Ktoré produkty obsahujú farbivo Sudan1? Farbivo Sudan 1 sa našlo v mletej chilli paprike dovezenej z Indie. Tiež sa našiel v množstve ochucovadiel, v ostrej indickej zmesi (chutneys) a v koreniacich zmesiach, ktoré obsahujú túto chilli papriku. Čerstvé papriky neboli postihnuté. Vyšetrovania sú priebežné, aby identifikovali, či aj ďalšie výrobky neobsahujú farbivo Sudan1..
Aký vplyv môže mať farbivo Sudan 1 na zdravie?
Ukázalo sa, že farbivo Sudan 1 spôsobuje rakovinu na laboratórnych zvieratách a že tieto objavy môžu byť významné pre ľudské zdravie. Pretože farbivo Sudan1 môže mať podiel na vyvinutí rakoviny u ľudí, nepovažuje sa za bezpečné jesť žiadne množstvo a nezávislí experti doporučujú, aby dávky boli najmenšie ako je možné. Vystavenie sa pôsobeniu tejto chemikálie, ktorá môže byť príčinou vyvinutia sa rakoviny, neznamená, že rakovinu dostaneme. Mnohé prípady rakoviny sú spôsobené životným štýlom a prostredím a niektorí ľudia sú viac citliví než iní na špecifické faktory.
Legislatíva
Rozhodnutie Európskej komisie, koré bolo prijaté 21.1.2004(1) požaduje, aby zásielky sušenej, drvenej alebo mletej chilli papriky a kari mletého korenia, prichádzajúce do každého členského štátu EÚ, musia byť teraz sprevádzané s osvedčením, ktoré dokazuje, že výrobky boli testované a nenašiel sa v nich Sudan 1, Sudan 2, Sudan 3 a Sudan 4. Každá zásielka, ktorá nemá osvedčenie, budú zadržaná na ovzorkovanie a analýzu.
4.1.3 Histamín
Histamín 2-(4-imidazol)-etylamín – patrí medzi biogénne amíny. Biogénne amíny sú nízkomolekulárne organické zásady, ktoré sú prítomné vo všetkých živých organizmoch. Histamín vzniká bakteriálnym odbúraním aminokyseliny – histidínu. Prirodzene sa vyskytuje i v ľudskom organizme a jeho účinky sa prejavujú pri alergických reakciách, keď sa uvoľňuje vo veľkom množstve.
Ktoré potraviny môžu obsahovať histamín?
Biogénne amíny sa nachádzajú predovšetkým v ľahko sa kaziacich potravinách bohatých na bielkoviny (napr. ryby a rybie výrobky). Histamín sa vytvára aj v takých potravinách, ktoré v procese zrenia a skladovania podliehajú biochemickým a mikrobiálnym zmenám. Patria k nim určité druhy syrov, surová saláma, surová šunka, kyslá kapusta, špenát, extrakty z droždia, víno, pivo. V pomaly zrejúcich syroch a v niektorých druhoch salám boli nájdené vyššie koncentrácie, pretože mikroorganizmy tu môžu byť aktívne počas dlhšieho obdobia a môžu viac histidínu na histamín odbúrať.
Potraviny:
1.obsahujúce histamín - pivo, víno, syry, ďalšie fermentované potraviny, kvasená kapusta, konzervované potraviny, (špenát, paradajky, sardinky)
2.obsahujúce tyramín - syry najmä zrejúce, nakladaný sleď, avokádo, maliny
Ako sa prejavuje zvýšené množstvo histamínu v potravine?
Normálne pôsobí pri zdravom človeku regulačný mechanizmus, ktorý je schopný zvládnuť toxické účinky histamínu pomocou enzýmov. Väčšie množstvo histamínu alebo iných biogénnych amínov (napr. tyramín, tryptamín) môžu tento systém preťažiť. Toxický účinok môže byť zosilnený požitím alkoholických nápojov. U ľudí citlivých na prítomnosť histamínu v potravinách sa môžu vyskytnúť akútne dýchacie ťažkosti, pokles krvného tlaku, červenanie v tvári, koprivka so svrbením, nevoľnosť, žalúdočné kŕče, hnačka a bolesti hlavy. V skazenej rybe môže dôjsť k takému nárastu histamínu, že môže vyvolať toxickú reakciu (tzv. scombroid poisoning) behom pol hodiny aj u zdravého človeka.
4.1.4 Kampylobakter v potravinách
Baktérie rodu Campylobacter sú gramnegatívne, úzke, špirálovito zakrútené tyčinky. Patria do skupiny tzv. aeróbov, teda môžu rásť iba za prítomnosti kyslíka. Rod Campylobacter zahŕňa veľa druhov, patogénne pre človeka sú najmä Campylobacter jejuni a Campylobacter coli. Najčastejšou príčinou ochorenia človeka je C. jejuni a v menšej miere C. coli. Kampylobakter je relatívne málo odolný voči podmienkam vonkajšieho prostredia. Neprežíva teplotu nad 60° C, je tiež citlivý na vysušenie potravín, teploty pod bodom mrazu, pasterizáciu a chlórovanie.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Potravinová bezpečnosť ako strategicko-taktický nástroj sociálno-ekonomického rozvoja globálneho sveta
Dátum pridania: | 04.02.2008 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Biba23 | ||
Jazyk: | Počet slov: | 10 408 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 31.3 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 52m 10s |
Pomalé čítanie: | 78m 15s |
Zdroje: http://www.svssr.sk/sk/spotrebitel/latky/Trichinely.asp, http://www.svssr.sk/sk/spotrebitel/latky/salmonela.asp, http://www.svssr.sk/sk/spotrebitel/latky/rezidua.asp, http://www.svssr.sk/sk/spotrebitel/latky/polyfosfaty.asp, http://www.svssr.sk/sk/spotrebitel/latky/pau.asp, http://ec.europa.eu/europeaid/promotion/sectors/article_2278_sk.htm, http://ec.europa.eu/health-eu/my_environment/food_safety/index_sk.htm, http://eurlex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:52006DC0021:SK:NOT, http://ec.europa.eu/research/leaflets/food_safety/article_2651_sk.html, http://ec.europa.eu/research/leaflets/food_safety/article_2750_sk.html, http://ec.europa.eu/research/leaflets/food_safety/article_2751_sk.html, http://ec.europa.eu/research/leaflets/food_safety/article_2752_sk.html, http://www.health.gov.sk/redsys/rsi.nsf/0/483e04a90108ac7ec12570050028c173/$FILE/Guidelines_Slovak_language.pdf, http://www.danishfood.um.dk/sk/menu/DanishFoodSector/ControlAndSafety/, http://www.svssr.sk/sk/spotrebitel/latky/Sudan1.asp, http://www.svssr.sk/sk/spotrebitel/latky/Aflatoxiny.asp, http://www.svssr.sk/sk/spotrebitel/latky/KONJAK.asp, http://www.svssr.sk/sk/spotrebitel/latky/Histamin.asp, http://www.svssr.sk/sk/spotrebitel/latky/Kampylobakter.asp, http://www.svssr.sk/sk/spotrebitel/latky/Listeria_monocytogenes.asp, http://www.svssr.sk/sk/spotrebitel/latky/malachitova.asp, http://www.svssr.sk/sk/spotrebitel/latky/Nitrofurany.asp