Smrek obyčajný (Picea abies)
Na jar, keď kvitnú smreky, je všade plno žltého prášju – peľu, ktorý sa uvoľňuje zo samčích šištíc.Peľové zrnká sú vybavené dvoma vzduchovými mechúrikmi, ktoré fungujú ako krídla a umožňujú im dlho sa udržať vo vzduchu.Veľké množstvo peľu vyjde nazmar, ale niektoré zrnká si predsa nájdu cestu k vajíčkam samičích kvetov.Vajíčka nie sú skrité v semenníku ako u iných rastlín, ale v podobe šupiny sedia na povrchu plodolistu.samičie kvety bývajú na vrchovci stromu na konci konárov.Po opeľení sa začne kvet zväčšovať a oťažieva, až sa zrejúca šiška preváži a odvisne dole.počas týchto premien mení šiška farbu od karmínovopurpurovej cez zelenú a žltú až po hnedú farbu zrelosti.Šišky ani ihlice na jeseň neopadávajú.Za sucha už v zime alebo na jar sa šupiny šišiek rozostúpia, čím sa šišky otvoria.Vtedy poletujú lesom semienka s krídelkami a vietor ich rožnáša po okolí.lesníci hovoria, že je semenný rok.Býva raz za 4 až 6 rokov, vo vyšších polohách až za 10 rokov.Prázdne šišky visia ešte dlho na strome.Iba výnimočne prichádza jeden prichádza jeden semenný rok bezprostredne za druhým, a vtedy visia na strome vedľa seba prázdne i plné šišky.Smrekové šišky opadávajú vcelku, jedľové sa rozpadávajú na strome.Smrek začína roďiť až tridsaťročný.Smrekové ihličie neopadáva kažkoročne na jeseň ako listy iných stromov, ale postupne po piatich až siedmich rokoch.V oblastiach so znečisteným ovzduším zhadzujú smreky ihličie tak často, že ho nestačia obnovovať.Stromy preto strácajú asimilačnú schopnosť a odumierajú.Vo veľmi zamorených krajoch tak hynú celé lesy.