Bakteriálna úplavica, šigelóza

Prehľad

Úplavica je hnačkovité ochorenie, ktoré je povinné hlásiť, a ktoré je rozšírené najmä v rozvojových krajinách. Ide pri ňom o bakteriálnu infekciu shigellou dysenteriae, ktorá sa prenáša pitnou vodou a kontaminovanými potravinami. Po inkubačnej dobe jeden až tri dni dochádza k horúčke a vodnatým hnačkám, ktoré sa však následne môžu stať krvavo-hlienovito-hnisavé. Ťažké, aj život ohrozujúce chorobné priebehy sa môžu vyskytnúť najmä u malých detí, starých ľudí a osôb s oslabeným imunitným systémom. Diagnóza vyplýva z klinických symptómov, ako aj z vyšetrenia stolice. Od vývoja antibiotík, ktoré sa nasadzujú na liečbu úplavice, sa prognóza značne zlepšila.

Pôvodca

Pri pôvodcovi ochorenia ide o shigellu dysenteriae; to sú gramnegatívne, nepohyblivé, baktérie netvoriace spóry, ktoré produkujú bunkové jedy (toxíny) a sú veľmi citlivé na vysušenie.

Vstupná brána nákazy

Prijatie pôvodcov nastáva orálne, už 10 zárodkov stačí, aby spôsobili ochorenie; zdrojom infekcie je stolica akútne chorých osôb alebo pacientov bez symptómov, ktorí však majú baktérie v stolici, takzvaní bacilonosiči.

Výskyt a nakazenie

Úplavica je rozšírená na celom svete. Zlé sanitárne pomery a teplá klíma však podporujú rozšírenie, kvôli čomu sa úplavica v prvom rade vyskytuje v rozvojových krajinách.

Inkubačná doba

Inkubačná doba činí 1-3 dni.

Symptómy

Šigely sa dostanú do úst infikovanými predmetmi, rukami, pitnou vodou, potravinami alebo muchami. Najprv sa rozmnožujú v spodnom tenkom čreve. Počas prvých dní choroby sa objavuje horúčka, nevoľnosť, zvracanie, bolesti hlavy, kŕče v bruchu a vodnaté hnačky. Ochorenie začína typicky náhle.

V tenkom čreve vnikajú šigely do sliznice a vedú k fibrinóznemu, vredovitému zápalu. Následkom sú krvavo-hnisavo-hlienovité hnačky. Tie sa objavujú 10-40 ráz denne a sú sprevádzané ťažkými kŕčmi. Na začiatku ešte obsahujú časti stolice, neskôr už len sklovitý hlien, krv a pri vredoch hnis. Najmä u starých ľudí, malých detí a pri oslabenom imunitnom systéme sa objavujú ťažké priebehy so stratou vedomia, meningizmom, vysokou horúčkou až smrťou.

Okrem opísanej formy existujú však aj miernejšie priebehy až po bacilonosičov bez symptómov. Pôvodcovia po štyroch týždňoch spontánne zo stolice zmiznú alebo sa nadlho usadia v hrubom čreve a majú za následok takzvaných dlhodobých bacilonosičov.
Značnou komplikáciou je enormná strata vody a minerálnych solí spôsobených častými hnačkami, ktoré môžu skončiť zlyhaním krvného obehu. Pri neliečení môžu vredy prederaviť stenu čreva, a potom spôsobiť život ohrozujúci zápal podbrušnice.