Bielozúbka najmenšia (suncus etruscus)
Predkovia piskotov patrili pravdepodobne medzi prvé cicavce našej planéty. Dnes poznáme takmer 200 druhov piskorov a o všetkých bez výnimky môžeme povedať, že sú veľmi významnou zložkou prírody. Ťažko odhadnúť, a tým menej vyrátať, aké nesmierne množstvo hmyzu, slimákov a červov piskory zožerú. Človek ako pestovateľ kultúrnych a úžitkových rastlín sotva niekedy docení neúnavnú pomoc piskorov pri hubení škodcov každého druhu. Bielozúbka najmenšia patrí do podčeľade bielozúbok, ktorá má zástupcov takmer na celom svete (okrem Austrálie a Ameriky). Väčšina príslušníkov tejto podčeľade sú drobné tvory. Patrí medzi nich aj bielozúbka najmenšia, ktorá svojimi necelými 4 centimetrami a 2 gramami je najmenším cicavcom vôbec. Žije v južnej Európe, Afrike a v Ázii až po Malajsko. Hovorili sme už o cicavcoch, ktoré nosia svoje mláďatá vo vaku alebo na chrbte. Bielozúbky vynašli iný zaujímavý spôsob ´´ prepravy ´´. Stretneme ich na cestách, na lúkach a inde, ako pochodujú v závese, matka vpredu a mladé za ňou jedno po druhom, pričom sa držia predchádzajúceho zubami za srsť nad chvostíkom.