Chov oviec a kôz v ekologickom poľnohospodárstve v regióne Žiliny a ich produkcia biopotravín v obchodnej sieti
Chov oviec a kôz v ekologickom poľnohospodárstve v regióne Žiliny a ich produkcia biopotravín v obchodnej sieti
1. Úvod
Na celkový zdravotný stav človeka vyplýva niekoľko faktorov, medzi ktoré patria aj potraviny. Človek, ktorý sa v dnešnej dobe stravuje potravinami výlučne konvenčného poľnohospodárstva každoročne len prostredníctvom potravín prijme až 2 kg chemikálií! Prácu na tému z oblasti ekologického poľnohospodársva v rámci stredoškolskej odbornej činnosti som sa rozhodla napísať práve kvôli tomuto faktu.
V šesťdesiatych rokoch 20. storočia sa nielen v západných štátoch Európy, ale aj v Japonsku a USA začali rozvíjať smery poľnohospodárstva, ktoré sa riadili podľa zásady „Vodu a pôdu sme nedostali od svojich otcov, ale sme si ju vypožičali od svojich detí.“ Tieto smery sa súhrnne označujú ako alternatívne poľnohospodárstvo. Výraz alternatívne poľnohospodárstvo sa používa pre také poľnohospodárske techniky, ktoré znižujú negatívne účinky poľnohospodárstva na životné prostredie. Mohlo by sa nazvať aj ekologickým.
Ekologické poľnohospodárstvo predstavuje určitú filozofiu a súčasne i spôsob využívania a obhospodárovania vidieckej krajiny. Pramení zo širokej škály hodnôt, ktoré odrážajú realitu environmentálneho a sociálneho vedomia obyvateľstva, najmä roľníkov. Je založené na princípoch využívania autoregulačných mechanizmov prírody, striedania plodín na poli ako prirodzená ochrana plodín proti škodcom a chorobám, úrodnosť pôdy sa obnovuje používaním organických hnojív z chovu hospodárskych zvierat, pestovania medziplodín, biologickej ochrany rastlín, zákazu pesticídov, dusíkatých syntetických hnojív a dlhodobého uchovania úrodnosti pôdy. Obmedzuje znečistenie povrchovej a podzemnej vody na minimum a závislosť od neobnoviteľných druhov energie. Cieľavedome využíva diverzifikované energetické zdroje. Významné sú najmä hľadiská ochrany prírody a krajiny. Súčasťou mojej práce je zber základných údajov počas návštev troch ekofariem v Žilinskom regióne, zistenie cenového ohodnotenia biopotravín a ich ponúkaný sortiment v obchodnej sieti a hypermarketoch. Informovanosť verejnosti o kvalite, výžive a hodnote biopotravín z ekologického poľnohospodárstva som skúmala prostredníctvom jednoduchej ankety.
2.Metodika práce
Cieľom mojej práce je objasniť podstatu ekologického poľnohospodárstva, zásady, ktoré musí spĺňať aby ním bolo, poukázať na význam konzumovania biopotravín voči konvenčným potravinám. Porovnať nutričné hodnoty potravín, ktoré denne konzumujeme a uvedomiť si, či to čo jeme je naozaj vhodné pre náš organizmus. Pri písaní tejto práce som vychádzala z informácii odborných publikácií určených pre študijný odbor agropodnikanie a cenným prameňom bol aj internet.
3.Citácie autorov
MUDr. Igor Bukovský z Ambulancie klinickej výživy prirovnáva biopotraviny k "potravinám z raja"
"Vynára sa otázka, akým spôsobom sa ekologické poľnohospodárstvo prejavuje na produktoch z hľadiska ich zloženia," konštatovala Ing. Terézia Šinková, CSc., z Výskumného ústavu potravinárskeho v Bratislave na konferencii Nové trendy vo výžive
“Trvalo udržateľné poľnohospodárske systémy musia byť biologicky a ekologicky vyvážené, technicky realizovateľné, ekonomicky sebestačné a sociálne akceptovateľné.“ (DLOUHÝ,1995)
„Trvalo udržateľné poľnohospodárstvo si vyžaduje principiálne nové politické rozhodnutia a definovanie sociálnej zodpovednosti, pretože jeho sociálne a environmentálne prínosy sú oveľa dôležitejšie ako finančný zisk.“ (STEHLO, 2001)
4.Vlastná práca
4.1 rozdiely medzi konvenčným a ekologickým poľnohospodárstvom
Principiálne rozdiely medzi konvenčným a ekologickým poľnohospodárstvom v technologických postupoch a v potrebe energetických a materiálových vstupov Konvečné Ekologické
Priorita kvantity produkcie Priorita kvality produkcie
Špecializovaná výroba Mnohostranná výroba
Jednoduchý osevný postup Pestrý osevný postup
Priemyselné hnojivá Organické hnojivá
Pesticídy Regulácia škodlivých činiteľov
Ustajnenie zvierat Voľný chov zvierat
Meliorácia pôdy Uchovanie úrodnosti pôd
Ekonomická rentabilita a zisk Biologická rovnováha
Využívanie prírodných zdrojov Ochrana prírody
Väčšie materiálové vstupy Vyššie pracovné náklady
Rozdiel medzi produkciou z ekologického/konvenčného poľnohospodárstva
Konvenčné Ekologické
výnosnosť, produkcia z hektára vyššia nižšia
energetické vstupy (pohonné hmoty, hnojivá, pesticídy)
viac menej
potreba ľudskej práce
vysoká nízka
cena
nižšia vyššia
Konvenčné poľnohospodárstvo teda vyprodukuje viac pri vyššej spotrebe pohonných hmôt (viac výjazdov na pole) a pri vyššej potrebe chemických prípravkov (hnojivá a pesticídy), ale pri nižšej potrebe ľudskej práce. Ekologické poľnohospodárstvo je náročnejšie na ľudskú prácu (ručný zber škodcov, menšie parcely + väčšia diverzita plodín = väčšia časová náročnosť). Jednoznačne z toho vychádza, že konvenčné poľnohospodárstvo v súčasnosti produkuje lacnejšie potraviny.
Ak je teda konvenčné poľnohospodárstvo výnosnejšie a potraviny z neho sú lacnejšie, kde je výhoda ekologického poľnohospodárstva?
Obsah škodlivín
Ekologické poľnohospodárstvo produkuje bez používania chemických látok. To sa prejaví aj na konečnom produkte, ktorý je určený na konzumáciu. Pri konzumácii produktov konvenčného poľnohospodárstva naopak nemôžeme vylúčiť, že obsahujú zvyšky použitých chemikálií. Tie sú síce podľa dnes dostupného vedeckého poznania v malých množstvách pre ľudský organizmus neškodné – avšak stúpajúci počet alergických ochorení detí, ako aj obecne rastúci počet civilizačných ochorení sa už dnes čoraz viac dáva do súvislosti práve s prechemizovanou poľnohospodárskou produkciou. Ochrana prírody
Ekologické poľnohospodárstvo zasahuje do prírody oveľa menej:
• nepoužíva chemické hnojivá, ktoré celkovo menia životné pomery pre voľne žijúce rastliny aj živočíchov a ktoré postupne zasolujú pôdu a robia pôdu neúrodnou, • nepoužíva pesticídy – herbicídy, insekticídy, fungicídy, rodenticídy – ktoré zabíjajú voľne žijúce rastliny aj zvieratá, • nepoužívaním chemikálií predchádzajú kontaminácii podzemných vôd a zdrojov pitnej vody (vrátane studní), • do ekologického poľnohospodárstva je potreba oveľa menej energetických vstupov – pohonných hmôt, energií na výrobu chemických hnojív a látok, ktoré nie sú potrebné a pod.
Welfare (pohoda) zvierat (základné princípy chovu hospodárskych zvierat v systéme ekologického poľnohospodárstva):
• zakazuje sa chov v klietkach a trvalé ustajnenie v uzavretých priestranstvách, • zvieratá musia mať dostatok čerstvého krmiva a pitnej vody, v letnom období pastvu alebo zelené krmivo, • zakazuje sa používanie rastových hormónov a iných hrubých zásahov do prirodzeného rastu a vývoja zvierat, • zakazuje sa rutinné pridávania minerálnych látok, medikamentov, vitamínov a ostatných syntetických látok, ak to nie je nevyhnutné, • spôsob ustajnenia musí zodpovedať biologickým a etologickým potrebám zvierat, • veľkosť stáda musí zodpovedať prirodzeným požiadavkám zvierat, • musí byť zabezpečená podstielka z organických materiálov, ktoré nepoškodzujú zdravie a nerušia pohodu zvierat.
4.2 Bioprodukty a biopotraviny
Bioprodukty sú produkty rastlinného alebo živočíšneho pôvodu, ktoré pochádzajú zo systému ekologickej poľnohospodárskej výroby. Zaraďujeme sem obilniny (pšenica, raž), strukoviny, zeleninu, ovocie, mlieko, mäso. Odborné výskumy preukazujú, že v bioproduktoch (najmä v zelenine) je v porovnaní s konvenčnými poľnohospodárskymi produktmi nižší obsah dusičnanov, pričom obsahujú viac dôležitých zložiek pre prevenciu vzniku rôznych chorôb ako horčík, železo alebo vitamín C.
Biopotraviny sú potraviny, ktoré sú vyrobené len z bioproduktov pri použití povolených prídavných látok a iných zložiek. Sú to kvalitné a zdravé potraviny, ktoré sú pripravované čo najšetrnejším spôsobom, čiže bez použitia syntetických konzervačných látok, farbív, dochucovadiel a zdraviu škodlivých postupov, ako je napr. bielenie, ožarovanie, mikrovlnný ohrev, plynovanie, sterilizovanie formaldehydom či ošetrovanie organofosfátmi. Pri výrobnom postupe sa kladie dôraz najmä na to, aby sa v biopotravinách zachovalo čo najviac výživných a životodarných látok, ktoré sú pre ľudský organizmus mimoriadne dôležité a zároveň vytvárajú výbornú chuť, pretože obsahujú menej vody a viac aromatických látok.
Výhody biopotravín
- menej toxických a rakovinotvorných chemikálií - menej rakovinotvorných nitrózoamínov - kvalitnejšie bielkoviny - kvalitnejšie tuky - viac vitamínu C - viac selénu a zinku - viac vápnika - viac dôležitých fytochemikálií s ochranným účinkom na naše zdravie - spĺňajú všetky hygienické a potravinové normy a navyše špeciálne pravidlá výroby a spracovania bioproduktov a biopotravín - sú podstatne chutnejšie a vitálnejšie, pretože obsahujú viac aromatických látok a stopových prvkov - majú dlhšiu skladovateľnosť, pretože obsahujú menej vody a dusičnanov (zelenina, ovocie, zemiaky) - sú kontrolované na všetkých stupňoch ich výroby, spracovania a distribúcie
4.3 Pravidlá výroby biopotravín
Bioprodukty sa spracúvajú na biopotraviny tak, aby sa vylúčila možnosť ich znehodnotenia a zabezpečilo zachovanie ich výživovej hodnoty. Pri spracúvaní bioproduktov na biopotraviny sa dbá na: - energetickú úspornosť - šetrenie vyčerpateľných zdrojov - minimalizáciu tvorby odpadov - ochranu životného prostredia - zabránenie druhotnej kontaminácii - uplatňovanie šetriacich metód a technológií - uplatňovanie uzavretých systémov výroby.
Všeobecne platné pravidlá
Bioprodukty na výrobu biopotravín sa spracúvajú len v objektoch, v ktorých sú vytvorené podmienky na ich dôsledné priestorové a časové oddelenie od výroby konvenčných potravín. Zákon tiež vymedzuje technologické postupy, materiály na výrobu a na balenie, prídavné látky a konzervačné látky, ktoré sa používajú pri spracúvaní bioproduktov na výrobu biopotravín, prostriedky na asanáciu skladovacích priestorov na biopotraviny:
- Biopotraviny, okrem čerstvého ovocia a zeleniny, sa musia zabaliť a prepravovať do miesta predaja v uzavretých prepravných obaloch. - Ku každej dodávke musí byť pripojená sprievodná dokumentácia, ako je nákladný list, faktúra a osvedčenie o pôvode, umožňujúce overenie pôvodu bioproduktu alebo biopotraviny od výrobcu až po spotrebiteľa. - Ak sa na výrobu biopotravín používajú prírodné prísady konvenčného pôvodu, ich množstvo nesmie presahovať 5 % hmotnosti biopotraviny, a toto množstvo sa musí vyznačiť na etikete biopotraviny.
4.4 Znaky na biopotravinách a bioproduktoch
Žiadny pestovateľ alebo výrobca potravín nemôže svojvoľne označovať svoje výrobky ako BIO alebo EKO, pretože to by bol „BIOpodfuk“ a klamanie spotrebiteľa. Označenie bioproduktu alebo biopotraviny možno vykonať len na základe certifikátu vydaného certifikačným orgánom:
•písomnou skratkou „bio“ alebo "eko" a •grafickým znakom •slovami „vyprodukovaný v ekologickom poľnohospodárstve“, •číselným kódom certifikačného orgánu (SK-02 BIO).
Na slovenskom trhu často kúpite biopotraviny z Českej republiky, ktoré sú označené zelenou zebrou.
4.5 Ekologické poľnohospodárstvo na Slovensku
Ekologické poľnohospodárstvo ako oficiálny a kontrolovaný systém má na Slovensku už viac ako 12 - ročnú tradíciu. Ekologický systém produkuje bio-obilie všetkých bežných druhov, ale napr. i pšenicu špaldovú, ktorá patrí ku skoro zabudnutým, no dnes znovuvzkrieseným druhom. Popri strukovinách, zeleninových druhoch a ovociu sa na Slovensku už môžeme pochváliť i biovínom. Pestujú sa i liečivé rastliny a rastliny na kozmetické účely.
Pomerne silne je zastúpený chov zvierat na ekologických farmách. Prevažuje však chov prežúvavcov - hovädzieho dobytka, oviec a kôz. Veľké rezervy má Slovensko v chove ošípaných a hydiny, pričom záujem spotrebiteľskej verejnosti (i zahraničnej) je veľký a to najmä o biovajcia, biobravčovinu a o mäso hrabavej i vodnej hydiny v kvalite BIO. Ekologické poľnohospodárstvo na Slovensku zaberá asi 4 % poľnohospodárskej pôdy (=cca 95.000 ha), z toho asi 28.000 ha tvorí orná pôda a necelých 66 500 ha tvoria trvalé trávne porasty. Ostatok, t.j. okolo 350 ha, tvoria ovocné sady, plantáže zeleniny a vinohrady.
Z hľadiska geografického rozmiestnenia fariem, ich najväčšia hustota je v horských a podhorských oblastiach, hlavne v okresoch Čadca, Kysucké Nové Mesto, Svidník, Bardejov, Stropkov, Humenné, v nížinných produkčných polohách je sieť ekologických podnikov menšia.
V systéme ekologického poľnohospodárstva pracuje 214 subjektov (okrem väčšiny ekologických poľnohospodárov tiež spracovatelia, dovozcovia, vývozcovia a obchodujúci s biopotravinami). Veľká väčšina slovenskej bioprodukcie ide na vývoz ako surovina na ďalšie spracovanie. Trh s biopotravinami sa na Slovensku zatiaľ viac-menej ešte len rodí – úzky sortiment biopotravín je dostupný v niekoľkých špecializovaných predajniach zdravej výživy a v niektorých reťazcových supermarketoch. 4.6 Ekofarmy
Zásady a ciele ekologického poľnohospodárstva
Ekologické poľnohospodárstvo využíva predovšetkým miestne a obnoviteľné zdroje a ekologicky šetrné technologické postupy, ktoré minimalizujú poškodzovanie životného prostredia. Ekologické poľnohospodárstvo prispieva k tvorbe a ochrane krajiny. Zavádza sa holistický, komplexný a multidisciplinárny systém myslenia. Pristupuje sa k rozšírenému chápaniu kvality a k novému chápaniu ekonomiky. Berú sa do úvahy etické a morálne ohľady na rozdiel od konvenčného pragmatického prístupu. Zavádza sa kontrola spôsobu pestovania a dopestovanej produkcie ako záruka pre spotrebiteľov.
Hlavný cieľ ekologického poľnohospodárstva
Cieľom ekologického poľnohospodárstva je trvalo-udržateľný poľnohospodársky systém, teda už nie vyprodukovať čo najviac čo najlacnejších potravín, ale vyprodukovať dostatok kvalitných potravín s ohľadom na environmentálne a sociálne faktory.
Ekologickí poľnohospodári sa zriekajú: - používania umelých hnojív - používania syntetických pesticídov - používania geneticky manipulovaných organizmov - týrania zvierat neprirodzenými spôsobmi chovu, napr. v klietkach - používania neprirodzených krmív, napr. mäsovokostných múčok u bylinožravcov - mrzačenia zvierat upaľovaním zobákov, kupírovaním chvostov a pod. - ožarovania a používania syntetických prísad pri výrobe biopotravín.
Hlavné zásady ekologického chovu zvierat
Ekologicky chované zvieratá vhodne kompletizujú konzumentský reťazec. Sú zároveň zdrojom produkcie zaujímavých potravinových článkov pre ľudskú výživu jednak z hľadiska biologickej hodnoty, ale tiež z hľadiska organoleptických a ďalších kulinárskych kvalít. Ide mnohokrát o potraviny, ktoré náš konzument už desaťročia nemal dostupné, pokiaľ si ich sám nedochoval alebo nezakúpil v drobnochovoch.
Základné podmienky starostlivosti
- uspokojovanie potrieb zvierat (fyziologické, etologické a etické požiadavky); - určovanie primeranej veľkosti skupiny zvierat; - umožnenie prirodzeného pohybu zvierat na vzduchu, pri súčasnej ochrane pred nepriazňou počasia; pri prežúvavcoch je nutné zabezpečiť možnosť pastvy - ustajnenie s dostatočným prívodom vzduchu, dostatkom svetla, dostatkom priestoru na pohodlný oddych; - samozrejmosťou musí byť dobrý prístup k napájacej vode.
Ekologický chov zvierat
Ekologický je taký chov zvierat, ktorý sa podľa pravidiel uskutočňuje:
- najmenej jeden rok; - pri výkrme zvierat, pokiaľ doba výkrmu je kratšia ako jeden rok, zvieratá musia byť ekologicky chované od narodenia; - ošípané výkrmových kategórií a malé prežúvavce sa musia chovať v ekologických podmienkach aspoň 6 mesiacov; - vajcia a mlieko sa považujú za ekologické až po 90 dňovom kŕmnom období, ktoré je zabezpečované krmivami ekologického pôvodu; - pri výkrme hydiny sa za ekologický považuje taký spôsob chovu, pri ktorom sa do výkrmu zastavuje jednodňový chovný materiál, pričom tento môže pochádzať z konvenčných chovov. Neprípustné pre ekologické chovy zvierat je:
- celoročné ustajňovanie hovädzieho dobytka s priväzovaním; - uplatňovanie klietkového spôsobu chovu s obmedzeným pohybom zvierat; - uplatňovanie chovu v uzavretých priestoroch, bezokenných halách, bez výbehov alebo pastvy; - uplatňovanie paralelného spôsobu chovu rovnakých druhov a určenia zvierat v tom istom čase, stáde a v tom istom ustajňovacom objekte; - uplatňovanie bezpodstielkového alebo celoroštového spôsobu ustajnenia. Výživa zvierat v ekologických chovoch
Pre prežúvavce sa musí zabezpečiť možnosť pastvy a to v rozsahu minimálne 150 dní ročne. Ostatným druhom zvierat musí byť časť kŕmnej dávky poskytnutá v čerstvom stave. Napríklad pri ošípaných sa využívajú objemové krmivá, okopaniny, klíčiace obilie a pod. U hydiny sa využívajú výbehy, ktoré sa zatrávňujú, prípadne sa používa prísev obilnín či iných vhodných rastlín. V odôvodnených prípadoch môže inšpektor povoliť náhradu živín konvenčnými krmivami do 15 % podielu sušiny celkovo prijatej kŕmnej dávky pri monogastrických zvieratách. Prežúvavce neprodukujúce mlieko môžu mať nahradených 5 % a produkujúce mlieko do 10 % podielu sušiny z celkovo prijatej kŕmnej dávky. Zvieratá musia mať umožnený stály prístup k napájacej vode.
Vo výžive zvierat je neprípustné: - paušálne pridávanie minerálnych prípravkov, vitamínových preparátov a iných aditív do krmiva, ako sú napr. stimulátory rastu, antikokcidiká, syntetické dochucovadlá, farbivá, antibiotiká a konzervačné látky neprírodného pôvodu; - zaraďovať do kŕmnej dávky trus v akejkoľvek podobe, nekrmivové prísady /zeolity, farbivá/, podstielku z chovov hydiny, močovinu a čpavok, rybiu múčku a rybie produkty prežúvavcom, syntetické aminokyseliny.
Veterinárna starostlivosť v ekologických chovoch zvierat
Princípom sa musí stať vytváranie aktívneho zdravia zvierat. Využívajú sa postupy posilňujúce mechanizmy nešpecifickej imunity a prevencia sa vykonáva s cieľom dosiahnúť vysokú obranyschopnosť zvierat. Liečba chorých zvierat musí byť taká, aby viedla k rýchlemu uzdraveniu, záchrane života a zamedzila prípadné šírenie nákazy. Pri podávaní liekov sa dodržiava dvojnásobná ochranná doba použitých liečiv.
V ekologických chovoch je neprípustné:
- podávanie liekov a paušálne podávanie profylaktických prípravkov zdravým zvieratám, - využívanie hormonálnej synchronizácie ruje, prenášanie embryí, zákroky na embryách, - používanie hormonálnych preparátov na stimuláciu ovulácie, - využívanie genetického inžinierstva v šľachtení a plemenitbe zvierat. - mlieko od zvierat liečených antibiotikami sa neskrmuje.
4.6.1 Ekofarma v Ochodnici
Hoci farma nie je držiteľom značky BIO - ekologické poľnohospodárenie, ale robia viac než 5 rokov. Ekofarma v Ochodnici sa orientuje na chov oviec – plemeno zošľachtená valaška, agroturistiku. Celková výmera poľnohospodárskej pôdy je 268,87 ha, tvoria ju trvalo trávnaté porasty. Na farme sa v súčasnosti nachádza 582 ks oviec plemena valaška a kone:
- 376 bahníc - 78 pripustených jahníc - 112 jahníc do 1 roku - 16 plemenných baranov - 3 poníky - 2 hucule
Na farme sa produkuje : - ekomäso – jahniace a baranie mäso 5000kg/rok - ovčí hrudkový syr 3000kg/rok - vlna – ale v súčasnosti je nepredajná
Ekofarma vyváža jahniace mäso to Talianska.
4.6.3 Ekofarma v Podvysokej
Názov ekofarmy: ABEL PLUS, s.r.o. Farma vykonáva ekologické poľnohospodársvo už 10 rokov. Ekofarma Abel plus sa orientuje na chov slovenskej krátkosrstej kozy. Celková výmera poľnohospodárskej pôdy je 222 ha, tvoria ju trvalo trávnaté porasty. Na farme sa v súčasnosti nachádza 650 ks slovenskej krátkosrstej kozy :
- 3 plemenné capy - 208 kozliat - 439 kôz s priemerným vekom 4 roky Na farme sa provozuje samovýroba : - bio mlieko – odovzdáva sa 100 000 L/ročne apríl – november - sušené plnotučné kozie bio mlieko : •obsah vody max. 5,0% •Obsah tuku min. 27% •Tuk v sušine 27 % - časť mlieka sa chladí na 2°C a balí sa - zvláštne výživové doplnky stravy s obsahom sušeného kozieho bio mlieka pre ľudí: •UNIMILK bifidoaktív •UNIMILK multiaktív bifi •UNIMILK multiaktív •UNIMILK imunoaktív
Cieľom ekofarmy je dať čo najviac sušeného kozieho bio mlieka do tabliet. So šľachtiteľským chovom je úzko spojený aj predaj odchovaných plemenných kozičiek a jatočných capkov na export.
4.6.4 Ekofarma v Kysuckom Lieskovci
Názov ekofarmy: Ago s. r. o. Farma vykonáva ekologické poľnohospodárstvo 7 rokov. Farma sa orientuje na chov hovädzieho dobytka, oviec – plemeno zošľachtená valaška a lacaune a výrobou veľkoobjemových krmív. Celková výmera poľnohospodárskej pôdy je 716 ha, tvoria ju trvalo trávnaté porasty. Na farme sa v súčasnosti nachádza 640 ks oviec:
-259 bahníc - 78 pripustených jahníc -300 jahniat - 3 plemenné barany -170 ks hovädzieho dobytka: -100 dojníc - 10 plemenných býkov - 60 teliat
Na farme sa produkuje:
710 000 L mlieka: -189 000 L ovčieho biomlieka -521 000 L kravského biomlieka Biomlieko sa predáva ako konvenčné mlieko, ale od 1. 4. 2008 sa začne predávať ako biomlieko. -hovädzie biomäso, ktoré sa predáva ako konvenčné mäso -ekofarma vyváža jahnacie mäso doTalianska
4.7 Pravidlá výroby pre konkrétne druhy biopotravín
Mlieko
Na čistenie zariadení určených na: - prepravu, - skladovanie a - spracúvanie mlieka od zvierat chovaných ekologickým spôsobom,
možno používať okrem: - pitnej vody zahriatej na 85 °C, aj - paru vyrobenú z pitnej vody, - hydroxid sodný, alebo - kyselinu dusičnú.
Základný konzervačný spôsob pri spracúvaní a skladovaní mlieka je chladenie. Pri spracúvaní mlieka je neprípustné: - pridávať do mlieka vitamíny, - minerálne látky, - príchute a iné prídavné látky,
Ďalej nie je dovolené používať: - plastové nádoby ako obaly, - hliník, ak prichádza do priameho styku s mliekom. Syry
Na výrobu syrov, z mlieka z ekologicky chovaných zvierat, (ďalej len „syr“) možno používať len prírodné plesňové kultúry, alebo prírodné bakteriálne kultúry. V procese dozrievania syrov a ich skladovania sa ich povrch ošetruje len prirodzenými ochrannými vrstvami máčaním. Syry sa tvarujú len s použitím tkanín z prírodných materiálov. V technológii výroby syrov sa používajú len syridlá živočíšneho pôvodu a rastlinného pôvodu.
Je neprípustné:
- formovať syry pomocou minerálnych olejov, - omývať syry vodou obsahujúcou chlór alebo iné chemické prídavné látky, - používať hliníkové obaly, ktoré prichádzajú do priameho styku so syrom, - pridávať do syrov syntetické farbivá, - ochucovadlá, - emulgátory, - konzervačné prísady a - chemické prídavné látky,
Zakázané je tiež používať obaly z plastov.
Jogurty a zmrzlina
Na výrobu jogurtov a zmrzliny, ktoré spĺňajú pravidlá výroby biopotravín možno používať len:
- prírodné bakteriálne kultúry, - cukor, - ovocie, - zeleninu, - mliečne prísady, - vaječné prísady a - bylinné prísady len ekologického pôvodu.
Do jogurtov a zmrzliny sa nesmú pridávať: - syntetické stabilizátory, - emulgátory, - antioxidanty, - ochucovadlá, - farbivá a prídavné látky.
Na ohrievanie jogurtov sa nesmú používať mikrovlnové zariadenia.
Maslo, nátierky a krémy
Pravidlá výroby biopotravín pre maslo, nátierky a krémy z bioproduktov nedovoľujú používať: - hliníkové obaly a - obaly z plastov.
Nie je tiež dovolené pridávať do masla, nátierok a krémov: - syntetické látky, - dochucovadlá a - farbivá.
Mäso a mäsové výrobky
Mäso zvierat chovaných ekologickým spôsobom sa spracúva a biopotraviny z takéhoto mäsa sa vyrábajú na osobitnej linke. Ak sa na linke spracúva mäso aj zo zvierat chovaných konvenčným spôsobom, musí sa linka pred výrobou biopotravín dôsledne očistiť pitnou vodou zahriatou na 85 °C a osušiť. V technológii spracúvania mäsa zo zvierat chovaných ekologickým spôsobom a výroby biopotravín z neho sa nesmú používať: - syntetické prídavné látky, - konzervačné látky, - chemické prísady, - dusitany a dusičnany, - obaly z plastov.
4.8 Porovnanie základného zloženia kozieho a kravského mlieka
Sledované hodnoty Kozie mlieko Kravské mlieko
Sušina % 13,24 12,98
Tuk % 4,25 3,90
Bielkoviny celkové % 3,38 3,39
Bielkoviny rozpustné % 0,60 0,64
Beztuková sušina % 8,94 8,82
Laktóza % 4,78 4,90
Popoloviny % 0,707 0,663
Hustota g/cm3 1,0287 1,0279
Titračná kyslosť (SH) 6,90 6,74
pH 6,56 6,64
Kozie mlieko pozitívne pôsobí
Na nervovú sústavu, jeho pravidelná konzumácia vedie k zníženiu nervozity a stresov, kozí tuk priaznivo pôsobí pri kĺbových ochoreniach zlepšuje imunitný systém, celkovú kondíciu významne reguluje vlhkosť pleti pozitívne pôsobí pri astmatických ochoreniach kože pri ochoreniach tráviaceho traktu a pridružených orgánov (pečeň, slinivka)- má zásaditejší charakter a vyššiu neutralizačnú kapacitu. Výskumy uvádzajú, že asi 7,5% detí je alergických na kravské mlieko, ale len 60-70% z nich nie je alergických na mlieko kozie ako prevencia nádorových chorôb - bolo spozorované, že organizmus kozy je schopný vytvárať si účinné protilátky a nikdy neochorie na rakovinu sú známe prípady ľudí s ochorením na TBC, ktorí sa celkom vyliečili po diéte, v ktorej bolo zaradené kozie mlieko .
Členenie podľa potravinárskeho kódexu
§5 Členenie ovčieho mlieka a výrobkov z neho
Ovčie mlieko a výrobky z neho sa členia na tieto skupiny: a) modifikované ovčie mlieka, ochutené ovčie mlieka a tekuté ovčie mliečne výrobky, b) ovčie kyslomliečne výrobky, c) ovčie syry.
§6 Členenie kozieho mlieka a výrobkov z neho
Kozie mlieko a výrobky z neho sa členia na tieto skupiny: a) konzumné kozie mlieka, b) modifikované kozie mlieka, ochutené kozie mlieka a tekuté kozie mliečne výrobky, c) kozie kyslomliečne výrobky, d) kozie syry. 4.9 Charakteristika ovčích a kozích syrov
- Hrudkový syr je syr vyrábaný vyzrážaním bielkovín z kravského mlieka pôsobením syridla a čiastočným oddelením srvátky uvoľnenej v procese jeho výroby.
- Ovčí hrudkový syr je syr vyrábaný vyzrážaním bielkovín z ovčieho mlieka pôsobením syridla a čiastočným oddelením srvátky uvoľnenej v procese jeho výroby.
- Skladovaný ovčí syr je rozdrvená a zomletá zmes vyzretého ovčieho hrudkového syra a jedlej soli, dokonale utlačená a skladovaná.
- Bryndza je prírodný syr, vyrábaný zo zrejúceho ovčieho hrudkového syra alebo zo zmesi zrejúceho ovčieho hrudkového syra a vykysnutého hrudkového syra alebo zo zmesi skladovaného ovčieho syra a vykysnutého hrudkového syra; bryndza musí obsahovať najmenej 50,0 hmotnostného percenta ovčieho syra zo sušiny výrobku.
- Kozí hrudkový syr je syr vyrábaný vyzrážaním bielkovín z kozieho mlieka pôsobením syridla a čiastočným oddelením srvátky uvoľnenej v procese jeho výroby.
- Skladovaný kozí syr je rozdrvená a zomletá zmes vyzretého kozieho hrudkového syra a jedlej soli dokonale utlačená a skladovaná.
Význam ovčieho mliekarstva
Ovčie mliekarstvo má z celospoločenského pohľadu nasledovný význam a zameranie : - zabezpečenie socialneho programu obyvateľov na vidieku - ekologické využitie trávnych porastov - zachovanie a ďalšie rozvinutie naších ovčiarských tradícií - prispevok k vybudovaniu typickej slovenskej agroturistiky - obohatenie spotrebiteľského trhu o syrárske ovčie špeciality - vyrábanie zdravotne nezávadných výrobkov na úrovni EU - obohatenie stravy o nové probiotické potraviny - zvýšenie vývozu naších ovčích syrov do zahraničia.
4.10 Výrobky z ovčieho a kozieho mlieka v obchodnej sieti hypermarketov Kaufland, Tesco, Carrfour
Kaufland
biovýrobky z ovčieho mlieka, biovýrobky z kozieho mlieka
Bio tvaroh 1 kg = 119
Sušené kozie mlieko 90 1 kg = 572,5
Bio jogurt - ovocný 1 kg = 112,60
Bio via natur jogurt - biely 1 kg = 86
Bio syr – ovčí Šariš 1 kg = 339
Bio feta – ovčia s bylinkami 1 kg = 349
konvenčný výrobok z ovčieho mlieka, konvenčný výrobok z koz.ml
Ovčí hrudkový syr 1 kg = 279
Kozinka – kozí syr 1 kg = 499 Ovčí hrudkový syr s bylinkami 1 kg = 299
Tvaroh hrudkový 1 kg = 101
Ovčí hrudkovy syr s bylinkami Šariš 1 kg = 249
Tesco
biovýrobky z ovčieho mlieka, biovýrobky z kozieho mlieka
Bio tvaroh 1 kg = 131,90
Bio jogurt ovocný 1 kg = 119,30
Bio jogurt biely 1 kg = 99,90
konvenčný výrobok z ovčieho mlieka, konvenčný výrobok z koz.ml
Ovčí syr Šariš 1kg = 339
Kozí syr – bochník 1 kg = 649
Ovčí syr Spiš – parenky, Saignon – kozí syr 1 kg = 359, 1 kg = 817,20
Ovčí syr Šariš s bylinkami, Saignon – kozí syr s plesňou 1 kg = 402, 1 kg = 799,20
Tvaroh hrudkovy Saignon, Céndré – kozí syr 1 kg = 100,82, 1 kg = 817,20
Carrefour biovýrobky z ovčieho mlieka, biovýrobky z kozieho mlieka –––––––– ––––––––
konvenčný výrobok z ovčieho mlieka, konvenčný výrobok z koz.ml
Ovčí hrudkový syr, Kozinka – kozí syr 1 kg = 289, 1 kg = 239
Ovčí údený syr 1 kg = 319
Tvaroh hrudkový 1 kg = 112
Feta s bylinkami 1 kg = 239 4.11 Porovnanie cien biopotravín a konvenčných potravín v obchodnej sieti hypermarketov
Porovnanie cien biopotravín v ochodnej sieti Kaufland a Tesco
Porovnanie cien konvenčných potravín z ovčieho a kozieho mlieka v obchodnej sieti hypermarketov KauflandTescoCarrfour
Porovnanie cien konvenčných výrobkov z ovčieho mlieka v obchodnej sieti hypermarketov Kaufland TescoCarrfour
Porovnanie cien konvenčných výrobkov z kozieho mlieka v obchodnej sieti hypermarketov Kaufland TescoCarrfour
Porovnanie cien konvenčných potravín a biopotravín Kaufland
4.12 Anketa
Informovanosť verejnosti o kvalite, výžive a hodnote biopotravín z ekologického poľnohospodárstva som skúmala prostredníctvom jednoduchej ankety.
Znenie ankety:
Chov oviec a kôz v ekologickom poľnohospodárstve v regióne Žiliny a ich produkcia biopotravín v obchodnej sieti
Viete čím je charakteristické ekologické poľnohospodárstvo a ako sa odlišuje od bežného – konvenčného poľnohospodárstva?
Máte informácie, kde sa v regióne Žiliny nachádzajú farmy s ekologickými chovmi oviec a kôz?
Viete čo sú to biopotraviny a ako sa odlišujú od bežných potravín?
Viete ako sú označené biopotraviny v obchodnej sieti?
Viete kde v obchodnej sieti sa dajú kúpiť biopotraviny?
Máte záujem o kúpu biopotravín?
Ste spokojní so sortimentom biopotravín v obchodnej sieti? Ktorým potravinám dávate prednosť – biopotravinám alebo bežným – konvenčným potravinám? A z akého dôvodu?
Ďakujem Vyhodnotenie ankety
Bolo 200 respondentov.
Otazka: „Viete čím je charakteristické ekologické poľnohospodárstvo a ako sa odlišuje od bežného – konvenčného poľnohospodárstva?“
•158 respondentov odpovedalo áno • 42 respondentov odpovedalo nie
Otázka: „Máte informácie, kde sa v regióne Žiliny nachádzajú farmy s ekologickými chovmi oviec a kôz?“
• 16 respondentov odpovedalo áno •184 respondentov odpovedalo nie
Otázka: „Viete čo sú to biopotraviny a ako sa odlišujú od bežných potravín?“
•176 respondentov odpovedalo áno • 44 respondentov odpovedalo nie
Otázka: „Viete ako sú označené biopotraviny v obchodnej sieti?“
•174 respondentov odpovedalo áno • 26 respondentov odpovedalo nie
Otázka: „Viete kde v obchodnej sieti sa dajú kúpiť biopotraviny?“
•130 respondentov odpovedalo áno • 70 respondentov odpovedalo nie
Otázka: „Máte záujem o kúpu biopotravín?“
•162 respondentov odpovedalo nie • 38 respondentov odpovedalo áno
Otázka: „Ste spokojní so sortimentom biopotravín v obchodnej sieti?“
•162 respondetov sa nezaujíma o sortiment v obchodnej sieti • 34 respondetov je spokojných so sortimentom • 4 respondenti nie sú spokojní so sortimentom
„Ktorým potravinám dávate prednosť – biopotravinám alebo bežným – konvenčným potravinám? A z akého dôvodu?“
•194 respondentov dáva prednosť bežným – konvenčným potravinám • 6 respondentov dáva prednosť biopotravinám
Respondenti, ktorí dávajú prednosť bežným – konvenčným potravinám, uvádzajú tieto dôvody: -nedostatok financií na nákup biopotravín ako každodenného jedla -zlá dostupnosť -nezáujem o svoje zdravie -nezastávajú názor, že biopotraviny sú zdravšie a nutné pre život
Respondenti, ktorí dávajú prednosť biopotravinám (6 %), uvázdajú tieto dôvody: -nutnosť ich konzumácie kôli žalúdočným chorobám a problémom, alergiám, ekzémom spôsobených konzervačnými látkami a umelými sladidlami -uvedomujú si aký význam majú potraviny v živote človeka -finančné prostriedky im to dovoľujú Záver
Ekologické poľnohospodárstvo je celostný systém, ktorého snahou je nielen produkovať kvalitné, zdravé a chutné potraviny, ale aj obnoviť takmer zabudnutý harmonický vzťah človeka k rastlinám a zvieratám, ktoré sa stávajú jeho potravou. Hlavným charakteristickým znakom ekologického poľnohospodárstva je rešpekt k človeku a k prírode. Chov oviec a kôz sa vyznačuje všestrannou úžitkovosťou, v súčasnosti dobre rastie i mimoprodukčný význam chovu, tj. podiel na udržovaní krajiny, zvlášť v menej priaznivých podhorských a horských oblastiach. Zaradením pastvy malých prežúvavcov do osevného postupu sa zlepšuje úrodnosť pôdy a prerušujú sa vývojové cykly burín a parazitných škodcov. Veľmi ekeftívne využívajú i porasty nevhodné pre hovädzí dobytok, a tak znižujú náklady na krmivo. Sú omnoho menej závislé na koncentrovaných krmivách než ostatné hospodárske zvieratá. V zavedených ekofarmách sú ovce a kozy prvkom, ktorý okrem priaznivého vplyvu na prostredie prispieva k udržatelnosti, pretože zvyšuje diverzitu celého systému.
Biopotraviny a bioprodukty je možné kúpiť priamo u výrobcov na ekologických farmách, v špecializovaných obchodoch s racionálnou výživou, v čajovniach, ale už aj v bežných potravinách. Ponuka bioproduktov a biopotravín na našom trhu je dnes už oveľa širšia ako pred pár rokmi - ide hlavne o múku, pečivo, cestoviny, bylinné čaje, korenia, mliečne výrobky a rôzne iné. Niektoré produkty ako napr. mlieko, syry ale aj zelenina v bio kvalite je však stále problém zohnať v bežných obchodoch. Preto spotrebiteľom ostáva kúpiť ich len priamo u výrobcov, aj keď mnoho slovenských výrobcov svoje bioprodukty predáva ako konvenčné potraviny, lebo predaj je nízky alebo ich vyváža do zahraničia, pretože je to ziskovejšie. U nás totiž stále chýba práve sieť spracovateľských závodov pre výrobu biopotravín, ktoré musia spĺňať prísne kritériá.
Použitím chemických ochranných prípravkov, hnojív a zakladaním veľkochovov hospodárskych zvierat sa podarilo pokryť spotrebu potravín, ale zároveň vzniklo aj mnoho nežiadúcich efektov v podobe chorôb podmienených stravou. Bohužiaľ, aj napriek súčasnému stavu poznania je ich výskyt v dnešnej dobe čoraz častejší. Stúpa množstvo obéznych detí, dospelých, ktorí trpia cukrovkou, rôznymi alergiami a neznášanlivosťou, ako napríklad intoleranciou laktózy alebo gluténu. Dôležitým základom pre fyzické a duševné zdravie je kvalitná výživa. Výberom správnej stravy možno výrazne ovplyvniť zdravotný stav a celkovú kondíciu človeka. Medzi vhodné zložky jedálneho lístka patria organicky (biologicky, ekologicky) pestované potraviny. Ich produkcia stúpa, a to nielen vďaka lepšej chuti, ale najmä zo zdravotného hľadiska.
Cena bioproduktov a biopotravín je síce o niečo vyššia ako pri bežných potravinách, ale spotrebiteľ má zaručené, že sa k nemu na stôl dostane plnohodnotná potravina bez obsahu pesticídov, hormónov a iných škodlivín bežne používaných v konvenčnom poľnohospodárstve. Nezanedbateľný je aj fakt, že kúpou týchto výrobkov pomáhame chrániť životné prostredie a prispievame aj k plnohodnotnejšiemu životu zvierat, čo vyplýva z filozofie samotného ekologického poľnohospodárstva.
Zdroje:
Šarapatka, Urban a kolektív – Ekologické zemědělství II. Diel, vydalo PRO-BIO Svaz ekologických zemědělcu, Šumperk 2005 - Oľga Bogová – Aleternatívne poľnohospodárstvo,vydalo vydavateľstvo KONTAKT PLUS, s. r. o. Bratislava v roku 2005 - Časopis pre enviromenálnu výchovu a filozofiu III. Ročník – Ďalekohľad 9/2006, Merkantil, s. r. o. Trenčín, vyšlo 15. októbra 2006 -
Linky:
- www.biospotrebitel.ekofarmy.sk - www.ekotrend.sk
|