Úvod:

Cieľom mojej práce o najväčších vodopádoch je získanie informácií o zaujímavom geomorfologickom a hydrologickom jave sveta – vodopádoch. Najväčšie a najkrajšie vodopády sveta sa nachádzajú v rôznych oblastiach sveta. Mnohé vodopády sú súčasťou náučných chodníkov a atraktívnymi miestami pre turizmus a cestovný ruch. Väčšina z nich sa nachádza v oblasti, ktorá je súčasťou väčšieho chráneného územia a preto patria aj medzi chránené prírodné pamiatky. Prírodné vodopády sú nielen prírodným, ale aj kultúrnym bohatstvom. Mne osobne sa páčia vodopády a fascinujú ma a určite niekedy sa pôjdem pozrieť.

Chcem čo najviac informácii napísať, ale nebolo to ľahké zohnať. V knižnici som čakala mesiac na knihu o vodopádov a na internete nerada zbieram informácie, lebo nie vždy sú pravdivé, ja radšej z kníh, atlasov a pod.

Ale najviac ma upútala história a vznik vodopádu. Od malička ma vodopády zaujímali, ale nikdy som nemala čas sa tomu venovať, a preto ďakujem pani profesorke, že mi dovolila túto tému. Tak menej som si splnila svoj detský sen. A preto sa budem čo najviac snažiť, aby sa vám to najviac páčilo.

Čo je vodopád:

Vodopád je padajúca voda z rozličnej výšky cez stupeň v riečnom koryte. Vodopád je tiež náhly pokles rieky, potoka nad strmým zostupom koryta, niekedy ide o voľný pád vo vzduchu. Vodopád vzniká v korytách utvorených horninami rôzne odolnými proti erózii. Voda vymieľa rýchlejšie mäkké horniny ako tvrdé. Ide najmä o prípady, keď sa vo vodorovne uložených laviciach hornín nachádzajú mäkké horniny pod odolnými, keď koryto vedie cez rozličné odolné lávové pokrovy alebo keď žily a iné telesá vyzretých hornín naprieč prerážajú vrstvy.

Vodopád vzniká aj na severných oblastiach, kde dolina vyúsťuje do ľadovcov, kde hlavný ľadovcový prúd utvoril hlbšiu dolinu. Takéto vodopády sú v Alpách i ďalších vysokých horách Európy. Najkrajším z nich je Staubachfall.

Vodopád môže zapríčiniť aj travertínové hrádze. Pôsobením spätnej erózie vodopád ustupujú dozadu proti toku. Nízky vodopád sa označuje kaskáda. Vodopád má rôzny objem vody. Dnes sú vodopády významné ako zdroje hydroelektrickej sily.

Vodopád svojou malebnou krásou vynikajú údolia pri horných tokoch riek. Divoko sa rútiacu vodu obklopujú vysoké skalné steny. Po plesnutí o velikánske kamenné bloky sa vracia voda do rieky ako tisíce malých diamantových kryštálov.

Vodopád tvoria zvislé alebo subvertikálne stupne v riečnom koryte, cez ktoré prepadá vodný tok. Skalný stupeň je miesto, kde sa krivka pozdĺžneho profilu riečišťa náhle lomí v dôsledku rôznej odolnosti skalného podkladu, v dôsledku tektonických zlomov alebo náhlym prehradením toku. Výška stupňa môže byť rôzna od niekoľkých decimetrov po niekoľko metrov. Vodopády pôsobením spätnej erózie ustupujú dozadu proti toku. Eróznym rozrušovaním skalných stupňov môžu aj zaniknúť. Postupne sa zmenšuje ich výška a tiež sklon skalných stupňov. Z vodopádov môžu postupne vznikať kaskády a prahy. Na úpätí vodopádu padajúca voda a pohybujúce sa štrky a piesky často vymodelujú miskovité priehlbne.


AKO VZNIKAJÚ VODOPÁDY:

1. Vodopády sa vyvíjajú hlavne ako výsledok erózií rôznych stupňov. Pritom stála vrstva kameňov a skál v koryte rieky prekryje mäkšiu vrstvu. Veľmi pomalá erózia mäkšej skalnatej vrstvy spôsobená padajúcou vodou rozrušuje a pravidelne vylamuje časti koryta rieky. Takto vznikli niektoré z najväčších vodopádov na svete. Sú to Niagarské vodopády a Viktóriine vodopády.

2. Vodopády v hornatých a skalnatých oblastiach vznikajú tam, kde obrovské kusy ľadu vyhĺbili veľké údolie, viac menších riek alebo potokov sa spojí vytvoriac tak vodopád. Takto vznikli napríklad Vodopád – Nevestin Závoj, Horný a Dolný Yosemitský vodopád, vodopád Gavarnie vo Francúzsku, Sutherlandské vodopády na Novom Zélande a iné...

3. Iné vodopády vznikajú tam, kde nejaký zlom vydvihne vrch alebo časť pohoria vytvoriac kolmú stenu, ponad ktorú strmo padá voda z rieky. Potom nastáva erózia spôsobujúca rozličné posuny, ktoré podmieňujú najrozmanitejšie tvary vodopádov.


História vodopádov:

V roku 1851, Livingstone prvý krát počul o veľkých vodopádoch, ale bolo to v roku 1855, čo ich navštívil. Strávil noc na Kalaiovom ostrove niekoľko kilometrov od vodopádov. Nasledujúce ráno nasadol do malého kanoe a splavil sa až k hrmiacemu dymu. Pristál na najväčšom ostrove na okraji vodopádov, teraz nazývaným Livingstoneov ostrov a odtiaľ prvý raz uvidel vodopády. Na obklopujúcu zem napísal: „Nikto si nedokáže predstaviť ten nádherný pohľad z hocijakého miesta v Anglicku.“