Sacharidy

Sacharidy plnia mnohé funkcie:

-Zdroj energie (väčšina sacharidov ale hlavne glukóza)
-Štruktúrna (stavebná) funkcia (hlavne celulóza a chitín)
-Zásobná funkcia (v rastlinách škrob, v hubách a živočíchoch glykogén)
-Súčasť enzýmov, hormónov a nukleových kyselín (napr. DNA, RNA alebo ATP)
-Súčasť biologických membrán (glykoproteíny a glykolipidy)

Sacharidy rozdeľujeme na tri hlavné skupiny:
Monosacharidy
Oligosacharidy
Polysacharidy

Cukry (sacharidy) su zloženim 5 cukrov, kde najjednoduchší je glukóza. Glukóza slúži na neprestajnú potrebu telových buniek. Pri prítomnosti inzulínu môže glukóza preniknúť bunkovou membránou a slúžiť ako zdroj energie. Od glukózy sú závislé osobitne nervové bunky. Ak sa im zastaví prísun glukózy na viacej ako 10 – 15 min., odumierajú. Po našom raňajšom prebudení by hladina glukózy v našej krvi mala byť medzi 4,4 – 6,0 mmol/l. Po dobrom jedle hladina glukózy stúpne na 11 mmol/l alebo aj viac a v priebehu niekoľkých hodín sa vráti späť na normál. Naše telo je schopné v priebehu určitého časového úseku patričným spôsobom prijať a spracovať len určité množstvo jednoduchých cukrov. Napriek tomu, že je väčšina cukrov absorbovaná v tenkom čreve, malé množstvá môžu byť vstrebávané aj sliznicou úst, pažeráka a žalúdka.

Monosacharidy (glukóza, fruktóza a galaktóza) nepotrebujú na absorbciu tráviaci proces. Nepotrebujeme zjesť veľa cukru na to, aby bola krv doslova zaplavená touto pohotovo dosiahnuteľnou energiou. Ak sa tak stane, podžalúdková žľaza musí pracovať „nadčas“ a vyrábať inzulín, aby mohol byť prebytočný cukor premenený na tuk. Prebytočný inzulín potom znižuje hladinu krvného cukru pod normálnu hodnotu a vzniká hypoglykémia (stav, keď je hladina cukru v krvi nižšia ako normálna hodnota). Hypoglykémia, ku ktorej občas dochádza, nie je sama o sebe nijako závažná. Pokiaľ sa však často prejedáme cukrom, spôsobíme si tak vznik začarovaného kruhu vedúceho k chronicky nízke hladine krvného cukru. Za týchto okolností môže hypoglykémia predstavovať počiatočné štádium cukrovky.

Malé množstvá cukru nám nič zlé nevykonajú. Musíme však mať na pamäti, že 1 dezert môže zodpovedať až 25 lyžičkám cukru, a že v priemyselne vyrábaných pokrmoch a nápojoch sú skryté veľké množstvá cukru. Priemerný Američan spotrebuje za rok približne 55 kg cukru, čo je oveľa viac než je potrebné pre zdravie človeka. Tomuto problému sa vyhneme, ak budeme svoj jedálny lístok stavať na zložitých sacharidoch, ktoré nájdeme v pšenici, ryži, zemiakoch, fazuli a iných potravinách obsahujúcich škrob. Väčšina zložitých sacharidov sa trávi počas niekoľkých hodín a jednoduché cukry sa uvoľňujú postupne. To umožňuje podžalúdkovej žľaze, pečeni, nadobličkám, obličkám a iným orgánom získanú energiu riadne spracovať.

Naviac vzhľadom na zvýšený obsah vláknin nevedie táto strava k prejedaniu, väčšina žalúdku má predsa obmedzený objem! Výskumy spájajú výskyt infarktov myokardu s nadmerným príjmom cukru. Ľudia, ktorí denne skonzumujú 110 g cukru (asi 22 lyžičiek), sú 5x náchylnejší na infarkt ako tí, ktorí ho skonzumujú iba 60 g (12 lyžičiek). Aj keď deťom nehrozí srdcový infarkt, sú vystavené ďalším škodlivým účinkom veľkého množstva cukru. V našej spoločnosti deti zvyčajne jedia rovnako veľké dezerty ako dospelí. Mnoho dezertov obsahuje 500 alebo aj viac kalórií. Dospelý človek o hmotnosti 70 kg, ktorý taký dezert zje, získa iba asi 7 kalórií na kg; na rozdiel od toho dieťa, ktoré má hmotnosť 15 kg, tak získava 5x toľko – asi 33 kalórií na kg.


Ďalšie škodlivé účinky sú:

- Likvidácia telesných zásob vitamínu B1.
- Podpora zubného kazu tým, že cukor vytvára ideálne prostredie pre rozvoj bakteriálnych kultúr v ústach a spomaľuje vnútorný obeh v zuboch.
- Oslabenie imunitného systému narušením schopnosti bielych krviniek zabíjať choroboplodné zárodky.
- Zvýšenie hladiny krvných tukov (po premene glukózy na triglyceridy).
- Podpora hypoglykémie a neskôr cukrovky.
- Podráždenie žalúdka, ak je v obsahu žalúdka viac ako 10% cukru (roztok cukru dráždi sliznicu žalúdka).
- Zápcha (výživa bohatá na cukor je zväčša chudobná na vlákninu. Zápcha vzniká pri nedostatku vlákniny v strave).