ktorý do nej zaviedol veľa moderných vedeckých prvkov, a tak sa tiež mohol dopracovať skutočne objektívnych a všeobecne platných výsledkov. Ďalším prínosom jeho práce bolo kvantitatívne hodnotenie krížencov (hybridov) odlišujúce sa znakmi po sebe nasledujúcimi generáciami.

Pre genetický rozbor dedenia znakov pri pohlavnom rozmnožovaní treba medzi sebou skrížiť dva jedince rozličného pohlavia. Kríženie sa označuje znamienkom x. Na prvom mieste schémy kríženia sa vždy uvádza samičie pohlavie, ktoré sa označuje. Samčie pohlavie má značku. Rodičovský pár sa označuje písmenom P (parentes = rodičia). Potomstvo dvoch geneticky odlišných rodičov sa nazýva hybrid alebo kríženec. Hybridy sa na ľavej strane schémy označujú písmenom F ( filii – deti ) s číselným indexom, ktorý zodpovedá poradovému číslu hybridovej generácie. Teda F1 ( prvá filiálna generácia) je dcérska generácia, F2 ( druhá filiálna generácia) je potomstvo dcérskej generácie, nasledujúca generácia má označenie F3 atd.


Mnohohybridné kríženie

Mnohohybridné kríženie vzniká, keď sa medzi sebou krížia jedince odlišujúce sa navzájom len v jednom znaku. Pri tomto druhu kríženia môžu nastať tieto možnosti: mnohohybrid s úplnou dominanciou (prípad predtým označovaný ako striedavá dedičnosť) a mnohohybrid s neúplnou dominanciou ( prípad predtým označovaný ako zmiešaná a mozaiková dedičnosť).


Mnohohybrid s úplnou dominanciou

Ak sa medzi sebou krížia dve odrody hrachu, ktoré sa odlišujú s farbou kvetov, vzniká mnohohybrid s úplnou dominanciou. Jedna odroda má kvety červené, druhá biele. To znamená, že rastlina s červenými kvetmi má v mieste určeného chromozómu alelu pre červenú farbu, rastlina s bielymi kvetmi má na tom istom homoligeckého chromozómu alelu pre bielu farbu. Krížením vznikne potomstvo označené F1. Títo potomkovia budú mať v páre homologických chromozómov alelu pre červený a biely kvet. Výsledná farba kvetu v generácii F1 bude však červená. To znamená, že alela podmienujúca červenú farbu kvetu má prevládajúci účinok, je dominantná a možno ju označiť napr. symbolom A; alela pre bielu farbu je ustupujúca čiže recesívna, čo vyjadríme symbolom a, takže jedince prvej filiálnej generácie bude mať označenie Aa. Ak sa pokračuje v krížení medzi príslušníkmi prvej filiálnej generácie F1, vytvorí sa druhá filiálna generácia F2. Tu sa však znaky štiepia ( v našom prípade farba kvetov) v určitom pomere. Pomôckou je tzv. kombinačný štvorec.

Kombinačný štvorec
A a
A AAAa
a aA aa

V zvislom stĺpci vľavo sú zapísané symboly alel samičej gaméty, vo vodorovnom riadku hore symboly alel samčej gaméty. Do štvorca sa vpisuje spojenie gamét, kde každý znak určujú dve alely. Symbol AA znamená teda červenú farbu, dva symboly Aa tiež červenú farbu (pretože červená A je dominantná) a symbol aa bielu farbu. Výsledkom kríženia je fenotypové vyštiepenie znakov v pomere 1:3 alebo presnejšie ¾ kvetov červených a ¼ bielych ( Genotypový pomer je 1 : 2 : 1.).