Korytnačka zelenkastá

Korytnačka zelenkastá - Testudo hermanni Gmelin 1789

Zákonná ochrana: CITES II.
Čeľaď: korytnačkovité - Testudinidae
2 poddruhy: Testudo hermanni hermanni, Testudo hermanni robertmertensi

Rozšírenie: Testudo hermanni hermanni - južné Taliansko, Sicília, juhovýchodné Rumunsko, Bulharsko, Juhoslávia, Albánsko, Grécko, ostrovy v Egejskom mori, európska časť Turecka, južná Európa

Testudo hermanni robertmertensi - západná časť severného a stredného Talianska, južné Francúzsko, severovýchodné Španielsko, Korzika, Sardínia, Baleáry

Veľkosť karapaxu: nominálny poddruh asi 20 cm, Testudo hermanni robertmertensi niečo menej.

Sfarbenie karapaxu je variabilné - špinavožlté, hnedožlté, olivové, s čiernymi škvrnami na každom štítku niekedy je takéto sfarbenie aj na plastróne. Vysoký karapax je pravidelne klenutý, na pôdoryse rovnako oválny a zvrchu obdĺžnikovo elipsovitý a krčný štítok je úzky. U starých jedincov nie je prehnutý a bočné vytiahnutie zadných bočných štítkov tak nápadne. Veľmi staré jedince majú karapax bledý, špinavo žltý až jednofarebný.

Plastrón majú samce na rozdiel od samíc preliačený. Mäkké časti tela sú hnedožlté so silným nádychom.

Hlava je v pomere ku krku mohutnejšia, pokrytá drobnými rohovinovými štítkami.

Chrbtové štítky sú len o málo širšie ako dlhšie.

Nadchvostový štítok (scutum supracaudalia) je párový, veľmi zriedkavo nerozdelený u väčšiny jedincov výrazne rozdelený niekedy môže byť len s časti. Vzácne môžu byť nájdení jedinci s nadchvostovým štítkom celistvým.

Chvost je ukončený rohovinovým tŕňom, ktorý je žltozelený a je u obidvoch pohlaví. U samca je nápadne dlhý a zahnutý smerom dole. Samice ho majú kratší a menej zahnutý.

Na predných končatinách je 5 a na zadných sú 4 silné tupé pazúry (alebo na všetkých končatinách je 5 pazúrov). Na stehnách zozadu sú malo zväčšené šupiny usporiadané do malých skupiniek.

Najčastejšie ju môžeme nájsť v stepných, krovinatých, skalnatých oblastiach, v hájoch a ovocných sadoch. Je lesostepný druh. Na jar po prebudení sa zo zimného spánku, obyčajne koncom marca, vyhľadáva mláky a vystavuje sa jarnému dažďu a až po osviežení vodou hľadá potravu. V tomto čase neobľubuje popoludňajšie slnko, ale vyhľadáva tienisté miesta. Počas letných horúčav sa dokonca na niekoľko hodín zahrabáva do zeme, odkiaľ vylieza až pri západe slnka. S príchodom chladných daždivých jesenných dní sa ukladá na prezimovanie. Pári sa začiatkom apríla po prebudení sa zo zimného spánku.

V máji až júni samička znáša na slnečných miestach takmer okrúhle ružové vajcia, s tvrdou škrupinou, veľkou ako vlašský orech v počte 1 - 5 kusov. Inkubačné obdobie je 73 - 104 dní, v chladnejších letách sa predlžuje. Vyliahnuté mláďatá sú hnedosivožlté s čiernymi škvrnami a majú hmotnosť približne 10g. Dospieva vo veku 4 - 12 rokov. Dospelá korytnačka dosahuje veľkosť 15cm u samice a 13cm u samcov. V zajatí sa takmer pravidelne rozmnožuje. Znesené vajcia treba premiestniť do inkubátora, kde sa pri teplote +29oC v priemerne o 58 dní liahnu mláďatá. Počas horúcich letných dní ju treba vykúpať vo vode teplej+28oC až +30oC.

Zimný spánok je potrebný. Po prebudení sa zo zimného spánku ju treba nevyhnutne kŕmiť zeleným krmivom. Keďže je aktívna cez deň, kŕmime ju denne ráno. Kŕmime ju šalátom, púpavou i kvetom, kapustou, kelom, mrkvou, reďkovkou, uhorkami, jablkami, hruškami rajčiakmi a inými druhmi ovocia a zeleniny. Okrem toho asi raz týždenne podávame varené alebo surové hovädzie mäso. Obľubuje tiež žemľu, rožky alebo sucháre namočenú v mlieku a tvaroh, popučené zemiaky, varenú ryžu, varené vajcia so škrupinkou. Živí sa šťavnatými rastlinami, opadaným ovocím, žerie aj mäkký hmyz, slimáky.