Hornina

- hlavný stavebný materiál zemskej kôry, ktorý pozostáva najmä z rôznych nerastov. Poznáme tri druhy hornín podľa pôvodu: horniny vyvreté, sedimentárne a metamorfované. Vyvreté horniny predstavuje vychladnutá láva, teda magma zo zemského plášťa. Medzi vyvreté horniny patrí napríklad žula (základný stavebný materiál kontinentov, ktorý sa bežne používa pri výstavbe domov a ciest) a čadič z podmorských sopiek. Tieto dve horniny pozostávajú najmä z nerastov kremeňa, živca, sľudy a z amfibolu, ktoré majú rôzne veľkosti kryštálov – podľa toho, z akej hĺbky pochádzajú. Sklovitý obsidián vychladol na povrchu a gabro – čadič, ktorý vychladol vo veľkej hĺbke – tvoria až trinásťmilimetrové kryštály. Sedimentárne horniny sú tvorené vrstvami bahna a piesku, ktoré sa usadzovali na dne dávnych morí; neskôr sa tieto usadené vrstvy stlačili a dnes sú miestami zreteľne oddelené a nemiešajú sa. Pieskovec, ílovité bridlice, vápenec a uhlie (ktoré je organického pôvodu) sú sedimentárne horniny. Metamorfované horniny sú výsledkom premeny vyvretých a sedimentárnych hornín pri vysokých teplotách a tlaku a pri pôsobení chemických procesov v hlbinách zeme. Príkladom metamorfovaných hornín sú bridlice, kryštalické bridlice a mramor. Mramor je metamorfovaný vápenec; má rovnaké chemické zloženie, ale je oveľa kompaktnejší a tvrdší. Počas horninového cyklu vyvreté horniny erodujú a ukladajú sa ako horniny sedimentárne, z ktorých sa za vysokých teplôt a tlaku nakoniec môžu stať horniny metamorfované. Počas vulkanickej činnosti sa potom z takejto horniny opäť môže stať hornina sopečná, čiže vyvretá. Celý tento cyklus trvá milióny rokov. Vek hornín sa určuje pomocou draslíka a argónu, čo je metóda podobná určovaniu veku pomocou rádioaktívneho uhlíka. Z polčasu rozpadu draslíka K40 a argónu Ar40 sa odhadol vek jedného meteoritu na 4,5 miliardy rokov.