ÚVOD

V minulosti bola územná príslušnosť produktov známou skutočnosťou, znalosť potravín, ich zloženia, miesta pôvodu, to bola cenná informácia pre spotrebiteľov, ktorí si ich mohli dovoliť. Množstvo názorov dokazuje, že hodnota jednotlivých potravín sa vždy spájala s poznaním miesta ich pôvodu. Ide o kultúrnu dimenziu stravovania a spotreby agropotravinárskych výrobkov, ktorá sa stráca v globalizovanom svete a vo vzdialení sa spotrebiteľov od výrobných procesov.

Ľudstvo vždy túžilo prekonať teritoriálne obmedzenie, pretože iba bohatý a mocný človek si mohol v minulosti dovoliť rozmanitosť jedál, ten kto ponúkol iba regionálne potraviny sa považoval za chudobného. V súčasnosti je situácia iná a exotické jedlá si môže dovoliť veľká skupina obyvateľstva. Nastáva problém s kontrolou, bezpečnosťou potravín a tvorbou vhodnej legislatívy, ktorá ochraňuje, ale nebrzdí ďalší vývoj a výskum. Razancia, s akou vtrhol potravinársky priemysel do nášho života, nepochybne prevrátila väčšinu starých zvyklostí a vyvolala mnohé pochybnosti o hygienickom a zdravotnom aspekte potravín. Pri mnohých pozitívach môžeme hovoriť o kultúrnej dezorientácii.


1 POTRAVINOVÁ BEZPEČNOSŤ

„Potravinovú bezpečnosť je možné definovať ako stav, kedy majú všetci ľudia kedykoľvek fyzický a ekonomický prístup k dostatočnej, bezpečnej a výživnej potrave, ktorá spĺňa ich výživové potreby a potravinové preferencie pre aktívny a zdravý život“.

Tri piliere potravinovej bezpečnosti:

- dostupnosť potravín - definovaná úrovňou a stabilitou potravinovej produkcie, uskladnenia, distribúcie a spracovania,
- prístup k potravinám - definovaný výškou príjmov a správnym fungovaním potravinového trhu,
- využitie potravín - definované výživovou kvalitou potravín ako aj bezpečnosťou potravín.


Potravinová bezpečnosť zahŕňa nasledovné problémy:

- Neprimeraný prístup k dostupnosti potravín na národnej úrovni: nedostatok výrobných aktív ako napríklad pôda, voda, vstupy, školenie, úvery a výskum; a nedostatok finančných zdrojov pre dovoz na úrovni krajiny.
- Chudoba vedie k nedostatočnému prístupu k jedlu na úrovni domácnosti a neprimeranému využitiu jedla a nutričnému výsledku na úrovni jednotlivca.

V spojitosti s bezpečnosťou potravín v Európskej únie sa stretávame s názvom Codex Alimentarius. Cieľom je ochrana zdravia spotrebiteľov a zaručiť spravodlivé obchodné metódy. Potraviny, ktoré sa ponúkajú na národnom trhu, či už domácej alebo zahraničnej produkcie, musia byť kvalitné a zdravotne neškodné. Okrem toho sa v nich nesmú nachádzať choroboplodné zárodky, zvieratá alebo rastliny, ktoré by mohli poškodiť krajinu, do ktorej sú importované. Potravinová bezpečnosť je jednak prostriedkom ochrany voči rizikám, jednak úzko súvisí s celkovou ekonomickou a obchodnou pozíciou krajiny. Spravidla čím je zahraničná bilancia krajiny nepriaznivejšia, o to vyšší stupeň potravinovej bezpečnosti sa usiluje.

Ešte nedávno, regulácia potravinovej bezpečnosti bola doménou potravinových technológov a vládnych regulátorov, ani ekonomická efektívnosť, ani možnosti distribučných efektov regulácie nehrajú rolu pri tvorbe množstva legislatívy alebo regulácií súvisiacich s potravinovou bezpečnosťou. Tieto dva trendy naštartovali zmeny, prvá sa týka spotrebiteľských záujmov, ktoré sa v stúpajúcej miere posunuli od dostupnosti potravín ku kvalite potravín, zahrňujúc atribúty ako chuť, nutričná hodnota a bezpečnosť. Druhá zmena sa týka vlád, ktoré sa snažia zlepšiť účinnosť, efektívnosť a transparentnosť regulácie kvôli redukcii nákladov štátneho rozpočtu a zlepšeniu efektívnosti a medzinárodnej konkurencieschopnosti ich ekonomík. Výsledkom by mala byť progresívna realizácia zisťovania dopadov regulácie (ZDR). Analýza prínosov a nákladov je analytický nástroj kvantifikácie ZDR.