Ekológia

E K O L Ó G I A

Termín svetová ekológia používal nemecký zoológ Ernst Haeckel (1834-1919), prezývaný „nemecký Darwin”. Definoval ju ako „vzťah živočíchov k životnému prostrediu organickej i anorganickej podstaty”. Koreň slova tvorí grécky výraz oikos, čo znamená domov alebo miesto, kde sa žije. Haeckel chcel povedať, že rastlinám, hmyzu, zvieratám a prostrediu, v ktorom žijú, sa nedá porozumieť, ak ich budeme skúmať oddelene. Jednotlivé vzťahy tvoria totiž jediný ucelený komplex. Ekológia však neznamenala viac než slovo, pokým za ním vedci v 20. storočí nezačali hľadať konkrétny význam.

V 20. rokoch nemecký biológ August Thienemann prišiel s teóriou trofických vzťahov, ktorá rozdeľuje rôzne organizmy podľa toho, akú časť potravinového reťazca tvoria. Najnižšie stoja zelené rastliny, ktoré slnečnú energiu premieňajú na potravu bylinožravcov. Tieto naopak požierajú mäsožravci. Britský ekológ Charles Elton (1900) 20 rokov študoval živočíchy žijúce na lúkach v lesoch a vo vodných tokoch v okolí Oxfordu. Tak vznikla jeho teória o ekologických útočištiach (úlohách, ktoré zastávajú jednotlivé organizmy). Poukazoval aj na to, že Thienemannovy trofické stupne majú tvar pyramídy, pričom najväčší počet živočíchov tvorí jej úpätie, a naopak na špičke zostáva len niekoľko predátorov, akým je napríklad líška.

Stúpajúci význam ekológie narušil pohodlné vedecké rozdelenie prírody do rôznych kategórií. Ekológia pôvodne bola odevetvím biológie, v 60. rokoch potom však navýšila na politickom význame. Obavy z rozrastajúceho sa ľudstva, znečisteného ovzdušia a ubúdajúcej panenskej prírody sa dajú riešiť len s pomocou ekologických pojmov. Theodore Roszak, ekológiu v roku 1973 označil za „podvratnú vedu”, ktorá je „holistická, vnímavá, dôverčivá, ktorá úmyselne neškodí a ktorá má hlboko zakorenené estetické cítenie”.

Od tej doby sa ekológia stala ako pojmom, tak aj vedou. V dôsledku pokroku v priemysle, poľnohospodárstve a technológie vytvárame stále nové typy odpadu. Plyny, kvapaliny, pevný odpad, odpadky z domácností a kanalizačné splašky - to všetko naďalej prispieva k znečisťovaniu životného prostredia a na niektorých miestach je úroveň znečistenia už nebezpečne vysoká. V rovnovážnom ekologickom životnom prostredí odpady zhnijú a pri tom vznikajú užitočné materiály. Napríklad zo spadnutého listu vzniká prírodný kompost, ktorý obohacuje zem v miestach, kde rastliny odčerpali živiny. Hmyz a menšie organizmi rozkladajú zvierací trus, pričom sa uvoľňujú dôležité zložky späť do vzduchu i do zeme. Modelom moderného života by malo byť také životné prostredie, v ktorom sa dobre darí mnohým životným formám.


OBEH VODY V PRÍRODE

Základnými zložkami obehu vody v prírode sú výpary, zrážky, povrchový, podpovrchový a podzemný odtok a voda akumulovaná v prírodných a umele utvorených nádržiach. V závislosti od teploty sa voda vyskytuje vo všetkých troch skupenstvách: v tuhom (ľadovec, ľad, sneh a pod.), kvapalnom (voda morí, riek, jazier, dážď, podzemná voda) a plynnom (vodné pary v ovzduší, nad zemským povrchom i v póroch a dutinách zemskej kôry). Voda nachádzajúca sa na zemi a v zemi je v ustavičnom cyklickom pohybe, ktorého hnacou silou je slnečné žiarenie a zemská gravitácia. Zem prijíma žiarenie od Slnka, zemský povrch sa zohrieva, voda sa premieňa na paru, ktorá vystupuje do atmosféry. V chladnejšom prostredí atmosféry sa vodné pary kondenzujú a tvoria oblaky, v kvapalnom alebo v tuhom skupenstve padajú na zemský povrch a začnú ihneď (alebo v prípade tuhých zrážok s väčším alebo menším oneskorením) po ňom stekať alebo doň vnikať. Časť spadnutých zrážok sa opäť vyparí a pokračuje od začiatku. O malom, skrátenom alebo kontinentálnom vodnom obehu hovoríme vtedy, ak sa voda vyparí ešte na súši, a potom sa v podobe zrážok vracia späť na zem v jej vyšších polohách.


ZNEČISŤOVANIE ZEME

Znečisťovanie Zeme je typom znečisťovania životného prostredia, ktoré sa najhoršie meria a kontroluje. A zem sa ťažšie čistí ako vzduch alebo voda. Zem sa zneužíva k zbavovaniu odpadu z domácností i z priemyslu. Kaly z čističiek odpadových vôd sa zvyčajne vypúšťajú do zeme, alebo ako suspenzia vo vode, alebo v suchom či polosuchom stave. Kaly obvykle obsahujú užitočné množstvo živín, ako je dusík a fosfor, ale môžu tak tiež obsahovať nežiadúce množstvo silne toxických (jedovatých) kovov. Odpadové vody z domácností a väčšinou normálnych odpadových vôd z priemyslu sa spolu s pôdou rozkladajú. Ale mnoho škodlivých odpadových materiálov takto nezmizne. Z tohto dôvodu množstvo štátov v súčasnosti prevádzajú obecný monitoring nebezpečných látok v zemi a kontrolujú úroveň týchto látok vo vláknach rastlín, živočíchov, v potravinách a u ľudí.

Cieľavedomá starostlivosť o životné prostredie je jednou z najdôležitejších úloh súčasnosti. Jej komplexné riešenie je natoľko široké, že vyžaduje aktívny a uvedomelý postoj všetkých občanov našej spoločnosti. To však predpokladá, že každý občan bude mať patričné vedomosti z oblasti životného prostredia. Hlavným cieľom je správne pochopiť vzájomný vzťah človeka a jeho životného prostredia a vypestovať také postoje, ktoré sú potrebné pri utváraní zdravých podmienok pre rozvoj spoločnosti a každého jednotlivca. To znamená, že pri výchove k starostlivosti o životné prostredie sa musia vyvážene spájať politické, ekonomické, sociologické, technické, ekologické, hygienické, estetické i etické aspekty starostlivosti o životné prostredie.
Akcia vedúca k znižovaniu znečistenia životného prostredia je životne dôležité, pokiaľ má život na Zemi i naďalej pokračovať. Takéto akcie môžu prevádzať len vlády, ktoré sú bohaté, pretože je to nákladné. Za svoje prežitie by sme mali byť ochotný zaplatiť vysokú cenu.