Zmysly plazov sú vyvinuté lepšie ako zmysly u obojživelníkov. Niektoré druhy plazov majú naviac aj také orgány, ktoré sa nevyskytujú u žiadnych iných skupín živočíchov v celej živočíšnej ríši.
Oči sú u mnohých plazov veľké, ale veľa hadov nevidí dobre a niektoré druhy žijúce v tme majú oči redukované alebo ich nemajú vôbec. Korytnačky, kajmany a väčšina jašterov majú pohyblivé viečka, zatiaľ čo hady a ostatné jaštery ich majú nepohyblivé. Jaštery a hatérie majú na temene lebky svetlocitlivé miesto nazývané tretie oko, o ktorom sa predpokladá, že riadi denné a sezónne prejavy aktivity meraním dĺžky dňa. Krokodíly, korytnačky a väčšina jašterov majú na oku dve pohyblivé viečka – horné a dolné, a okrem toho ešte tretie viečko tzv. žmurku. Je to priehľadný kožný záhyb natiahnutý cez oko zo strany, čím ho chráni a zároveň umožňuje živočíchovi vidieť. Hady a niektoré jaštery majú spodné viečko priehľadné a zrastené s vrchným, čo vytvára nepohyblivú priehľadnú ochranu na oku, tzv. brilku.
Väčšina plazov má zlý sluch. Niektoré nemajú vyvinuté vonkajšie alebo ani stredné ucho a prepúšťajú zvuky cez lebečné kosti. Chuť nie je pre nich dôležitá, čuch však majú veľmi dobre vyvinutý. Niektoré hady majú v hlave citlivý orgán, ktorý zaznamenáva malé zmeny teploty, čím pomáha lokalizovať korisť.
Jacobsonov orgán, nazývaný tiež vomeronasálny orgán, je oblasť zakončenia nervov v ústnej dutine, ktorá je citlivá na chemické látky prenášané vzduchom. Hady a väčšina jašterov vystrkujú svoj jazyk a kmitajú ním, aby zachytili molekuly pachu vo svojom okolí. Keď jazyk vtiahnu naspäť, molekuly sa prenesú na Jacobsonov orgán v ústnej dutine, ktorý pach analyzuje.
5.0 Rozmnožovanie
O správaní plazov počas dvorenia a rozmnožovania sa vie pomerne málo. Pravdepodobne pri týchto aktivitách zohráva veľkú úlohu chemická komunikácia.
Niektoré plazy vydávajú v období rozmnožovania aj rôzne zvuky. Samce mnohých jašterov a niektorých iných skupín plazov využívajú na upútanie pozornosti samičky pestré sfarbenie šupín, výrastky na tele v podobe hrebeňov a kožné záhyby - goliere. Toto predvádzanie slúži ako na prilákanie samičky, tak aj na vymedzenie ich teritória. U plazov obvykle dochádza k vnútornému oplodneniu, kedy je samička oplodnená samčekom, ale u niektorých druhov jašterov a hadov sa objavuje partenogenéza – to znamená, že samička sa môže reprodukovať aj bez oplodnenia.
Väčšina plazov obvykle kladie vyjcia na suchej zemi, ale značný počet jašterov a hadov je živorodých. Vajcia môžu mať tvrdú škrupinu, podobne ako u vtákov, ale väčšina má na povrchu kožovitý obal, ktorý umožňuje prenikanie kyslíka a vody k vyvíjajúcemu sa zárodku. Plazy kladú svoje vajcia do vyhrabaných dier v zemi, rozkladajúcej sa vegetácie alebo na podobné miesta. Inkubácia môže trvať niekoľko dní až mesiacov, pričom niektoré mláďatá takto prezimujú a liahnu sa až na druhý rok.
Samice rodiace živé mláďatá držia vajcia vo vnútri tela a niektoré navyše vyživujú embryo prostredníctvom orgánu podobného placente.
Vyliahnuté mláďatá sa podobajú svojim rodičom, aj keď sfarbením sa môžu líšiť. Rodičovská starostlivosť u plazov je zriedkavá, výnimku tvoria niektoré jaštery a krokodíly, ktoré sa o mláďatá starajú dva aj viac rokov.
6.0 Regulácia teploty
Keďže plazy ako studenokrvné živočíchy nemôžu samy regulovať svoju telesnú teplotu, sú úplne odkázané na vonkajšie faktory, ktoré udržujú ich teplotu mimo kritických hodnôt. Teplota pod optimálnou hodnotou (u väčšiny druhov asi 30 až 40 ºC) spomalí ich životné procesy. Zvýšiť ju môžu vyhrievaním sa na slnku, čo znamená sploštiť alebo natočiť telo k slnku, prípadne pritlačiť sa k horúcej skale. Pri veľmi nízkych teplotách sa životné funkcie plazov zredukujú na najnižšiu možnú mieru; obvykle si však predtým vyhľadajú vhodný úkryt v diere alebo pod skalou. V miernom pásme sa plazy takto ukrývajú aj dlhší čas alebo v zimnom období hibernujú. Druhy z horúcich suchých oblastí sa zasa schovávajú počas najhorúcejších častí roka – tento stav sa nazýva estivácia. Plazy, ktoré žijú v tropických oblastiach, sa len zriedka potrebujú vyhrievať na slnku.
7.0 Systém plazov
TRIEDA PLAZY (Reptilia)
RAD KORYTNAČKY (Chelonia)
RAD HATÉRIE (Rhynchocephalia)
RAD ŠUPINÁČE (Squamata)
PODRAD HADY (Serpentes)
NADČEĽAĎ VEĽHADY, PYTÓNY A ICH PRÍBUZNÍ (Henophidia)
NADČEĽAĎ UŽOVKY A ICH PRÍBUZNÉ (Caenophidia)
ČEĽAĎ UŽOVKOVITÉ (Colubridae)
ČEĽAĎ NOROZMIJOVITÉ (Atractaspididae)
ČEĽAĎ VRETENICOVITÉ (Viperidae)
ČEĽAĎ KORALOVCOVITÉ (Elapidae)
NADČEĽAĎ SLEPÁNE (Scolecophidia)
PODRAD JAŠTERY (Lacertilia)
NADČEĽAĎ LEGUÁNY, AGAMY A CHAMELEÓNY (Iguania)
NADČEĽAĎ GEKÓNY A PLUTVONÔŽKY (Gekkota)
NADČEĽAĎ SCINKY A JAŠTERICE (Scicomorpha)
NADČEĽAĎ SLEPÚCHY A VARANY (Anguimorpha)
PODRAD OBRÚČKOVCE (Amphisbaenia)
RAD KROKODÍLY A ALIGÁTORY (Crocodilia)
