Prínosom potravinovej bezpečnosti je redukcia rizika chorobnosti a úmrtnosti spojeného so spotrebovávaním potravín, pretože by mohli byť kontaminované mikrobiálnymi patogénmi a inými nebezpečnými zdrojmi. Spotrebiteľov dopyt po nebezpečných potravinách závisí od príjmu, cien, objektívneho rizika spojeného s potravinami, od uvedomeného rizika potravín, od pravdepodobnosti, že spotrebiteľ bude vystavený riziku a od individuálneho sklonu k riziku. To znamená, že funkcia trhového dopytu pre potraviny predstavuje zdravotné riziko závislé na príjme a cenách a tiež na faktoroch, ktoré determinujú individuálne charakteristiky (vnímanie rizika a sklon k riziku) rozdelené v populácii spotrebiteľov. Bezpečnosť potravín je na Slovensku zabezpečovaná systémom inštitúcií, v rámci ktorých má dominantné postavenie Štátna veterinárna a potravinová správa SR. Táto oblasť je zabezpečovaná verejným sektorom, a teda ide o verejný statok.


1.1 Analýza témy

Riešenie potravinovej neistoty je úplne opodstatnené. V súčasnosti sa odhaduje, že v rozvojovom svete trpí 815 miliónov ľudí „chronickou“ potravinovou neistotou a ďalších 5 – 10 % obyvateľstva je ohrozených „akútnou“ potravinovou neistotou spôsobenou prírodnými alebo človekom vyvolanými krízami. Napriek pokroku v zmierňovaní hladu na globálnej úrovni, zostáva cieľ aj naďalej nedostihnuteľný v subsaharskej Afrike, na Blízkom východe a v severnej Afrike, kde pretrvávajúcu potravinovú neistotu zhoršuje opakujúca sa politická nestabilita. Na regionálnej úrovni boli znížené počty trpiacich podvýživou v Ázii, Tichomorí, v Latinskej Amerike a Karibiku.

Prepojenia medzi potravinovou neistotou a konfliktom, zlým systémom správy a pandémiou HIV/AIDS v Afrike nastoľujú vážne výzvy pre vnútroštátne vlády, darcov a rovnako aj pre občiansku spoločnosť. Primeraný príjem potravy predstavuje závažný problém, ako to dokazuje globálny rozsah „skrytého hladu“, to znamená nedostatku vitamínov a minerálov vzhľadom na nutričné požiadavky. Primeranosť príjmu potravy ovplyvňuje celý rad faktorov, vrátane rozdeľovania potravy v rámci domácnosti, spôsobov, akým matky kŕmia deti, prípravy jedla a kvality a bezpečnosti potravín, vody a hygieny. Potravinová neistota sa obvykle zvyšuje v dôsledku znehodnocovania životného prostredia, zlých výrobných systémov, zle fungujúcich trhov a obmedzenej kapacity ľudských zdrojov a spája sa aj s nerovnosťou, spoločne so sociálnymi nárokmi na jedlo ovplyvnenými pohlavím, vekom a etnickou príslušnosťou. Existujú dôkazy o tom, že hlad sa prevažne vyskytuje vo vidieckych oblastiach, kde prevláda nedostatočný ekonomický a fyzický prístup k potrave. Potravinová neistota sa však s narastajúcou mestskou chudobou zvyšuje aj v mestských oblastiach a nie je možné ju prehliadať.

Potravinová neistota, ktorá je jednak príčinou a jednak dôsledkom absolútnej chudoby, nie je dostatočne zohľadňovaná ako rozvojový cieľ ani ako ukazovateľ hospodárskeho a sociálneho pokroku. Často sa úzko spája s krátkodobými opatreniami ako je dodávka potravinovej pomoci alebo zvyšovanie zásob potravín, pričom sa neberie do úvahy jej viacrozmerný charakter. Jej riešenie nie je cieľom, ktorý by bol dostatočne zohľadňovaný v dlhodobých vnútroštátnych rozvojových stratégiách. Za pozitívum možno považovať fakt, že druhá generácia stratégií na znižovanie chudoby viac zohľadňuje potravinovú bezpečnosť, nakoľko vlády jednotlivých krajín si čoraz viac uvedomujú dôležitosť zavedenia vnútroštátnych stratégií a programov.

V posledných rokoch vyšlo najavo, že kľúčový problém v plnení cieľov v oblasti potravinovej bezpečnosti sa objavuje v krízových situáciách, obzvlášť tých, ktoré majú zložitý a zdĺhavý charakter, v prípade politickej nestability a v transformujúcich sa krajinách. Globálna situácia, pokiaľ ide o potravinovú neistotu poukazuje na celý rad ohrozených a nestabilných štátov, ktoré nemajú kapacitu ani vhodný inštitucionálny rámec, aby mohli implementovať dlhodobé stratégie, keď čelia rozvinutým krízam. V roku 2005 43 krajín čelilo závažnému nedostatku potravín, z toho 23 v Afrike a ostatné v Ázii a Latinskej Amerike. Rozsah a opakovanie problému vyžaduje nový dlhodobý štrukturálny prístup k riešeniu základných príčin potravinovej neistoty.


1.2 Odpoveď EÚ

Cieľom programu EÚ bezpečnosť potravín je riešiť základné štrukturálne príčiny potravinovej neistoty. Tento program prispieva k zmierneniu chudoby a potravinovej neistoty v krajinách s chronickou potravinovou neistotou; zároveň zmierňuje dopady krízy na najzraniteľnejšie obyvateľstvo.