V F2 sa získa 6 typov reďkoviek, a to: 3 guľaté červené, 1 guľatá biela, 6 repovitých červených, 2 repovité biele, 3 dlhé červene a 1 dlhá biela. Teda 3 : 1 : 6 : 2 : 3: 1.
Ale aj tu možno nájsť základné štiepne pomery ak sa znaky sledujú oddelene: červená farba k bielej farbe 12 : 4 = 3 : 1 a guľatý tvar k repovitému a dlhému 4:8:4 = 1:2:1.
Dihybrid s neúplnou kombináciou v obidvoch znakoch
Kríži sa pšenica, ktorej dlhý klas, - D a tmavohnedá farba – B sú neúplne dominantné nad pšenicou s krátkym klasom – d a žltou farbou – b. V symboloch to bude vyzerať DDBB x ddbb. Dihybrid F1 bude jednotný, znova odlišný od rodičov. Má stredne dlhý klas okrovej farby a genotyp DdBb. Voľnou kombinovateľnosťou 4 druhov pohlavných buniek s konštitúciami DB, Db, Db a db vznikne v F2 opäť 16 kombinácii, teraz už však fenotypove rozlíšených do 9 kategórii. Každý sledovaný znak sám o sebe prejavuje základný štiepny pomer 4 : 2 : 4 = 1 : 2 : 1.
Podobne sa postupuje pri trihybridoch alebo všeobecne pri polyhybridoch, len kombinačné štvorce sú väčšie a je tu aj viac počítania. Pri trihybride s úplnou dominanciou sa vo všetkých znakoch dostane napr. nasledujúci štiepny pomer: 27:9:9:9:3:3:3:1
MENDELOVE ZÁKONY
Až teraz možno zovšeobecniť a spolu s Johannom Gregorom Mendelom vysloviť všeobecné zákony, ktoré na jeho počesť nesú jeho meno.
1.zákon: Všetci príslušníci prvej filiálnej generácie F1 získaní krížením dvoch homozygotných rodičov sú rovnakého genotypovo aj fenotypovo rovnakí, čiže uniformovaní. Tento zákon sa nazýva aj zákon rovnorodosti – uniformity.
2.zákon: Každá pohlavná bunka obsahuje z každého páru alel jednu, jedinú „čistú“ a „nezmiešanú“. Ak krížime medzi sebou jedince prvej filiálnej generácie F1, nebudú už preto v druhej filiálnej generácii F2 všetky krížence rovnaké, ale nastane vyštiepenie znakov ( dominantných i recesívnych ) v určitom pomere. Pri mnohohybridoch s úplnou dominanciou gentypove i fenotypove v pomere 1:2:1. Tento zákon sa nazýva zákon o čistote vlôh a ich štiepení.
3.zákon: Pri polyhybridoch vzniká pri tvorbe gamét toľko genotypových kombinácii koľko je ich možných medzi vlohami lokalizovaných v rozličných chromozómových pároch. Inými slovami: Ak sa krížia medzi sebou rodičia odlišujúci sa viacerými znakmi, dedí potomstvo vlohu (gén) pre každý znak samostatne a nezávisle od ďalších vlôh.
Tento zákon však len platí obmedzene. Vzťahuje sa len na tie prípady, ked sa gény nachádzajú v rozličných pároch chromozómov. Počet génovo určených znakov a vlastností je pri každom organizme veľmi veľký, kým chromozómových párov je pomerne veľmi málo. Z toho vyplýva, že v každom chromozóme je značný počet génov. Tento zákon sa nazýva zákon voľnej kombinovateľnosti vlôh.
VÄZBA GÉNOV
Zákon voľnej kombinovateľnosti vlôh platí len v prípade, že sa gény nachádzajú v rozličných pároch chromozómov. Len čo sa však sleduje prejav hoci len dvoch ( alebo viac) génových párov v tých istých pároch chromozómov nemôžu sa tieto gény
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Genetika
Dátum pridania: | 19.02.2008 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Anjelik1010 | ||
Jazyk: | Počet slov: | 10 066 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 28.7 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 47m 50s |
Pomalé čítanie: | 71m 45s |