franciscu, v ktorých bola praktizovaná sexualita s často meniacimi sa partnermi; ako aj vylúčenie homosexuálov z radov darcov krvi. Tieto zámerné opatrenia narazili na odpor hnutia rozhorčených homosexuálov, ktorí sa obávali opätovnej diskriminácie, a práve sa snažili v puritánskej Amerike emancipovať. Aj firmy vyrábajúce krvné produkty, odmietli z dôvodu výdavkov nešpecifické kontroly. Test zodpovedajúci dnešnému štandardu vtedy nemohol existovať, lebo vírus ešte nebol identifikovaný.

Okrem mnohých inštitútov pátrali medzičasom po pôvodcovi ochorenia aj Luc Montagnier z Pasteurovho Inštitútu v Paríži a americký bádateľ zaoberajúci sa vírusmi Robert Gallo.