Ihličnaté stromy na Slovensku
ÚVOD
Definícia lesa:
Porast, v ktorom je vyvinutý strop z korún stromov. Les sú stromy mnohých vtákov, od stehlíkov, ktoré sa živia semenami, až po veľké dravce. Avšak ihličnaté lesy, ktoré vysadili ľudia a kde sú všetky stromy rovnakého typu, výšky a veku, obýva menej vtákov.
Ihličnaté lesy prevládajú vo vyšších polohách hôr a na najchladnejšom severe. Ihličnaté lesy rastú vyššie ako bukové lesy. Žijú tu rysy, kuny, vretenice, vlci, medvede, tetrovy. Ihličnaté stromy majú štíhle kmene, sú pružné a dokážu odolať silnému vetru. Ihličiny sa dobre prispôsobili chladnému počasiu. Tvar týchto stromov umožňuje kĺzanie snehu z konárov. Vďaka štíhlym kmeňom i korunám dokážu rásť ihličnaté stromy blízko seba a tak sú tieto lesy pomerne husté. Na miestach kde preniká svetlo až na zem rastú borievky, mach, tráva, lišajníky. Pôda tu nie je veľmi bohatá na živiny. Chlad, veľa vlahy a menej úrodná pôda vyhovuje smrekom. Vyššie nad smrekovými lesmi rastie už len kosodrevina a sú tam lúky. Medzi kosodrevinou žijú kamzíky, svište, orly a piskory.
Pre zaujímavosť: - najrozsiahlejší les na svete je sibírsky ihličnatý les (tajga), ktorý pokrýva územie 11 miliónov km2. - ročne je zničených 105 000 km2 lesov, hlavne tropických pralesov čo je 2 krát viac ako je rozloha územia Slovenska.
Smrek obyčajný Picea abies
Najrozšírenejší ihličnatý strom na Slovensku. Vysoký až veľmi vysoký strom s priamym kmeňom, ihlanovitou korunou a plochým zakorenením. Dorastá do výšky 30-50m (až 60m), s 2m hrubým kmeňom. V lesoch sa dožíva až 150 rokov a v pralesoch až 500 rokov. Ihličie má krátke a pichľavé. Dozreté šišky sú 10-16cm dlhé, svetlohnedé, ovisnuté a v celosti opadávajúce. Drevo sa používa v stavebníctve a na výrobu hudobných nástrojov.
Jedľa biela Abies alba
Kráľovná našich lesov. Vysoký až veľmi vysoký strom s priamym kmeňom. Dorastá do výšky 30 – 40m (až 70m) a dožíva sa aj 500 rokov. Ihličie má na spodnej strane dva biele voskové pásiky. Šišky sú stojace, postupne odhora sa rozpadajúce. Najväčšia jedľa na Slovensku rastie v Ružíne v okrese Prešov a je vysoká 40m, hrubá 130cm a stará asi 400-500 rokov. Drevo sa používa v stavebníctve a nábytkárstve.
Borovica sosnová (sosna) Pinus sylvestris
Stredne vysoký až vysoký strom s rovným a štíhlym, niekedy však hrčovitým a pokrúteným kmeňom, s vysoko posadenou korunou, za mlada kužeľovitou, neskoršie klenutou až dáždnikovitou, často iba ker. Narastie do výšky 20 – 40m, za priaznivých podmienok až 48m a môže sa dožiť až 600 rokov. Ihlice rastú po dvoch a sú dlhé 3 – 7cm. Šišky má vajcovito kužeľovité visiace. Je nenáročná a odolná, dokáže rásť na pieskoch, skalách aj mokradiach. Drevo sa používa v stolárstve, nábytkárstve a v minulosti sa z neho robili lodné sťažne.
Smrekovec opadavý Larix decidua
Na jeseň zhadzuje ihličie. Vysoký strom s priamym, dolu často šabľovito zakriveným kmeňom a tupou kužeľovitou korunou. Môže dosiahnuť výšku až 50m, hrúbku 1,5m a dožiť sa 600 – 700 rokov. Má svetlozelené mäkké nepichavé ihličie rastúce po 30 – 40 vo zväzočkoch ktoré na jeseň opadáva. Dozreté šišky sú malé, vajcovité, svetlohnedé, neskoršie sivé, po vysemenení dlho zotrvajúce na strome. Drevo sa používa v stavebníctve, stolárstve, nábytkárstve a v minulosti sa používalo na stavbu lodí a vodné stavby. Borovica horská – kosodrevina Pinus mugo
Veľký ker s hrubými poliehavými kmeňmi, dorastajúci do výšky 3 – 5m , ktorý sa môže dožiť 200 – 300 rokov. Ihlice dlhé 3 – 8cm vyrastajú husto po dvoch a sú tuhé, trochu krivé alebo skrútené. Dozreté šišky sú malé 2 – 5cm a rastú jednotlivo alebo v skupinkách po 2 až 4. Rastie nad pásmom lesov vo vyšších nadmorských výškach. Je odolná a používa sa na spevnenie svahov a slúži ako úkryt pre zver. Bráni vzniku snehových a kamenných lavín. Je zákonom chránená.
Tis obyčajný Taxus baccata
Nízky až stredne vysoký strom s hustou kužeľovitou alebo nepravidelnou korunou. Rastie neobyčajne pomaly a dorastá najviac do výšky 20m (obyčajne do 10m), pričom kmeň môže byť až 50cm hrubý. Často je však krovitý. Dožíva sa veku až 1000 rokov. Ihlice má ploché a končisté na spodnej strane s dvomi sivozelenými pruhmi. Plodom je semenná bobuľa červenej farby, ktorý požierajú vtáky. Rastie roztrúsený v lesoch ( aj v Harmanci pri Banskej Bystrici) ale vysádza sa aj ako okrasná drevina v mestských parkoch. Drevo sa používa v umeleckom rezbárstve. Celý strom okrem plodov je jedovatý. Je zákonom chránený.
Borievka obyčajná Juniperus communis
Zvyčajne 1 – 2m vysoký mnohotvárny ker, zriedkavo aj nízky strom so štíhlym, najviac 15m vysokým kmeňom. Sivozelené ihlice rastú v trojpočetnom praslene, na líci majú biely pruh, odstávajú a sú veľmi pichľavé. Plodom je guľovitá šišková bobuľa, nedozretá zelená, dozretá čiernobelasá, veľkosti hrachu, ktorú požierajú vtáky. Rastie roztrúsená po lesoch a na horských lúkach a pasienkoch. Je nenáročná, mrazuvzdorná a rastie veľmi pomaly. Drevo sa používa v umeleckom rezbárstve a nábytkárstve, na výrobu palíc a fajok. Bobule sa používajú ako korenina a na výrobu alkoholických nápojov.
Ostatné menej rozšírené druhy
Borovica limbová (limba) - Pinus cembra Borovica rakúska - Pinus nigra Borovica Weymouthova (vejmutovka) - Pinus strobus Borievka netanova - Juniperus sabina Duglaska tisolistá - Pseudotsuga menziesii
Záver
Lesy sú na Zemi už 350 miliónov rokov. V poslednej dobe sú lesy poškodzované a vyrubované. Ich plocha sa rýchlo zmenšuje a preto je veľmi dôležité, aby sme ich chránili a nové vysádzali. Stromom vďačíme za pitnú vodu – lesy Slovenska trvale zadržiavajú a postupne nám dodávajú 4,5 miliardy m3 vody, čo je 4 krát viac ako obsahujú všetky naše vodné nádrže. Stromy produkujú kyslík – 1ha lesa trvalo zásobuje kyslíkom 25 ľudí. Stromy filtrujú vzduch – 1ha lesa zachytí ročne 32t prachu. V 1m3 mestského vzduchu je 36000 choroboplodných baktérií, v lesnom vzduchu len 500. Stromy chránia a zlepšujú pôdu – vytvorenie 60cm vrstvy úrodnej pôdy trvá 7000 rokov. Na 1m2 lesnej pôdy sa nachádza 1000m koreňov, ktoré pôdu chránia pred eróziou.
Lesy sú chrámom harmónie a zdravia. Poznávajme ich, milujme ich a chráňme ich.
Zdroje:
Farebný atlas rastlín, D.Randuška, L.Šomšák, I.Háberová, vyd. Obzor. 1983 - 2.Veľká detská encyklopédia, Dorling kindersley, vyd. CESTY, 1997 - Stručná detská encyklopédia prírody, Mark Lambert, vyd. INA, 1996 - Naše stromy a kry, M.Červenka, B.Votavová, vyd. Mladé letá, 1977 -
Linky:
www.lesy.sk - http://sk.wikipedia.org - www.picsearch.sk - www.garten.cz - www.stacs.szm.sk -
|