Prítomnosť ťažkých kovov, zložiek poľnohospodárskych pesticídov vedie k nahromaďovaniu týchto toxických, karcinogénnych látok v telách živočíchov a človeka. To má za následok chorobné prejavy. Kvalitná voda má pre človeka okrem základného biologického významu aj význam zdravotný, kultúrny, estetický a je potrebná pre výrobu liekov, potravín, priemyslových výrobkov. Z hľadiska ekonomického sa využíva v rozličných oblastiach spoločenskej činnosti najmä voda pitná. Moderná spoločnosť potrebuje čoraz viac kvalitnej vody. Mimoriadne nebezpečné pre organizmy vodného ale aj pôdneho prostredia sú takzvané kyslé dažde, vznikajúce rozpúšťaním priemyslových exhalátov vo vodných parách a utváraniu silných kyselín. Kyslé dažde vyplavujú z pôdy mnohé mikroprvky (napr. Ca, Mn, Na, K ), čím sa výrazne zhoršuje kvalita jej, aj vodného prostredia. Kyslé dažde majú výrazný dopad aj na živočíchy.

Vysoký obsah soli vo vodnom prostredí sa stáva výrazným rizikovým faktorom pre mnohé druhy rastlín v bezprostrednej blízkosti ciest i väčších vzdialeností. Sladkovodné živočíchy vydržia len menšie zvýšenie soli vo vodnom prostredí. Zvýšené množstvo soli v pitnej vode sa stáva vážnym rizikovým faktorom aj pre organizmus človeka. Soľ ohrozuje nielen živé systémy, ale zapríčiňuje aj mnohé škody, najmä koróziu kovov, čím sa zhoršujú technické parametre ich materiálov, je ohrozená bezpečnosť dopravy a najmä sám človek. Hladina svetového oceánu bola nižšia ako dnes. Hladina svetového oceánu bola približne nižšia o 130 až 135 metrov.