(Macropus rufus)
Rad: vačkovce
Dĺžka tela: 75 – 140 cm
Dĺžka chvosta: 65 – 100 cm
Výška: 100 cm a viac
Hmotnosť: 20 – 85 cm
Dĺžka gravidity: 33 dní, vývoj vo vaku 235 dní
Počet mláďat: 1 s hmotnosťou menej ako 1 g
Dĺžka života: viac ako 20 rokov
Potrava: trávy a zelené rastliny
Nepriatelia: dingovia
Spôsob života: sociálny, žije v malých skupinách
Výskyt: suché trávnaté oblasti Austrálie

Kengury pochádzajú z Austrálie a Novej Guinei. Majú silné zadné končatiny, ktoré sú oveľa vyvinutejšie a silnejšie ako predné. Predné končatiny majú 5 prstov a používajú ich na príjem potravy, zatiaľ čo zadné nohy majú druhý a tretí prst zrastený (tzv. diprotodoncia) a slúžia na pohyb. Majú tiež dlhý, svalnatý chvost, ktorý používajú ako podperu a na rovnováhu. Oproti telu majú kengury relatívne malú hlavu a veľké uši.

Pohyb
Kengury sa pohybujú na dva spôsoby – keď skáču na zadných končatinách s chvostom vo vzduchu, dosahujú niektoré druhy rýchlosť až 50 km/h, pričom 1 skok napr. kengury červenej môže byť až 9 m dlhý. Okrem skákania však kengury aj chodia „po piatich“. Vtedy majú predné laby a chvost na zemi a striedavo sa posúvajú zadnými a prednými končatinami. Pri efektívnom skákaní spotrebujú veľmi málo energie, čo je v suchých klimatických podmienkach ich domoviny veľkou prednosťou. Kengury sa vedia pohybovať iba smerom vpred, cúvať ich príroda nenaučila.

Strava
Kengury sú bylinožravce. Majú viac žalúdkov, vďaka čomu dokážu stráviť aj ťažšie stráviteľné rastliny, čo im umožňuje prežiť aj v menej zarastených oblastiach.

Rozmnožovanie
Mláďa kengury sa vyvíja vo vaku, ktorý sa nachádza v bruchu samice a obsahuje 4 bradavky. Samica privedie na svet 1, maximálne 2 mláďatá v jednom vrhu. Kengury patria k zvieratám, ktoré dokážu pozastaviť vývin embrya. Mláďa vo veľkosti 2,5 až 3 cm, prechádza po narodení do vaku, kde sa prisaje na struk. Samica sa po jeho narodení môže znovu spáriť so samcom a vzniknuté embryo sa nevyvinie dovtedy, kým sa mláďa neosamostatní, prípadne neuhynie. Kengury sa rodia značne nedovyvinuté po 20 až 40 dňoch gravidity. Novorodenec strávi vo vaku prisatý k struku dva až tri mesiace. Po asi pol roku po prvýkrát opustí vak a začína objavovať svet. Osemmesačná kengura už je príliš veľká na to, aby sa vrátila do vaku, kde sa už môže nachádzať ďalšie mláďa a tak ešte z času na čas strčí hlavu do vaku a napije sa mlieka. Austrálčania nazývajú kengurčatá tiež „Joey“.

Kengury a ľudia
Pre austrálskych domorodcov bola kengura hlavným zdrojom potravy. Prvým Európanom, ktorý mal možnosť vidieť kengury bol v roku 1770 James Cook. Prisťahovalci sa, podobne ako domorodci, živili tiež kengurím mäsom, ktoré však malo povesť jedla pre chudobných. Dnes sa kengurie mäso začína podávať aj v európskych reštauráciách.

Prirodzené prostredie, v ktorom kengury žijú sa vplyvom človeka mení a spôsobuje čoraz väčšie ohrozenie tohto druhu. Ďalším ohrozením pre kengury v ich prirodzenom prostredí sú líšky, ktoré do Austrálie priniesli Európania. V Novej Guinei kengury netrpeli stratou prirodzeného životného prostredia až v takej miere ako v Austrálii, stromové druhy vačkovcov však trpia neúmerným rúbaním lesov.