Bunka

- základná stavebná a funkčná jednotka živých organizmov. Je síce najmenšou časticou organizmov, ale je schopná samostatného života. Niektoré jednoduché mikroorganizmy, napríklad baktérie, tvorí len jedna bunka. Naopak, systematicky vyššie zaradené rastliny a živočíchy tvorí veľké množstvo buniek vytvárajúcich špecializované tkanivá a orgány. V ľudskom tele sa nachádza niekoľko miliónov buniek. Každá bunka je ohraničená tenkým obalom – cytoplazmatickou membránou, ktorá umožňuje styk bunky s prostredím. Okrem toho reguluje prísun vody a minerálnych látok do bunky a, naopak, škodlivé odpadové látky z nej vylučuje. Pod membránou je protoplazma, ktorú takmer pri všetkých bunkách tvorí bunkové jadro a tekutá cytoplazma. V jadre, ktoré riadi všetok pohyb v bunke, je uložená genetická informácia bunky DNA, t. j. zakódované pokyny na rast a regeneráciu bunky. Produkčným centrom bunky je cytoplazma obsahujúca útvary nazývané organely. Medzi ne patria aj mitochondrie a ribozómy. V mitochondriách prebiehajú biochemické reakcie súvisiace s dýchaním, ktoré bunke zabezpečujú prísun energie. V ribozómoch sa na základe informácie DNA zhromažďujú enzýmy a ďalšie bielkoviny. Rastlinné bunky sa od živočíšnych odlišujú tým, že majú tvrdšiu vonkajšiu bunkovú stenu z celulózy (vďaka ktorej drží rastlinné telo pospolu) a v cytoplazme vakuoly nielen so stavebnou a zásobnou, ale aj regulačnou a exkrečnou funkciou. Okrem toho sa v zelených rastlinách nachádzajú organely šošovkovitého tvaru nazývané chloroplasty, obsahujúce zelené farbivo chlorofyl, ktorý má spolu so slnečnou energiou dôležitú úlohu pri fotosyntéze.