Vitamíny

O vitamínoch všeobecne

Vitamíny sú základné kamene nášho zdravia. Ľudské telo si väčšinu vitamínov nevie vyrábať samo, preto sú doležitou súčasťou našej stravy. Pokiaľ z akéhokoľvek dôvodu (nedostatočná, na vitamíny chudobná strava alebo choroba) neprijímame dostatok vitamínov z potravy, dochádza k hypovitaminóze. Každý vitamín má niekoľko špecifických úloh a jeho nedostatok môže viesť k vážnemu ochoreniu. Odborníci odporúčajú denné hodnoty živín, ktoré priemerný človek získava zo stravy. Sú známe ako "referenčný príjem potravy" a určujú množstvo živín, dostačujúcich pre 97% celej populácie. Individuálne nároky každého jednotlivca sa však budú trocha líšiť. Väčšie nároky môžu mať muži ako ženy, alebo naopak. Dojčatá, deti a dospievajúci majú špecifické potreby, rovnako ako rekonvalescenti a starší alebo chorí ľudia. Vitamíny sa klasifikujú podľa toho, či sú alebo nie sú rozpustné v tukoch alebo vo vode. Vitamíny rozpustné v tukoch sú vitamíny A, D, E a K. Nevylučujú sa z tela močom, takže ich nadmerný príjem predstavuje isté zdravotné riziko, dokonca si nadmernými dávkami vitamínov rozpustných v tukoch môžeme poškodiť zdravie. Dochádza k tzv. hypervitaminóze. Dodržujte preto doporučené dávkovanie, neužívajte viac vitamínových prípravkov naraz. Pokiaľ si doprajete nadmerné množstvo zeleniny a ovocia, kľudne vynechajte v ten deň dávku vitamínových prípravkov. Osem vitamínov skupiny B a vitamín C sa vo vode rozpúšťajú a s výnimkov vitamínu B12 sa v tele neukladajú do zásoby.

Vitamín A je nevyhnutný pri tvorbe očného farbiva, ktorké umožňuje farebné videnie a pre rast a obnovu buniek kože a slizníc, najme v dutine ústnej a v nosohltane. Vitamíny skupiny B sa uplatňujú pri látkovej premene. Thiamín (vitamín B1) sa podieľa na látkovej premene cukrov a má vplyv na funkciu nerovových a svalových buniek. Riboflavín (vitamín B2) pomáha pri využití kyslíku v bunkách (tzv. bunkové dýchanie) a pyridoxín (vitamín B6) je využívaný pri látkovej premene bielkovín a ovplyvňuje i funkciu nervových buniek. Kyselina panthothenová (vitamín B5) ovplyvňuje reakcie v koži a slizniciach, čim sa zvyšuje obranyschopnosť organizmu. Vitamín D je potrebný pre správne využitie vápnika, rast a vývoj kostného tkaniva a zubov. Vitamín E sa vyskytuje pri rôznych reakciách v tele ako antioxidačná látka, podieľa sa pri metabolizme cukrov a bielkovín a pri regulácii hormonálnych funkcií. Nikotinamid je využívaný pri látkovej premene bielkovín a cukrov a ovplyvňuje činnosť nervovej sústavy. Vitamín C je nevyhnutný pre správny vývoj väzivového tkaniva a priaznivo ovplyvňuje činnosť imunitného systému.


Vitamín A (retinol)

Nevyhnutný pre rast a bunkový vývoj, zrak a imunitné funkcie. Pomáha udržiavať zdravú kožu a sliznice dýchacích, tráviacich a močových ciest. Karotén sa môže v organizme správať ako dôležitý antioxidant. Získava sa z retinolu v živočíšnej potrave a z betakaroténu v rastlinnej potrave. Retinol obsahuje: pečeň, olejnaté ryby, vaječný žĺtok, syr, maslo. Betakarotén obsahuje: mrkva, tekvica, marhule, cukrový melón, zelená listová zelenina. 

Nedostatok vitamínu A sa prejavuje šeroslepotou, zvýšeným rizikom infekcie, dýchacími ťažkosťami, poškodením zraku a v extrémnych prípadoch aj slepotou. Príznaky predávkovania sú otupenosť, padanie vlasov, zvracanie, poškodenie pečene a kostí, zvýšené riziko potratu a poškodenia plodu. Nadbytok karoténu môže spôsobiť žlté zafarbenie pokožky.
Preto nikdy neprekračujte doporučené dávky, vyjádrené v mezinárodných jednotkách (I.U.):

Denná doporučená dávka pre dospelých: 5000 I.U. pre mužov, 4000 I.U. pre ženy
Denná doporučená dávka pre deti vo veku 7-10 rokov: 250I.U., 4-6rokov: 170 I.U., 1-3 roky: 140 I.U.
Denná doporučená dávka pre tehotné ženy: 4000 I.U (rozhodne nepřekračovat 5000 I.U.)
Betakarotén je o niečo bezpečnejší ako vitamín A. Napriek tomu ani u neho neprekračujte doporučenú dennú dávku, ktorá se u dospelých pohybuje medzi 6-15 mg a u detí medzi 3-6 mg.


Vitamín B1 (thiamín)

Nevyhnutný na získavanie energie zo sacharidov, tukov a alkoholu. Bráni v tele tvorbe toxických látok, ktoré môžu poškodzovať srdce a nervový systém. Získavame ho z nasledujúcich surovín: bravčovina, pečeň, srdce, obličky, obohatené obilniny, obohatený biely chlieb, zemiaky, orechy a strukoviny. Nedostatok sa prejavuje stratou chuti do jedla, zmätenosťou, opuchmi končatín, brnením v končatinách, stratou vnímania, nervovými poruchami, svalovou slabosťou a zväčšením srdca. Príznaky predávkovania nie sú sú známe, nakoľko vyššie dávky sú úplne vylúčné z tela.