Nededičné zmeny

Nededičné zmeny nepostihujú genotyp; ide teda o fenotypové zmeny. Patrí sem modifikácia a fenokopia.

Modifikácia sú zmeny fenotypu vznikajúce najčastejšie zásahom z vonkajšieho prostredia. Príkladom môžu byť niektoré rastliny hadcovej stepi pri Mohelne, kde horninový podklad vyvoláva trpasličí vzrast, tzv. nanizmus. Semená nanistických rastlín vysiate v normálnej pôde, vyklíčia a vyrastú z nich normálne rastliny. Medzi modifikácie patrí aj väčšina zmien vznikajúcich pri vrúbľovaní rastlín vplyvom podpníka na vrúbeľ. Fenokopia je jav, ked sa zrazu pri niektorom jedincovi objaví odlišný fenotyp, ktorý sa zhoduje s podobnou mutáciou. V ďalšej generácii sa už táto odchýlka neobjaví. Ide o zmeny vyvolané pôsobením napr. ožiarenia, chemikáliami a pod. na organizmy.


Molekulárne základy dedičnosti

Doteraz sme dedičnosť a jej zákonitosti sledovali len vo vonkajších prejavoch. Ak však chceme pochopiť podstatu dedičnosti, musíme ju študovať až na molekulárnej úrovni a sledovať princípy dedičnosti po stránke jej chemizmu.

Pozornosť venujme predovšetkým chromozómu. Vieme celkom iste, že chromozómy obsahujú obidva druhy nukleových kyselín, predovšetkým však DNA, bielkoviny niekoľkých typov, ďalej tu predpokladáme lipidy, menšie množstvo anorganických látok, z ktorých celkom určite dvojmocné ióny Ca a Mg , a samozrejme aj vodu. Bielkoviny sa viažu s nukleonovými kyselinami na nukleoproteidy, lipidy s bielkovinami na lipoproteidy.

Náklady na submikroskopickú štruktúru chromozómov nie sú ešte stále jednotné. Prevládajú dve základné teórie: mnohovláknová teória a jednovláknová teória.

Mnohovláknová teória predpokladá, že chromozóm je zväzkom vláken, z ktorých má v priemere každý asi 100 A*. Tieto vlákna sa združujú do párov tvoriacich vlákna vyššieho radu s priemerom 200A. Tieto sa znova spária na vlákna 500A. Dve vlákna s priemerom 500A tvoria jednu chromonému, dve chromonémy jeden chromatid, dva chromatidy chromozóm. Podľa tejto teórie teda chromozóm v interfáze tvorí 32 základných vláken. Základné vlákna sa podľa nášho predpokladu skladajú z niekoľkých dvojzávitovíc (DNA) združených s molekulami bielkovín.
(* A=10 m Angstrom)


Jednovláknová teória predpokladá, že sa chromozóm skladá z jedného lineárneho radu molekúl DNA kombinovaných s bielkovinami. Pri natiahnutí meria toto vlákno v priemere 100A, ale preto, že sa mnohonásobne stáča, budí v elektrónovom mikroskope dojem, mnohovláknitej štruktúry. Ako už z morfológie chromozómov vieme, nachádzajú sa na chromonémach akési telieska, ktoré sme nazvali chroméry.

Nepoznáme dokonal ani centroméru, hoci sa aktívne skúma už mnoho rokov. Vieme, že po funkčnej stránke je vysoko špecializovaným miestom. Zatiaľ čo pri mitoze je celý chromozóm závitcovito stočený, centromérová oblasť je nestočená a funkčne aktívna. Táto aktivita súvisí s pohybmi chromozómov pri mitoze. Centroméra tieto pohyby najskôr riadi a naviac ešte kontroluje zmeny v štruktúre ktorými prechádza chromozóm počas delenia.