vzájomne voľne kombinovať, pretože zostávajú pokope a sú na seba viazané. To znamená, že pri tvorbe gamét takéto páry alel nemôžu štiepiť znaky nezávisle od seba. Ak medzi nimi nenastane crossing – over vznikajú napr. pri dihybride namiesto 4 len 2 gentypovo rozličné druhy gamét totožné s pôvodnou rodičovskou zostavou.

Väzba génov sa potom prejavuje tým, že určité znaky organizmov v potomstve sa štiepia častejšie v tých kombináciách, v ktorých boli vo fenotype rodičov, čím sa štiepia známe štiepne pomery. Každý chromozóm obsahuje značný počet génov, medzi ktorými je väzba. Táto väzba je bud úplná alebo neúplná.

Pri neúplnej väzbe nastáva v meioze crossing -over a časti chromozómov sa nekombinujú. Pre pochopenie sa treba vrátiť k pochodom, ktoré prebiehajú v heterotypickom delení, pri meioze. V pachytene sa určité chromozonálne časti vymenia, čo nazývame crossing – over. Miesto, kde vznikol crossing – over je viditeľné ako prekríženie chromozómu a nazýva sa chiazma. Môžeme si to znázorniť aj písmenami: jeden chromozóm tvoria gény ABCDEFGH, homologický chromozóm abcdefgh. Pri jednoduchom crossing – over vznikane napr. kombinácia abcdEFGH, pri dvojnásobnom crossing over prípadne ABcdefGH a pod.

Tým sa poruší väzba – z toho tiež vyplýva názov neúplná väzba. Neúplná väzba vzniká najmä tým, že sa príslušné gény nachádzajú vo väčšej vzdialenosti od seba. Platí tu pravidlo: „ Čím väčšia je vzdialenosť medzi génmi, tým je väzba slabšia.“ .
Úplná väzba je veľmi zriedkavá. Nemôže pri nej nastať crossing- over gény vo väzbe prechádzajú do gamiet bez rekombinácie.
Za preskúmanie tohto javu vďačíme najmä americkému genetikovi Morganovi ktorý doplnil Mendelove zákony o ďalšie pravidlá:

1.Gény sú v chromozómoch na presných miestach v rade za sebou.
2.Gény toho istého chromozómového páru tvoria spoločnú väzbovú skupinu. Podľa vzájomnej vzdialenosti majú medzi sebou rozlične silnú väzbu a sú voľne kombinovateľné s génmi iných väzbových skupín. Počet väzbových skupín zodpovedá najviac počtu párových chromozómov a nemôže ho prevyšovať.


Odchýlky od normálnych štiepnych pomerov

Doteraz sme uvádzali len prípady, ked určitý znak závisel od pôsobenia 1 génového páru. Pri genotype z prehľadu vyplýva, že 1 znak môže vyvolať spolupôsobením dva i viac génových párov. Tento jav sa nazýva interakcia.

Príklad:

Kríži sa čierna krysa so žltou v F1 budú všetky jedince sivé. Na prvý pohľad by sa zadalo, že ide o mnohohybridné kríženie s neúplnou dominanciou (zmiešaná dedičnosť) a že v F2 sa získajú Čierne zvieratá : sivým : žltým v známom pomere 1:2:1. Skutočnosť však ukáže niečo iné. Získajú sa 4 rozličné fenotypy v pomere 9 sivých : 2 čiernym : 3 žltým : 1 krémovej. Tento jav sa nazýva génová interakcia.

Iným príkladom interakcie je aj tzv. epistáza, pri ktorej gény jedného alelického páru prekrývajú, potláčajú v účinok druhého alelického páru. Ide o podobný prípad ako bola dominancia a recesivita medzi alelami toho istého páru. Tu sa rozlišujú gény nadradené (epistatické) a gény potlačované (hypostatické).