Civilizačné choroby

Civilizačné choroby

Príčiny civilizačných chorôb
- degradované životné prostredie
- nesprávna životospráva a zlé návyky obyvateľstva
- nízka zdravotná uvedomelosť obyvateľstva
- špecificky sa odráža vplyv živ. prostredia a sociálnej sféry na zdravotnom stave detí
- vysoký počet rizikových pracovísk a počet pracovníkov pracujúcich v pracovnom riziku

Patria sem:
- srdcovo-cievne choroby
- rakovina – nádorové ochorenia
- cukrovka
- tučnota - obezita
- choroby dýchacích ciest
- nervové a psychické ochorenia
- alergie
- AIDS.
- Alergia

Pojem alergia označuje skupinu chorôb, pri ktorých odpoveď na faktory pôsobiace z vonkajšieho prostredia zapríčiňuje poškodenie orgánov a tkanív a vyvoláva zápaly alebo poruchy funkcie. Spúšťacím mechanizmom sú cudzorodé antigény tzv. alergény. Ako alergén sa označuje ktorýkoľvek antigén schopný vyvolať alergiu. Ako synonymum alergie sa používajú pojmy hypersenzitivita a precitlivenosť.

- precitlivenosť (hyperergiu)
- oslabená citlivosť (hypergiu)
- chýbajúca citlivosť (anergiu).

Látky, ktoré majú schopnosť vyvolať alergiu, sa označujú ako alergény. Pritom môže ísť o rastlinné látky (napr. peľ z tráv), produkty zvierat (napr. včelí jed), alebo kovy (napr. nikel) alebo chemikálie (napr. konzervačné látky).

Podľa príslušných mechanizmov príjmu alergénov možno rozlišovať nasledujúce formy alergií:

- inhalačné alergie: Vdýchnutím alergénov vo forme prachu, napr. peľ, prach v domácnosti.
- alergia na potraviny: Spotrebou potravín obsahujúcich alergény, napr. jahody, plody mora, konzervačné látky.
- alergia na lieky: Ako reakcia na určité medikamenty, nezávisle od ich aplikačnej formy ako tabletka, čípok, infúzia atď.

Obzvlášť častým alergénom je napr. penicilín.
- alergia na jed hmyzu: Po bodnutí hmyzom, napr. včelou alebo osou.
- alergia na parazity alebo mikróby: Pri napadnutí parazitmi, ako napr. črevnými parazitmi, alebo aj vírusovými alebo bakteriálnymi infekciami .
- kontaktná alergia: Pri kontakte kože s alergénmi, ako napr. nikel, kozmetika.

Príčiny vzniku:

•genetická predispozícia
•potraviny
•peľ, prach, srsť zvierat
•trávy, roztoče
•kozmetika
•zmeny počasia
•poštípanie hmyzom
•chemikálie
•lieky
Príznaky:

•červené, svrbivé vyrážky, žihľavka
•začervenanie
•bolesť hlavy
•nádcha, upchatie nosa
•kŕče v bruchu
•sťažené dýchanie, sipot, kašeľ
•horúčka
•opuchnutý jazyk, opuch okolo očí a pier
•pokles tlaku
•senná nádcha
•opuchy, ekzémy

Diagnostika:

Stanovenie diagnózy sa začína odobratím anamnézy, ktorá je zameraná na zisťovanie alergénov v pracovnom a domácom prostredí. Ďalej využívame klinický obraz, laboratórne základné a osobitné vyšetrenia. Vykonávajú sa rutinné a špeciálne testy na koži (epikutánne, prick test, skarifikačné, intradermálne, imunologické testy bunkovej a humorálnej imunity,...), v krvnom obraze sa zisťuje eozinofília.

Liečba:

Všeobecné princípy:
•odstránenie alergénov z prostredia
•vylúčenie kontaktu chorého s prostredím, v ktorom sa nachádza alergén
•vylúčenie nežiaducich zložiek potravín, na vitamíny bohatá strava
•adekvátna fyzická aktivita
•klimatická liečba (prímorské alebo vysokohorské prostredie)

Medikamentózna liečba:
•antihistaminiká -zmierňujú jej intenzitu
•glukokortikoidy - dokážu zastaviť alergiu
•bronchodilatanciá
•Špecifická imunoterapia, desenzibilizácia

Častosť:
Existujú odhady, podľa ktorých alergiami trpí asi 10 až 20 % obyvateľstva. Reálne sa javí údaj o častosti približne 10 %.

Komplikácie:
Možné komplikácie alergickej reakcie závisia od príslušného typu alergickej reakcie. V zásade môžu viesť k vývoju chronického zápalu stredného ucha alebo zápalu prínosových dutín, či k vzniku bronchiálnej astmy, či až k trvalému poškodeniu orgánov alebo dokonca k smrti pacienta

ČO JE ANAFYLAKTICKÝ ŠOK?

Anafilaxia je náhly, životu nebezpečný syndróm s multisystémovými prejavmi. Predstavuje najvážnejšiu formu skorej alergickej reakcie s náhlymi príznakmi a s možnými smrteľnými následkami vo vrcholnom štádiu šoku. Je spúšťaná hypersenzitívnosťou pacienta pri kontakte s určitým alergénom .

Príčinami môžu byť:
•lieky (lokálne anestetiká, antibiotiká, sulfonamidy),
•séra, jed hmyzu (včely, osy, sršne, mravce),
•vysokosenzibilizujúce roztoky (napr. alergény peľu počas imunoterapie),
•hormóny (inzulín, estradiol,)
•enzýmy a potraviny (múka, mlieko, morský mäkkýš, oriešky, vaječné bielko, kiwi...)

Najčastejšie príčiny anafylaktického šoku sú nasledovné:
•Užitie penicilínu (1 reakcia na 5000 prípadov)
•Jed hmyzu
•A užitie rádiokontrastných prvkov.
Antihistaminiká

Sú to najdlhšie známe lieky využívané na liečbu sennej nádchy. Tvoria jej základ. Používajú sa na blokovanie H1 receptorov, t.j. blokujú účinok histamínu uvoľňovaného žírnymi bunkami. Po "prvej generácii" antihistaminík sa objavili aj nové prípravky "druhej generácie". Podstatným rozdielom medzi nimi je to, že antihistaminiká "druhej generácie" sa nedostávajú do mozgu, a teda nespôsobujú ospalosť u pacienta. V súčasnosti sú už dostupné aj antihistaminiká "tretej generácie". V praxi sa osvedčila liečba lokálnymi antihistaminikami, ktoré sa aplikujú priamo na postihnuté miesta. Ďalšou výhodou týchto liekov je to, že môžu byť užívané aj najmenšími deťmi a dojčiacimi matkami.

Antialergiká

Tieto lieky musia byť užívané pravidelne, ich úlohou je chrániť pred alergénom. Často sa využívajú v liečbe zápalu spojoviek (alergickej konjuktivitídy), sennej nádchy (sezónnej peľovej alergie) a astmy. Prevažne ide o pacientov vyžadujúcich dlhodobú liečbu.

Čo je bronchiálna astma?

Z alergických ochorení najviac ovplyvňuje fyzickú výkonnosť priedušková (bronchiálna) astma - AB. Je to chronické (doživotné) zápalové ochorenie dýchacích ciest, ktoré sa prejavuje záchvatmi prevažne suchého a dráždivého kašľa, s pocitom dychovej tiesne nielen v kľude, ale aj po námahe a počuteľným dýchaním - "tzv.piskotami". U viac ako 50% pacientov je hlavným spúšťačom záchvatov bronchiálnej astmy alergické ochorenie a záchvat sa môže objaviť napr. po vdýchnutí (pele v peľovej sezóne...) alebo požití (kravské mlieko, burské oriešky, morské ryby u potravinovej alergie) alergénu.