Krv (lat. sanguis, gr. haima) je z morfologického hľadiska mezenchýmové tkanivo, ktorého bunky (hemocyty) sa pohybujú v tekutej medzibunkovej látke (krvnej plazme). Z fyziologického hľadiska je krv rôznorodá tekutina pozostávajúca z krvných buniek a krvnej plazmy.

Medicínske termíny súvisiace s krvou môžu začínať na „hemo-“ alebo „hemato-“ a končiť na „-émia“.

Hlavnou funkciou krvi je dopravovať živiny a základné prvky (napríklad kyslík, glukózu) do tkanív a odvádzať odpadové produkty (napríklad oxid uhličitý, kyselinu mliečnu). Krv transportuje aj bunky (napríklad biele krvinky, krvné doštičky) a rôzne chemické zlúčeniny (napríklad aminokyseliny, tuky, hormóny) medzi tkanivami. Problémy s krvným zložením alebo cirkuláciou môžu viesť k poruchám funkcie tkanív a orgánov.

Medzi druhmi živočíchov existujú v krvi rozdiely.

Ľudia

Ľudská krv je kvapalné tkanivo a jednou z jej hlavných funkcií je transport kyslíka po tele. Zásobuje tkanivá živinami, rozvádza hormóny, odvádza odpadové produkty a obsahuje rôzne zložky imunitného systému, ktoré chránia telo pred infekciou. Priemerný ľudský organizmus obsahuje asi 4 - 6 litrov krvi, čo je asi 8 % telesnej hmotnosti. Dospelí ľudia majú asi 60 ml krvi na kilogram telesnej hmotnosti.

Ľudská krv je červená v rozsahu od svetločervenej, keď je okysličená, po tmavočervenú, keď je odkysličená. Červená farba pochádza z hemoglobínu, čo je metaloproteínová zlúčenina obsahujúca železo vo forme chemickej štruktúry kofaktoru - hému, na ktorú sa viaže kyslík. Existujú populárne mylné predstavy, že odkysličená krv je modrá a že krv sa stane červenou, len keď príde do kontaktu s kyslíkom. Krv nikdy nie je modrá, ale žily sú modré, pretože svetlo je rozptyľované kožou. Navyše krv vo vnútri je tmavočervená a vykazuje slabý svetelný odraz. Žily a tepny vyzerajú podobne, keď sa koža odstráni a pozeráme sa ne priamo.

Krv sa pohybuje v cievach a je poháňaná srdcom, čo je svalové čerpadlo. Prúdi do pľúc na okysličenie, a potom cirkuluje telom cez tepny. Rozptyľuje svoj obsiahnutý kyslík prechodom cez tenké krvné cievy, nazývané kapiláry (vlásočnice). Potom sa vracia do srdca žilami. Článok obehová sústava obsahuje podrobný opis tejto cirkulácie.

Krv transportuje aj metabolické odpadové produkty, lieky a iné cudzie chemikálie do pečene na elimináciu a do obličiek na vylúčenie močom.

Tlmivý roztok kyseliny uhličitej (H2CO3) a hydrogenuhličitanu (HCO3-) je prítomný v prúde ľudskej krvi na udržanie pH medzi 7,35 a 7,45.

Charakteristika

U človeka tvorí krv 8 až 9% hmotnosti tela. Jej objem je priemerne 5 litrov. Stále sa obnovuje - všetky zložky však individuálne. Krv je červená nepriehľadná (viskózna) tekutina prúdiaca v krvných cievach, skladá sa z tekutej zložky - krvnej plazmy (56%), z rôznych typov buniek (červené krvinky, biele krvinky, krvné doštičky) (44%) a spolu s tkanivovým mokom vytvára vnútorné prostredie organizmu. Krv sa nedostáva do priameho styku s tkanivami - prúdi v uzavretých rúrkach a predovšetkým sprostredkováva prenos látok a dýchacích plynov medzi vonkajším a vnútorným prostredím. Strata krvi bez následkov je 0,5 litra, strata väčšia ako 1,5 litra môže spôsobiť smrť.

Zloženie

A) krvná plazma:

* krvné sérum
* fibrinogén
* protrombín

B) krvné telieska (krvné bunky, krvinky) (hemocyty):

* červené krvinky (erytrocyty)
* biele krvinky (leukocyty)
* krvné doštičky (trombocyty)

Krv okrem krvného séra sa nazýva krvný koláč.

Krv pozostáva z krvných teliesok (približne 44% obsahu krvi) a krvnej plazmy (približne 55% obsahu krvi) a vodného roztoku obsahujúceho proteíny, soli a jednoduché molekulárne látky ako napr.monosacharidy. Krv tiež obsahuje hormóny, rozpustené plyny, živiny (cukor, lipidy a vitamíny).

Z chemicko-fyzikálneho hľadiska je krv suspenziou, čiže zmes tekutých a tuhých látok. Krv má oproti plazme kvôli prítomným červeným krvinkám zvýšenú viskozitu. Čím vyšší obsah hematokritu, tým je nižšia rýchlosť prúdenia krvi. Vďaka tvárnosti červených krviniek sa krv pri vyššej prietokovej rýchlosti nespráva ako suspenzia, ale ako emulzia.

Hodnota pH krvi je 7,4. Ak táto hodnota klesne pod hranicu (cca. 7,37), hovoríme o acidóza (kyslosť), ak je hodnota vyššia, hovoríme o alkalóze.

Funkcia

* Zabezpečuje metabolizmus všetkých buniek (privádza živiny a kyslík do tkanív, odvádza splodiny látkovej premeny, privádza vitamíny, hormóny a zasahuje do regulácie organizmu).
* Zúčastňuje sa pri riadení homeostázy (udržuje stále pH, stály osmotický tlak, stálosť vzájomného pomeru iónov - acidobázickú rovnováhu, stálu telesnú teplotu).
* Krv má význam pri obrane organizmu proti infekcii.
* Stálosť objemu krvi, má význam pri udržovaní a riadení krvného tlaku.